Tieto rastliny môžu byť nebezpečné. Máte niektorú z nich vo svojej záhrade?

  • 15.11.2019

Niektoré druhy sú toxické pri požití, iné sú nepríjemné peľové alergény alebo spôsobujú  bolestivé pľuzgiere pri dotyku. Sú však i také, na ktoré reagujeme iba za určitých podmienok, a i to nie všetci. 

Zarastená divoká záhrada

Čo je vlastne nebezpečná rastlina? Ak nebudeme jesť druh s toxickými látkami, je vlastne bezpečný. Podobne, ak sa budeme dostatočne chrániť pri reze druhov chĺpkatých, jedovatých a takých, z ktorých pri poranení vyteká tekutina, tiež budú bezpečné. Preto je dobré vedieť o možných rizikách, na ktoré môžeme v prírode, ale najmä v záhradke natrafiť, aby sme sa vyhli problémom, niekedy i vážnym. Samozrejme, pri veľmi malých deťoch je lepšie vyhnúť sa výsadbe rizikových rastlín a deti odmalička viesť tak, aby konzumovali len to, čo poznajú. Vôbec by sme nemali pestovať druhy, na ktoré má niekto z rodiny alergiu, či už peľovú, alebo dotykovú.

Zarastená záhrada

Pozor, pichá

Nebezpečnými rastlinami sú v niektorých momentoch aj rastliny s tŕňmi, či už ide o obľúbené ruže, často vysádzané dráče, z jedlých tŕňové černice a maliny. Nie sú vhodné do tesnej blízkosti chodníkov, aby sme sa pri chôdzi neporanili, a môžu byť veľmi nepríjemné pri reze. Sme zvyknutí, že si pri zbere a manipulácii s nimi dávame pozor. Obrovské tŕne má aj okrasný strom gledíčia. Na strome síce nevadia, no keď sa ocitnú spadnuté na zemi, zabodnutie do chodidla môže byť poriadne hlboké. Aj preto sa vysádza skôr do veľkých parkov ako zaujímavý solitér a nie do malých záhrad. V istých prípadoch však môžeme tŕne využiť v náš prospech. Napríklad živý plot z rozložitej hlohyne, i keď to nie je naša domáca rastlina, sa po vyrastení stáva prakticky nepreniknuteľný pre človeka i zver.

Tŕne na ruži

Od začervenania po pľuzgiere

Ďalší problém predstavujú druhy s chĺpkami na listoch a stonkách, ktoré môžu citlivým ľuďom spôsobovať podráždenie a začervenanie kože, žihľavku, výsev drobných pľuzgierov alebo väčšie pľuzgiere. Zápal kože, ktorý spôsobia rastliny, sa nazýva fytodermatitída. Pritom nejde iba o žihľavu, tá popŕhli prakticky každého, ale aj o rastliny, od ktorých by sme to nečakali, napríklad rajčiny, tekvice, uhorky, divozel, borák, chmeľ. Stačí iba okolo nich vytrhávať burinu, vylamovať výrastky a reakcia kože u niektorých jedincov nenechá na seba dlho čakať.

Ešte horšie je to s rastlinami, ktoré obsahujú toxické látky a pri reze z nich vyteká tekutina. Ak sa táto dostane na kožu, môžu nasledovať začervenanie, opuch až popálenina. Mnohé z nich pritom spôsobia popáleniny, iba ak je koža so šťavou vystavená slnečnému žiareniu. V tomto prípade sa zápal kože nazýva fotofytodermatitída. Istá zákernosť spočíva v tom, že kožný prejav sa môže objaviť aj niekoľko hodín po dotyku alebo manipulácii s rastlinami, dokonca až do 48 hodín. Najviac obozretní sme pri manipulácii s rizikovými druhmi počas horúceho slnečného dňa. Týka sa to najmä druhov z čeľadí rutovité, morušovité, kapustovité, iskerníkovité, mrkvovité, dokonca vrátane mrkvy, petržlenu, ligurčeka či paštrnáka. Aj pri kosení strunovou kosačkou si dávame pozor, pretože úlomky rastlín končia na koži.

Pľuzgiere na koži ruky, popálenina od rastliny

Ako sa chrániť?

