Ružičkový kel je naozajstný zimný poklad. Veľmi dobre znáša teploty až do mínus 12 °C pod nulou. Pre jeho pevné ružičky plné vitamínov a minerálov si tak do záhrady môžeme chodiť trhať počas zimných mesiacov, keď navyše aj lepšie chutí.

Podobne ako iné druhy zeleniny aj ružičkový kel prešiel šľachtením, vďaka čomu získal súčasnú podobu – na asi meter vysokej stonke vyrastajú desiatky guľovitých ružičiek, ktoré sú zložené z lístkov, väčšinou zelenej až sivozelenej farby.
Medzi odrodami nájdeme metrové obry, ale aj odrody dorastajúce sotva pol metra. Ak teda nechceme vysoké odrody viazať na oporu, ktorá rastlinku udrží vo vzpriamenom raste, radšej dáme prednosť pestovaniu nižších odrôd, ktoré sa hodia aj do menších záhrad a nehrozí im vyvracanie.
Nároky ružičkového kelu na pestovanie
Ružičkový kel je ideálnou zeleninou aj pre záhrady vo vyšších nadmorských výškach. Najlepšie sa mu darí v ťažších hlinitých pôdach, ktoré na jeseň vyhnojíme rozloženým kravským hnojom alebo kvalitným kompostom. Keďže ide o zeleninu prvej trate, jej nároky na živiny sú pomerne vysoké.
Semienka sa vysievajú ideálne pod sklo v marci alebo počas apríla. S výsadbou na záhon nečakajme neskôr než do polovice júna, nezabudnime ich zasadiť o niekoľko centimetrov hlbšie. Rastliny sa radi „vytiahnu“, takže výsadba do väčšej hĺbky podporí ich rovný a stabilný rast.
Záhon pravidelne odburiňujeme a udržujeme v dobrom stave – najlepšie tak, že ho namulčujeme jemne pokosenou trávou alebo netkanou textíliou. Počas leta nezabudneme ružičkový kel dôkladne polievať, práve v čase tvorby ružičiek rastliny potrebujú výdatnú zálievku. Ak sa však niekedy stane, že ružičkový kel počas leta nezačne tvoriť ružičky, možno je to aj pre nevhodné podmienky. Ak chceme podporiť a urýchliť tvorbu ružičiek, v auguste vyštipneme vrchol rastliny.

Otrhávať listy alebo nechať ich?
Pri pestovaní ružičkového kelu sa často stretávame s odporúčaním postupne otrhávať spodné listy, aby sa k ružičkám dostalo viac svetla. Pri mladších rastlinách to nevyhnutne robiť nemusíme, v niektorých prípadoch to však môže byť vhodné.
Ružičkový kel často napádajú roztočce, ktoré sa rýchlo množia práve na najstarších listoch. Po ošetrení vhodným postrekom býva aj tak nevyhnutné spodné listy odstrániť, pretože bývajú po napadnutí škodcami väčšinou poškodené. Na jeseň tiež počítajme s prirodzeným žltnutím a opadávaním listov, ktoré však neznamená zlý zdravotný stav rastliny.
Na veľa spôsobov
Niekto ho miluje, iný zase nenávidí. Ružičkový kel má svoju typickú horkasto-zemitú chuť, ktorá nemusí „sadnúť“ každému. Tepelnou úpravou sa však dá výrazne zmierniť a zjemniť. Ak ste si k ružičkám kelu doposiaľ nenašli cestu, možno to bolo tým, že ste nevyskúšali tie správne recepty.
Kelové ružičky sa perfektne hodia do polievok aj ako príloha. Na masle sa dajú opekať alebo dusiť jednotlivé lístky, polovičky ružičiek alebo nastrúhané ružičky. Celé ružičky možno tiež zapekať s inou zeleninou alebo s mäsom. Pred prípravou ich však nezabudnime upraviť. Aj z takmer dokonalých ružičiek pred prípravou odstránime vrchné lístky, aby sme sa zbavili väčšiny nečistôt, ktoré sa na nich zachytili.

Kedy a ako zbierať ružičkový kel
Pre ružičkový kel je typické dlhé vegetačné obdobie. Pri odrodách sa môže líšiť v rámci desiatok dní, väčšinou sa však uvádza v rozpätí 110 až 180 dní. Preto počítame s tým, že záhon s ružičkovým kelom zaberie takmer celý rok.
Ružičky môžeme zbierať priebežne, väčšinou od októbra do januára. Vyberáme vždy tie najväčšie a pevné, ktoré odrežeme nožom alebo vykrútime rukou. Postupným zberom podporíme rast ostatných ružičiek. Ak sa však rozhodneme ružičkový kel zozbierať naraz, úrodu môžeme uchovať až deväť mesiacov v mrazničke. Trojminútovým blanšírovaním podporíme sýtozelenú farbu ružičiek pred zamrazením.
Najlepšie odrody ružičkového kelu
Zelená je dobrá
Drvivá väčšina odrôd ružičkového kelu sa pýši sivozelenou farbou, pričom vnútri bývajú hlávky svetlozelené až žltkasté. Jednotlivé odrody sa nelíšia chuťou, pri pestovaní však môžeme zvoliť odrody s rôznymi stupňami dozrievania alebo, naopak, také, pre ktoré je charakteristické súčasné dozrievanie. Takúto vlastnosť má napríklad odroda ‘Igor F1’, ktorá je ideálna pre tých, ktorí chcú zberať ružičky naraz. Väčšina odrôd sa však zbiera postupne. Vyskúšať môžeme napríklad poloskorú odrodu ‘Groniger’, poloneskoré ‘Neptuno’ alebo ‘Danet’.
Pestovať môžeme aj na fialovo
Aj keď sa pri ružičkovom keli nedá očakávať pestrá farebná škála, existuje jedna farebná výnimka. Vínovočerveným až temnofialovým sfarbením ružičiek sa pýši skorá odroda ‘Rubín’, ktorá tvorí kompaktné stonky vysoké len o niečo viac ako pol metra. Pri iných sýtozelených odrodách môžu ružičky na jeseň získať jemný fialový odtieň.

Nízke aj vysoké odrody
Hoci sa pri ružičkovom keli nedočkáme veľkých farebných experimentov, pri jeho pestovaní možno očakávať hlavne rozdiely vo výške rastlín. Aj tú si však môžeme do určitej miery určiť sami odstránením vrcholu. Ak máme na záhrade dostatok miesta, pustiť sa môžeme aj do pestovania mohutnejších odrôd, ktoré bez problémov prerastú výšku jedného metra. Medzi ne patrí napríklad produktívna ‘Casiopea’, ‘Dolores’, ‘Groniger’ alebo ‘Lunet’. Nízke odrody potešia vyššou odolnosťou proti vyvracaniu. Dobrou voľbou bude aj dobre dostupná odroda ‘Danet’ alebo ‘Rubín’ s fialovými ružičkami.
Galéria k článku
Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Cim to je ze ruzickovy kel nema ruzicky? Ma asi len 30 cm a je zaseknuty. Mozem…