Čo všetko by ste mali vedieť o pestovaní jahôd? Prečítajte si rozhovor so skúsenou záhradkárkou

Okrem toho, že máj je mesiacom lásky a voňavá jar je v rozkvete, čoraz častejšie vychádzame do záhrady a pribúdajú nám záhradné povinnosti. Dnes sa budeme so šéfredaktorkou časopisu Záhrada, Monikou Felixovou, rozprávať o jahodách.

Monika je vyštudovaná záhradníčka, venuje sa pestovaniu, písaniu, receptom z divokých rastlín a propaguje ekologický prístup k záhradkárčeniu.

Májová starostlivosť o jahody

Jahody by sme už v tomto období mali mať v záhrade vysadené. Čo je v máji pri starostlivosti o ne dôležité?

Nesmieme zanedbať zálievku, vďaka ktorej budú pekne kvitnúť, opelia sa a plody sa začnú nalievať. Plody bývajú pre tenké výhonky ťažké, rastlina má tendenciu výhonky skláňať a zelené plody sa často dotýkajú pôdy. V tej chvíli môžeme takmer s istotou očakávať, že sa na jahodách objaví pleseň. Preto je vhodné záhon namulčovať, napríklad slamou. Tá zabráni dotyku plodov s pôdou a jahody sa neinfikujú.

Druhou možnosťou, ako zabrániť dotyku plodov s pôdou, je položiť výhonky s jahodami na väčší silný list, ktorý ich unesie.

Takže v máji je najdôležitejšie mulčovanie?

Áno, mulčovanie a zálievka. Pri zálievke si však treba dať pozor na premokrenie, pretože jahody sú náchylné na plesne a rôzne škvrnitosti.

Aké podmienky si jahody vyžadujú?

Aké sú možnosti pestovania jahôd? Pestujeme ich v záhradkách, ale dajú sa pestovať aj v byte?

V byte úplne nie. Jahody potrebujú priame slnečné žiarenie, ale na balkóne alebo terase sa im určite bude dariť. Môžeme na to použiť väčšie kvetináče. Siahnuť môžeme po samozavlažovacích, čo nám ušetrí stráženie zálievky, alebo pokojne po poschodových.

Skôr, ako sa pustíme do výsadby, si musíme vybrať vhodné stanovište. To sa týka aj záhrady aj balkóna. Vyžadujú si jahody nejaké špeciálne podmienky?

Pre jahody vyberieme vzdušné, ale nie príliš veterné slnečné stanovište. Dôležité je zapamätať si, že jahody pestujeme na jednom mieste maximálne štyri roky. Po tomto období sa výrazne znižuje úroda, jahody starnú. Preto zakladáme nové jahodovisko na novom mieste.

Jahody môžeme sadiť priamo do pôdy, alebo v severnejších a chladnejších oblastiach môžeme využiť pri výsadbe čiernu textíliu. Textília skôr a lepšie vyhreje pôdu a bráni rastu burín. Ja osobne v záhrade na juhozápade Slovenska textíliu nepoužívam. Vzhľadom na extrémne horúčavy, ktoré pribúdajú, sa mi to ani nezdá vhodné.

Všetko o výsadbe jahôd

Kedy je vhodný čas na výsadbu jahôd?

Jar je typická tým, že rôzne záhradníctva a hypermarkety sú plné rôznych sadeníc. Často to bývajú práve jahody. V ponuke sa zvyknú objavovať už koncom marca a v apríli. Takéto sadenice dopestované v maličkých kvetináčoch môžeme vysádzať v apríli. V aktuálnej sezóne pravdepodobne nevykvitnú a neprinesú úrodu, prípadne bude úroda menšia. S lepšou úrodou počítame až v ďalšom roku.

Ak teda hovoríme o tom, že jahody pestujeme na jednom mieste štyri roky, najväčšiu úrodu prinášajú v druhom, treťom a štvrtom roku, potom rapídne klesá.

Ako vysádzať jahody?

