Kým niektoré menej známe plodiny sa na naše stoly dostávajú len ako hotová surovina, iné si môžeme vypestovať aj sami. Jednou z nich sú fazule edamame, v skutočnosti sója fazuľová (Glycine max).

Na rozdiel od bežnej sóje, ktorá sa necháva dozrieť do úplne botanickej zrelosti, sa edamame zbierajú ešte za zelena. Vtedy sú ich semená šťavnaté, krehké a majú jemnú a sviežu chuť.
Táto výživná zelenina si získava čoraz viac priaznivcov a osivo je u nás tiež dostupnejšie. Ak máte chuť vyskúšať niečo nové alebo ste si edamame už stihli obľúbiť, pestovanie vlastných fazuliek vám prinesie úžitok aj radosť. Čo by ste o nej mali vedieť, kým sa pustíte do pestovania?
Čím sú edamame výnimočné?
Zelené fazuľky edamame vynikajú vysokým obsahom vlákniny, esenciálnych kyselín a bielkovín. Sú vhodnou alternatívou k živočíšnym produktom. Napriek vysokej výživovej hodnote nie sú príliš kalorické, preto ich odporúčajú aj poradcovia zdravej výživy, športoví tréneri či lekári.
Okrem toho obsahujú množstvo cenných minerálov, napríklad vápnik, ktorý reguluje hladinu cukru v krvi a zmierňuje prejavy predmenštruačného syndrómu. Významný je aj obsah vitamínu K a kyseliny listovej, vhodnej pri vývine detí a pre tehotné mamičky. Podporujú tiež tvorbu červených krviniek a správny vývoj mozgu. Vysoký obsah organického železa v edamame sa podieľa na okysličovaní krvi a zásobení tela energiou.
Edamame však nie sú len zdravé. Majú príjemnú chuť a štruktúru, čím si získavajú čoraz väčšiu popularitu po celom svete. Rozšírili sa k nám z Ázie, pravdepodobne zo severnej oblasti Číny, kde sa pestujú už vyše 6 000 rokov. Patria k obľúbeným surovinám ázijskej kuchyne a odtiaľ pochádza aj ich názov. Edamame doslova znamená stonková fazuľa: „eda“ sú „stonky“ a „mame“ je „fazuľa“.

Má nefermentovaná sója nežiaduce účinky?
Niektorí odborníci na výživu prisudzujú nefermentovanej sóji aj potenciálne negatívne účinky. Obsahuje fytosteróny a inhibítory trypsínu, ktoré môžu znižovať využiteľnosť bielkovín v tele. Poukazuje sa aj na nežiaduci obsah fytoestrogénov, ktoré narúšajú endokrinný systém a vyvolávajú hormonálnu nerovnováhu, najmä u dospievajúcej mládeže. U chlapcov môžu potláčať produkciu testosterónu a u dievčat urýchľovať pohlavný vývoj.
Na druhej strane, fytoestrogénom sa prisudzuje aj pozitívny vplyv. Znižujú riziko rakoviny prsníka a prostaty, zmierňujú príznaky menopauzy a posilňujú kosti.
Všetko závisí od množstva konzumácie sóje. Nežiaduce účinky sa prejavujú iba pri jej nadmernej konzumácii. Týka sa to však iba nefermentovanej formy, klasické produkty ako sójová omáčka, miso pasta či natto obavy nevyvolávajú.

Ako pripraviť edamame?
Semená edamame sú síce krehké a poddajné, no platí zásada, že sa nekonzumujú surové. Zbierajú sa celé struky, v nich sa obvykle varia, prípadne blanšírujú. Varením sa odstraňujú nestráviteľné zložky a zjemňuje ich štruktúra. Niekedy sa pripravujú aj na pare.
Príprava tejto zeleniny je teda jednoduchá. Celé struky povaríme v slanej vode, prudko schladíme a vylúpeme zo strukov. Vkladáme ich už do vriacej vody a varíme 3 až 5 minút. Pridávame ich do šalátov, polievok, cestovinových jedál alebo „poké bowls“ – misiek s ryžou a prísadami. Sú skvelým obohatením mäsových jedál alebo zapekaných nákypov so syrom a inou zeleninou. Takto upravené ich môžeme aj zamraziť do zásoby.

Pestovanie edamame v záhrade
Edamame pestujeme podobne ako iné strukoviny, avšak skôr na spôsob fazule ako hrachu. Sója, podobne ako fazuľa, neznáša mráz, a preto ju vysievame o niečo neskôr – koncom apríla. Tiež si môžeme pred vysadením pripraviť sadenice, z ktorých sa rastliny skôr a viac košato rozvinú.
Sadenice vysievame v apríli po jednom semene do Jiffy-pot kvetináčikov alebo klasických sadbovačov. Po Troch zamrznutých (po 15. máji) ich môžeme vysádzať na záhony v spone približe 30 × 40 cm. Ak vysievame priamo na hriadky, volíme rozstupy cca 10 – 30 cm v riadku, pričom riadky majú byť od seba vzdialené 40 – 60 cm.
Edamame sa pomerne bohato vetvia, preto nám nemusí byť ľúto ich vysievať nariedko. Pri zdravom vývoji priestor vyplnia plodnými „konárikmi“. Rastliny dorastajú do výšky až 50 – 80 cm, podobne ako príbuzný bôb. Kvety vyrastajú v skupinkách po 5 až 10 kusoch.
Ak chceme mať úrodu viackrát, je vhodné ich vysievať vo viacerých vlnách s odstupom približne 2 týždne. Obvykle totiž dozrievajú v rovnakom čase. Termíny pre priamy výsev sú od mája do júna.

Nároky na pôdu
Edamame nie je náročná na pôdu. Ako typická rastlina z čeľade bôbovitých vytvára na koreňoch „uzlíky“, v ktorých prebývajú symbiotické baktérie. Tieto baktérie dodávajú do pôdy vzdušný dusík, čím nepriamo hnoja rastliny.
Najlepšie sa jej darí na teplých stanovištiach s ľahšou pôdou. Ak je pôda chudobnejšia, podporíme ju organickým hnojením. Pri správnych podmienkach sú rastliny pomerne plodné a bohato rodia.
Kedy je správny čas na zber?
Od výsevu po zber uplynie približne 100 dní. Zbierame ich vo fáze, keď sú semená v strukoch už takmer plne vyvinuté, ale nie sú ešte stvrdnuté a majú svoju zelenú farbu. Signálom na zber môže byť aj žltnutie prvých spodných listov.
Pri pestovaní myslime tiež na budúcu sezónu. Ak si chceme uchovať osivo, necháme niekoľko rastlín úplne dozrieť.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Poradíte, aký ovocný strom dať do záhrady? Ešte v nej nemáme nič. Radi by sme ni…