Je dobré poznať najnebezpečnejšie rastliny, kam patria invázny boľševník, invázny pajaseň žliazkatý, jedovatý bolehlav škvrnitý. Pri ich strihaní, kosení alebo likvidácii je nutné dať si rukavice a obliecť odev s dlhými rukávmi a nohavicami, cez ktorý neprechádzajú rastlinné šťavy, a nasadiť si tvárový štít alebo aspoň pracovné okuliare.

Prispôsobíme si aj termín práce s nebezpečnými a rizikovými rastlinami. Striháme, pílime alebo vytrhávame ich počas leta iba v skorých ranných hodinách, nikdy nie za plného slnka.

Druhy, ktoré niekomu z rodiny spôsobujú problémy, nepestujeme. Ak to zistíme až po ich vysadení, odstránime ich. Sú jedinci, ktorým prekáža dotyk chĺpkatých vždyzelených kalín, bežného brečtana, ruty alebo petržlenu. Veľmi nepríjemné opuchy až celkovú nevoľnosť často vyvoláva šťava vytekajúca pri reze mliečnika myrtového, momentálne celkom trendovej trvalky používanej do suchých štrkových záhonov.

Pri likvidácii zelene na zanedbávanom pozemku sa oplatí obliecť si dlhé nohavice aj rukávy a na tvár použiť ochranný štít. Na takýchto pozemkoch sú časté napríklad lastovičník, bolehlav škvrnitý, divá mrkva, divé ostružiny.

Divoká záhrada, drevené sedenie pod vysokým stromom

Bez strachu, no s poznaním

Rastlín sa nebojme, ale poznávajme ich, aby sme vedeli, či a za akých podmienok môžu byť pre nás nebezpečné. Deťom od mala vštepujme opatrnosť a zásadu, že nesmú konzumovať nič zo záhrady, čo nepoznajú. Lákavé bobuľky tisu, brečtana alebo vtáčieho zobu môžu byť pre ne lákavé, a tak ich radšej nepestujeme. Takisto v jednom záhone nemiešame okrasné a úžitkové rastliny, aby si ich nechtiac nepomýlili. Naučíme ich, že jesť sa môžu plody a bobuľky iba z úžitkového záhona a ostatné je tabu.

12 nebezpečných rastlín

Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)

Boľševník obrovský

Patrí medzi najnebezpečnejšie invázne a toxické rastliny. Obsahuje fototoxické furanokumaríny. Šťavy z neho v tme dráždia kožu, na dennom svetle spôsobujú ťažké poleptanie a pľuzgiere. Pri odstraňovaní veľkej rastliny používame ochranný oblek, tvárový štít a pokrývku hlavy.

Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima)

Pajaseň žliazkatý

Invázny strom, častý ako náletová rastlina. Obsahuje jedovaté látky, ktorých je najviac v mladých listoch. Kontakt s miazgou môže spôsobiť dermatitídu. Dokonca i jeho vôňa môže citlivým jedincom spôsobiť bolesť hlavy až vracanie. Je aj peľovým alergénom.

Mliečnik myrtový (Euphorbia myrsinites)

Mliečnik myrtový

Poliehavá sukulentná rastlina, často sa dnes vysádza do suchých štrkových záhonov, prípadne aj do skaliek. Pri zlomení alebo reze z nej vyteká toxické mlieko. Môže spôsobovať opuchy tváre, zápaly kože na rukách, nebezpečná je pre oči. Reakcia nastupuje zvyčajne až po niekoľkých hodinách.

Sumach pálkový (Rhus typhina)

Sumach pálkový

Patrí k potenciálne inváznym rastlinám. Zo záhrad, kde sa vysádzal ako okrasná rastlina, sa šíri do krajiny. Je husto chĺpkatý. Pri manipulácii používame ochranný odev a rukavice, inak môže spôsobiť kontaktné zápaly kože, najmä u citlivých jedincov.

Bolehlav škvrnitý (Conium maculatum)

Bolehlav škvrnitý

Ide o náš pôvodný druh. Pri požití je prudko jedovatý, obsahuje alkaloidy. Stretnúť sa s ním dá nielen v prírode, ale aj v zanedbaných záhradách. Treba byť opatrný pri kosení a likvidácii. Keď sa šťava z rastliny dostane na pokožku, môže spôsobiť popáleniny až pľuzgiere.

Jasenec biely (Dictamnus albus)

Jasenec biely

Ide o veľmi peknú, našu pôvodnú, zákonom chránenú trvalku. Predáva sa aj v záhradných centrách a je vhodná do slnečných záhonov. V slnečných dňoch môže vyvolávať dotykové dermatitídy – zápaly kože. Za slnečného dňa sa jej nedotýkame ani ňou nemanipulujeme.

