V malej záhrade pestovateľa Martina vyrástol obor: Tekvica Žofka pokorila slovenský rekord!

Na začiatku bola babkina záhrada, pokračovalo to zanietením pre pestovanie, záhradkárčenie, disciplínou, precíznosťou aj objavovaním a skončilo slovenským rekordom. Martin Búran vypestoval rekordnú tekvicu, ktorá dostala meno Žofka. Tá sa svojou hmotnosťou 295 kilogramov zapísala medzi pestovateľské unikáty Slovenska. Ako sa zo semienka stane tekvica, na ktorej dvíhanie potrebujete kladku?

Od detských spomienok k veľkému úspechu

Niekedy sa veľké pestovateľské príbehy začínajú celkom nenápadne. V prípade Martina Búrana sa začalo nadšenie pre záhradkárčenie už v detstve. No a vždy ho fascinovali tekvice.

„Ako malý chlapec som na babkinej záhrade sledoval, ako tieto oranžové ‚lopty‘ pomaly rastú, a keď prišla jeseň, vyrezávali sme z nich svetlonosov,“ spomína pestovateľ Martin.

Vtedy ešte netušil, že raz bude v záhrade pestovať tekvicu, ktorá prekoná slovenský rekord. Po postavení vlastného domu sa tekvice stali prirodzenou súčasťou jeho záhrady. Pestoval ich na pečenie, dekorovanie aj vyrezávanie.

Zlom prišiel počas zimného večera. „Našiel som príspevok pestovateľa z Rapoviec, ktorý sa pýšil rekordnou tekvicou s hmotnosťou 233 kilogramov a ponúkal jej semienka. Mne v ten moment zišlo na um, prečo to neskúsiť,“ hovorí.

S rodinou už dávnejšie chodil po výstavách a na rôznych podujatiach, najmä v Rakúsku, obdivoval tekvice s hmotnosťou presahujúcou 500 kilogramov. Článok o rekordnej tekvici bol však ako hodená rukavica. Túžba vypestovať rekordnú tekvicu tak začala dostávať konkrétne kontúry.

Žofka si získala srdcia celej rodiny

Príbeh tekvice Žofky však nenaznačoval hneď, že rastie rekordérka. Samičí kvet Martin opelil tesne pred dovolenkou, keď mal budúci tekvicový obor ešte len podobu malej guľôčky s kvetom.

Po dvoch týždňoch sa rodina vrátila k rastline, ktorá mala veľkosť lopty. Z nenápadného plodu sa postupne stával záhradný fenomén a jeho rast priťahoval čoraz väčšiu pozornosť.

Najväčšiu radosť z tekvice mali deti. Pravidelne ju chodili kontrolovať a zisťovali, či zdravo rastie. Tekvica sa postupne stala súčasťou rodinného každodenného života a získala si také sympatie, že jej práve deti dali meno Žofka.

Stovky litrov vody a súboj s počasím

Vypestovať tekvicového obra si vyžaduje viac než kvalitné semienko a dobrú pôdu. Martin zdôrazňuje, že rozhodujúce sú disciplína, vytrvalosť, správne dávkovanie vody a hnojiva, ale aj schopnosť zvládnuť nepriaznivé počasie či choroby rastlín.

Pri pestovaní gigantickej tekvice je totiž riziko veľké. Ak má rastlina jediný plod, jedna silná búrka môže zmariť všetko úsilie. Pestovateľ preto musí pozorne sledovať jej stav a vytrvať aj v boji s múčnatkou.

Nároky na vodu sú v horúcich letných dňoch obrovské. Takáto rastlina môže spotrebovať aj niekoľko stoviek litrov denne, no samotná zálievka úspech nezaručí. Rovnako dôležité je ochrániť plod pred priamym slnkom a vlhkosťou. Martin ho udržiaval v suchu a tieni, pričom využíval aj bielu geotextíliu, ktorá pomáha zachovať pružnosť šupky.

Ako sám hovorí: „Za rekordom je disciplína, vytrvalosť, ale netreba tajiť, aj veľký kus šťastia.“ Pretože občas by stačilo zlé počasie a všetka starostlivosť môže za pár minút vyjsť navnivoč.

Napätie pri vážení vystriedala radosť z rekordu

Martin dodnes spomína, ako bola snaha o rekord do poslednej chvíle napätím. Reťazová kladka postupne dvíhala Žofku a čísla na váhe rástli po desiatkach kilogramov.

Keď sa ukázalo 240 kilogramov, bolo jasné, že doterajší slovenský rekord je prekonaný. Rozmery tekvice však naznačovali ešte vyššiu hmotnosť. Keď bola na váhe celá tekvica, radosť bola ohromná. „Váha sa zastavila na hodnote 295 kg,“ opisuje Martin rozhodujúci okamih.

Hoci sa Žofka nedostala cez vytúženú hranicu 300 kilogramov, na slovenské pomery ide o unikátny výkon.

Čo sa deje s rekordérom?

Dostať takúto tekvicu zo záhrady nie je jednoduchá úloha. Martin preto spojil zber s menším stretnutím pri burčiaku, na ktorom sa zišli rodina, susedia a priatelia. Pomoc viacerých ľudí bola pri manipulácii s ťažkým plodom nevyhnutná.

Na prepravu poslúžila trojnožka, popruhy a prívesný vozík, na ktorom pripravili podložku prekrytú jutovými vrecami, aby Žofka zvládla aj dlhšiu cestu.

Jej ďalšou zastávkou bola Stupava, kde sa predstavila na podujatí Dni zelá. Na pódiu si prevzala diplom od primátora za najťažšiu tekvicu vypestovanú na Slovensku. Jej cesta sa tým nekončí. Čakajú ju ešte tekvicové akcie v škôlke a škole, kde má priniesť radosť najmä deťom.

Koncom októbra sa napokon premení na veľkého svetlonosa pred Martinovým domom, čím sa jej príbeh symbolicky vráti k jesenným tradíciám, ktoré pestovateľa sprevádzali už od detstva.

Budúca sezóna môže priniesť ďalšie prekvapenia

Hoci by sa po takomto úspechu mohlo zdať, že ďalším cieľom bude okamžité prekonanie vlastného rekordu, Martin plánuje trošku obozretnejší prístup.

Tekvice v jeho záhrade rozhodne zostanú, no namiesto jediného plodu, na ktorý sa sústreďuje všetka pozornosť, chce zo semienka Žofky vypestovať možno dve alebo tri tekvice. Ak dosiahnu aspoň 50 kilogramov, budú z nich pôsobivé jesenné dekorácie.

Samozrejme ale priznáva, že možno opäť v sebe nájde motiváciu vypestovať niečo veľké. Veď práve z obyčajnej zvedavosti sa začal príbeh Žofky, ktorá premenila detskú fascináciu tekvicami na slovenský rekord.

Galéria k článku