Dôležité je dodržať rozostupy, aby nebol porast prehustený. Ak by sme ich sadili príliš nahusto, opäť by hrozili choroby. Môžeme ich pestovať v riadkoch, ale v riadku môžeme vytvoriť dvoj- alebo trojspon. Čiže urobíme 2 až 3 riadky jahôd a potom vytvoríme 50 – 70 cm medzeru, ktorú používame ako chodníček. Potom opäť pokračujeme dvoj- alebo trojsponom. Sadenice vysádzame zhruba vo vzdialenosti 30 × 30 cm. Nesadíme ich do štvorca, ale druhý riadok vždy posunieme o polovicu a vytvárame taký ako keby „cik-cak“ vzor.

Prečo sa to takto robí?

Pretože takto rastlina lepšie využije priestor okolo seba.

Frigo sadenice prinesú úrodu už v prvom roku

Rozprávali sme sa o štandardných sadeniciach, ktoré bežne kúpime v obchode. Sú aj nejaké iné možnosti, ako úrodu urýchliť alebo dosiahnuť lepšiu úrodu aj počas prvého roka?

To je celkom zaujímavá otázka. Dá sa to tak, že si zakúpime takzvané „frigo“ sadenice. Sú to sadenice, ktoré farmár alebo pestovateľ vybral z pôdy minulý rok v novembri, odstránil listy a ponechal iba rastové srdiečko. Korene očistil od pôdy a sadenice potom až do jari skladoval zabalené v igelite v chlade, pri teplote približne -2 stupne Celzia.

Znie to asi zvláštne, ale pointa je v tom, že tieto sadenice sa vyberajú na jeseň s už naozaj hustým koreňovým systémom. Frigo sadenice tak majú krajší a silnejší koreňový systém ako klasické sadenice, ktoré sú v ponuke na jar. Vďaka tomu majú frigo sadenice rýchlejší štart a sú schopné vykvitnúť a priniesť úrodu už v prvom roku. Ak sa rozhodneme pre frigo sadenice, vždy skontrolujeme ich korene.

Všeobecne pri výsadbe jahôd je ešte veľmi dôležité dbať na to, aby sme srdiečko neponárali do pôdy. Hlboká výsadba naozaj nie je dobrá, srdiečko sa musíme vždy udržať nad pôdou.

Pestovanie jahôd z poplazov

Obľúbenou pestovateľskou metódou, vďaka ktorej si zaobstaráme nové sadenice, je aj pestovanie jahôd z poplazov. Klasické jahody sú typické tým, že tvoria pomerne intenzívne poplazy. S tvorbou poplazov začínajú po zbere úrody.

Ak si chceme jahody namnožiť, môžeme prvý poplaz nechať zakoreniť priamo na stanovišti, alebo ich nasmerujeme do pripraveného kvetináčika, kde ho prichytíme ohnutým drôtikom. Táto metóda je veľmi vhodná vtedy, ak máme v záhrade naozaj výbornú odrodu, ale porast sa už blíži k štvrtému roku života. Ak si už nepamätáme, akú odrodu sme sadili, týmto spôsobom si ju zachováme do ďalšieho obdobia.

Pestovanie jahôd zo semien

Dajú sa jahody vypestovať zo semien?

Áno, je to možné. Povedala by som, že pestovanie zo sadeníc je bežnejšie, zo semien ich pestuje málokto. Výsev semien má význam vtedy, ak chceme odrody, ktoré sú vo forme sadeníc nedostupné. Často sa takto ale pestujú napríklad aj mesačné jahody.

Semienka vysievame v interiéri do výsevných nádob koncom februára alebo začiatkom marca. Semienka sú veľmi drobné, takže ich ani nemusíme zahŕňať pôdou, len ich jemne utlačíme. Kvetináč zakryjeme igelitom a substrát udržiavame vlhký. Keď začnú semienka klíčiť, igelit odstránime.

Mladé sadeničky pikírujeme, keď majú jahôdky dva prvé listy. Je to podobný postup ako pri paradajkách či paprikách. Niekedy sa uvádza, že semienka môžeme vysievať už v januári, no kvôli nedostatku svetla to môže byť príliš skoro. Ak nemáme špeciálne umelé osvetlenie, výsev radšej posunieme až na koniec februára.