Archangelika lekárska (Angelica archangelica)

Archangelika lekárska

Naša pôvodná, dvojročná bylina, radí sa i medzi liečivé rastliny. Pri manipulácii s ňou najmä v slnečných dňoch môže šťava z bylí alebo koreňov spôsobovať kožné alergie a zápaly až vo forme pľuzgierov, predovšetkým u jedincov na ňu citlivých.

Ruta voňavá (Ruta graveolens)

Ruta voňavá

Jedovatá rastlina, poloker, sa radí k liečivým rastlinám, no rozhodne nie je vhodná na bežné domáce užívanie. V slnečných dňoch sa vyhýbame dotyku, môže spôsobiť fytofotodermatitídu, čiže zápal kože spôsobený rastlinou za pôsobenia UV žiarenia.

Čemerica čierna (Heleborus niger)

Čemerica čierna

Ide o jedovatú trvalku bežne sa predávajúcu na výsadbu do kvetináčov a záhonov. Citlivým jedincom môže šťava z nej spôsobiť dermatitídu, preto si pre istotu pri práci v okrasných záhonoch dávame rukavice.

Figovník (Ficus carica)

Figovník

Obľúbená a u nás čoraz častejšie vysádzaná rastlina s chutným ovocím. Z odlomených listov, nezrelých plodov a vetvičiek vyteká biela tekutina. Keď sa dostane na kožu a následne na slnko, môže zapríčiniť zápal kože. Podráždenie môžu spôsobiť aj drobné chĺpky na listoch.

Lastovičník väčší (Chelidonium majus)

Lastovičník väčší

Naša pôvodná trvalka. Obsahuje jedovaté alkaloidy, no patrí aj k liečivým rastlinám. Najznámejšie je vonkajšie používanie – potieranie bradavíc vytekajúcim žltým mliekom po odtrhnutí stonky. Citlivým jedincom môže šťava spôsobiť kontaktnú dermatitídu. Nebezpečná je i pre oči.

Palina pravá (Artemisia absinthium)

Palina pravá

Ide o trvalku, ktorá sa dnes s obľubou vysádza do suchomilných spoločenstiev. Predáva sa aj ako liečivá rastlina, ale keďže je vo väčších dávkach jedovatá, nie je vhodná na bežné domáce užívanie. Je veľmi silným peľovým alergénom, reaguje na ňu odhadom až 50 % všetkých peľových alergikov.

Ďalšie rastliny, pri ktorých by sme mali byť obozretní

  • petržlen, mrkva, paštrnák, zeler, žihľava, chmeľ, divozel, ľubovník, cypruštek, tuja, borievka, chryzantéma, krušpán , štiav lúčny, netýkavka, rebarbora, pavinič

 

 

Text: Ing. Monika Králová
Foto: isifa/Shutterstock, iStock.com
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku

Najčítanejšie články
  • Mesiac
  • Týždeň
Lunárny kalendár pre záhradkárov - august 2022 Zaplňte prázdne hriadky! Dve plodiny, ktoré môžete vysievať počas celého júla Chutné jedlá z cukety? 6 neobkukaných receptov, ktoré vás zbavia cuketových zásob Klimatické zmeny nie sú výmyslom, ale krutou realitou. Ako proti nim bojovať vo vlastnej záhrade? Ani počas augusta nemusíme s výsevmi prestať. Niektoré z týchto plodín môžeme vysievať aj v septembri Martin Čurda radí: Čo robiť, aby uhorky neboli horké? Môžu sa horké uhorky zavárať?
Augustové práce v okrasnej záhrade: Zmladzujeme ľaliovky, rozsádzame kosatce, vysádzame prvé cibuľoviny Nenáročné, dlho a bohato kvitnúce, také sú rudbekie. Máte v záhrade týchto poslov leta? Vysoké teploty egrešom nesvedčia. Ako predchádzať mäknutiu a opadávaniu plodov? Plstnatosť listov viniča: Čo ju spôsobuje a ako jej predchádzať? Nehľadajte štvorlístok: Ďatelina lúčna upravuje trávenie, pomáha pri reume i pri kašli Aukuba: Nenáročná vždyzelená rastlina, ktorá rozžiari tienisté miesta v záhrade