Starostlivosť o jahody počas sezóny

Ako sa o jahody starať počas sezóny? Treba ich nejako strihať?

Ak ideme postupne, tak v marci počas pekných dní ostriháme škaredé listy. Väčšinou sú to hnednúce, suché listy, ktoré počas zimy omrzli. Vplyvom pôsobenia mrazu môžu občas sadenice jahôd akoby „vyliezť“ zo zeme, vtedy je potrebné zatlačiť ich späť do pôdy, alebo im prisypeme substrát. Počas jari ich tiež okopeme a odburiníme. Do záhona môžeme pridať aj kompost, ktorý zapravíme do vrchnej vrstvy pôdy. Potom už len zalievame a čakáme na úrodu.

Zber vykonávame raz za dva dni, najmä pri raz rodiacich jahodách, pretože môžu rýchlo nahnívať. Keď raz rodiace jahody odrodia a vyzbierame posledné kusy, opäť môžeme škaredé listy ručne ostrihať. Ak máme jahodovisko na väčšej ploche, môžeme ich pokosiť kosačkou. Nastavíme ju však trochu vyššie, na 4 – 5 cm, aby sme nepoškodili rastové srdiečka.

Ako sme už spomínali, po zbere úrody začína rastlina vytvárať poplazy. Ich tvorbou sa jahody vysiľujú, preto ich v prípade, že si jahody nechceme rozmnožovať, ostriháme. Jahodovisko tiež odburiňujeme a v tomto období je vhodné rastliny opäť pohnojiť. Robí sa to preto, aby rastliny do jesene zosilneli – hnojíme teda kvôli budúcoročnej úrode. Jahody majú radi granulovaný slepačí hnoj, ktorý môžeme zapracovať do pôdy.

Je potrebné okopávať jahody?

Ja okopávam jahody väčšinou dvakrát za rok. Prvýkrát to robím skoro na jar, keď ich ostrihám a druhýkrát ich okopávam v lete po zbere úrody. Pri tejto príležitosti ich aj zbavím buriny a pohnojím. Pri okopávaní tak hnojivo zapracujem do pôdy.

Rozprávali sme sa o tom, že jahody majú rady vodu. Ako často je vhodné ich polievať? Vieme nejako zistiť, kedy je ten správny čas poliať ich?

Aby jahody mohli vytvárať chutné a šťavnaté plody, potrebujú dostatok vlahy. Vždy ich zalievame s ohľadom na aktuálne počasie. Ak poprší, nezalievame ich, pretože je dobré, aby porast trochu preschol – znížime tým riziko plesní a chorôb. Naopak, keď je sucho intenzívne, je dobré ich zaliať.

Jahodám vyhovuje zálievka podmokom. Môžeme nechať vodu voľne stiecť pomedzi porast alebo použijeme priesakové hadice. V extrémnych letách a suchách je dobré jahody polievať aj po zbere. Vďaka takejto zálievke dobre vytvárajú nový koreňový systém.

Raz rodiace verzus stále rodiace jahody

Aké sú rozdiely medzi raz rodiacimi a stále rodiacimi jahodami?

Myslím si, že je dobré mať v záhrade aj také, aj také. Kedysi sa u nás pestovali len raz rodiace jahody. Hlavné obdobie zberu úrody bolo v júni, kedy rastliny plodili naozaj veľmi intenzívne. Jahodovisko následne až do konca sezóny neprináša ďalšiu úrodu.

Stále rodiace jahody sú zaujímavé tým, že prinášajú úrodu takpovediac v dvoch vlnách. Volajú sa síce stále rodiace, ale väčšiu úrodu prinášajú v júni a júli. Následne majú kratšiu pauzu a rodia opäť koncom augusta, v septembri, októbri až do prvých mrazov. Väčšinou ich však nie je naraz tak veľa ako pri raz rodiacich.

Myslím si, že zbierať jahody až do prvých mrazov je celkom fajn, takže v záhrade určite majú svoje miesto. Od raz rodiacich jahôd sa líšia ešte tým, že tvoria veľmi málo poplazov až žiadne.

Lesné a mesačné jahody

Nielen záhradkári vedia, že existuje viacero druhov jahôd. Tie, ktoré pestujeme v záhrade sú väčšie, v lese nájdeme maličké lesné jahody. Ak by sme si ich chceli vypestovať, je v ich pestovaní nejaký zásadný rozdiel?

Malé lesné jahôdky veľmi intenzívne odnožujú, majú však úžasnú chuť. Ak ich chceme pestovať doma, určite odporúčam vysádzať ich niekde pod stromy a pod kry – teda na miesto, kde nevadí, že ozelenia celú plochu. Z týchto jahôd sa dokonca zbierajú aj listy, ktoré sa sušia a používajú na čaj.

Existujú aj veľmi podobné jahody, ktorým sa hovorí mesačné jahody, a ako sme už spomínali, pestujú sa zo semien. Tieto jahody tak intenzívne neodnožujú a volíme pre ne slnečné stanovište. Na rozdiel od lesných jahôd zvyčajne prinášajú plody celé leto, takže sú vhodné na slnečné stanovištia do záhrad aj na balkóny.

Jahody z kvetináča

Na začiatku sme sa rozprávali o tom, že jahody je možné pestovať aj doma na balkóne alebo na terase v kvetináči. Ako ich pestovať v kvetináči? Aký veľký kvetináč vybrať?

Pri pestovaní na balkóne alebo terase je vhodné siahnuť po stále rodiacich odrodách. Môžeme si zároveň vybrať aj takzvané previslé jahody a pestovať ich v závesných nádobách. Minimálny priemer kvetináča na jednu sadenicu je okolo 20 cm a tiež im dožičíme dostatok zálievky, slnečné stanovište a priebežne ich oberáme.

Zazimovanie jahôd

Ako zazimovať alebo pripraviť jahody na zimu?

V južných oblastiach Slovenska zvyčajne jahody veľmi dobre prezimujú bez akejkoľvek zimnej prikrývky. V severnejších oblastiach a chladnejších oblastiach Slovenska je vhodné jahodovisko pred zimou poprikrývať čečinou, ktorú skoro na jar odstránime. Pri pestovaní jahôd v kvetináči je to trochu iné. Ak máme záhradu, môžeme celý kvetináč ponoriť do pôdy a prikryť ho čečinou.

Ak záhradu nemáme, zazimujeme ich na balkóne alebo terase podobne ako ostatné rastliny. Položíme ich na drevo alebo polystyrén a kvetináč obalíme napríklad do juty.

Pozor na alergie

Často počúvame alebo čítame o tom, že ľudia majú na jahody alergiu. Čím to je, že je jahoda taký silný alergén?

A pritom sa uvádza, že jahody sú veľmi chutné, zdravé, majú vysoký podiel vitamínu C a majú aj antioxidačné účinky. Možností, prečo sa alergická reakcia objaví, je viac. Nemalo by sa stávať, ale stáva sa, že pestovateľ nedodrží ochrannú lehotu postreku a na jahodách ostanú zbytky reziduí, ktoré pôsobia alergizujúco.

Jahody obsahujú červené farbivo, ktoré môže vyvolávať alergie, takže aj jahody z vlastnej záhrady nám môžu spôsobiť ťažkosti. V tom prípade má zmysel skúsiť aj žlto plodiace alebo bielo plodiace jahody, ktoré dnes už nájdeme aj v ponuke na Slovensku. Existuje teda možnosť, že sa jahôd vzdať nemusíme, vzdáme sa len tých červených. Nanešťastie sú však aj ľudia, ktorí budú reagovať na všetky jahody alergiou.

Choroby a škodce jahôd

Viackrát ste dnes spomenuli, že jahody sú náchylné na plesne a na škodcov. S akými najväčšími problémami sa záhradkári pri ich pestovaní stretávajú?

Asi najčastejšia choroba je pleseň sivá, ktorá sa vyskytuje aj na hrozne či malinách. Na jahodách sa prejavuje tak, že plody, ktoré často ešte ani nedozreli a sú zelené, obalí sivá pleseň. Ochorenie postihuje plody aj výhonky a objavuje sa prednostne vo vlhkom počasí. Pokiaľ plesni sivej nie je veľa, poškodené jahody odstránime, vyhodíme a pokračujeme ďalej v zbere.

Ak však trvá daždivé počasie pridlho, pleseň zamorí takmer všetko a postreku sa nevyhneme. Snažíme sa zvoliť postrek na báze prospešných húb, ktoré jahody takpovediac obalia a patogén už nemá šancu dostať sa do pletív. Použitie takéhoto postreku je vhodné z toho dôvodu, že nemusíme dodržať žiadnu ochrannú lehotu.

Ďalšou pomerne bežnou chorobou je múčnatka. Často sa vyskytuje na listoch aj plodoch a nájdeme ju tiež na iných druhoch ovocia. Objavuje sa za striedavého počasia – keď sa strieda sucho s vlhkom. Ochrana je podobná ako pri plesni sivej.

Veľmi často sa tiež môžeme stretnúť so škvrnami na listoch. Je to škvrnitosť jahôd. Takto postihnuté listy čo najskôr odstraňujeme. Ak sa tým priebeh choroby nezastaví, neostáva nám nič iné, len siahnuť po postreku.

Aké škodce najčastejšie napádajú jahody?

Asi sú to slizniaky. Tu je tiež najvhodnejšie použiť bio ochranu v podobe parazitických hlístic. Okrem toho sa na jahodách môžeme stretnúť s roztočíkmi alebo kvetárkami.

Kvetárka je taká malá muška a roztočíky sú drobné bezstavovce, ktoré likvidujú plody. Veľmi sa mi páči, že v dnešnej dobe už vieme siahnuť aj po účinných ekologických prípravkoch. Práve pri jahodách je to veľmi dôležité – keďže ich zberáme povedzme obdeň. Pri ekologických prípravkoch väčšinou netreba dodržať ani žiadnu ochrannú lehotu.

Sú popínavé jahody naozaj popínavé?

Tému jahôd sme si dnes prešli veľmi obsiahlo. Je ešte niečo, čo by ste chceli našim čitateľom odkázať?

Mňa veľmi zaujali popínavé jahody, ktoré som našla na internete. Tieto jahody nie sú úplne popínavé v zmysle, že sa sami ovíjajú o oporu. Veľmi intenzívne však vytvárajú výhonky a poplazy, ktoré vieme vyväzovať o oporu. Keď to robíme niekoľko týždňov alebo mesiacov za sebou, napokon to naozaj vyzerá ako popínavá jahoda. Rada by som si to vyskúšala a myslím si, že je to dobrá voľba práve pre balkóny.

Má to len vizuálnu výhodu, alebo je to aj praktické?

Myslím si, že je to aj praktické. Mali by to byť stále plodiace jahody, ktoré však bude treba intenzívne hnojiť, aby priebežne prinášali plody.

Monika, ďakujeme veľmi pekne za dnešný rozhovor a tešíme sa opäť nabudúce. Vám, milí čitatelia, prajeme bohatú úrodu!

Text: Monika Felixová, Eva Fačková
Redakčná úprava: Michaela Horbanová
Foto: isifa/Shutterstock

Ďalšie zaujímavé články

Spoznajte ekologické odrody marhúľ, sliviek, jahôd a ríbezlí Aké ovocie pestovať v malej záhrade Čo s jahodoviskom po zbere? Postarajte sa oň správne, odmení sa úrodou v budúcej sezóne Čo spraviť, aby sa vás zima ani len netrúfla opýtať, čo ste v lete robili? Pečený čaj! Ako si založiť jahodovisko z poplazov Žlté listy jahôd: Ako bojovať s chlorózou?

Urob si sámPoznáte tajomstvo výsadby jahôd? Ako sadiť jahody a starať sa o ne, aby ste mali chutnú úrodu?Môj domNenáročné rastliny pre tých, ktorí nemajú záhradu. Dobre sa im darí aj v kvetináčiMôj domJún v úžitkovej záhrade: Ako na vošky a slimákyUrob si sámSamozbery jahôd sú v plnom prúde a premýšľate, ako ich spracovať? Vyskúšajte náš jednoduchý jahodový koláč, zmrzlinu či výbornú marmeládu!