Rastie vám pod nohami a väčšina ju vytrhne: Vedci pri tejto „burine“ sledujú zaujímavé účinky
Martina Töröková Zádušník brečtanovitý možno pravidelne vytrhávate zo záhrady a robí vám vrásky na čele. V skutočnosti však nejde len o burinu, ale o jedlú bylinku, ktorú dnes skúmajú aj vedci. Ľahko sa šíri a vytvára fialové koberce v kombinácii so zelenými a mladými až bordovými lístkami s pekným srdiečkovým tvarom.
Nie je to obyčajná burina. Je to liečivá bylinka a chutná korenina. Používať sa dá celá čerstvá kvitnúca vňať a rovnako dobre poslúži aj sušená.
Zber zádušníka
Zádušník zbierame tak, aby sme nevytrhávali korienky. Ideálne strihneme nožnicami alebo oddelíme vrchnú zbieranú vňať medzi nechtami. Kvitne od apríla približne do júna. Listy sa môžu zbierať aj po odkvitnutí len nebudú také nápadné ako teraz, keď žiari rastlina na fialovo.
Zbiera sa ideálne za suchého počasia v skorom popoludní. To platí, pokiaľ sa chystáte rastlinu sušiť. Pokiaľ ňou idete za čerstva koreniť, vtedy to je jedno. Hoci aj za dažďa alebo za rannej rosy.
Korenina so špecifickou chuťou
Zádušník sa teraz priam tlačí do pozornosti, aby sme ho využili. Zoznámte sa, privoňajte, ochutnajte.
Jeho chuť je špecifická, ale myslím, že lahodná. Je výrazný, jemne horkastý, no v tom príjemnom horkom spektre, zároveň svieži akoby okolo neho prešla mäta. Ak ho použijete ako zelené čerstvé korenie, určite v jedle nezanikne a trúfam si tvrdiť, že jeho použitie neoľutujete.
Ako začať? Skúste ho využiť tam, kde sa bežne dáva petržlenová vňať. Stačí nasekať a posypať na záver prípravy jedla resp. len aktuálnu porciu na tanieri. Výborne doplní akýkoľvek šalát, osvieži klasickú praženicu. Poteší sa mu bylinkové maslo aj pomazánky. Dekorácia na cestoviny, rizoto či krémové polievky.
Na fotke to vyzerá akoby bola celá polievka z kvetov, môžete to skúsiť, ale táto je z fialovej kapusty, zemiakov a petržlenu. Práve čerstvý zádušník jej jemnú chuť vhodne okorenil.
Hodí sa však aj k mäsu a výborne obohatí suroviny, ktoré sa zvyknú výraznejšie ochucovať ako napríklad neúdené tofu, patizón či baklažán.
Liečivé účinky zádušníka
Zádušník je účinný najmä pri dvoch skupinách ochorení. Zažívanie a ochorenia dýchacích ciest. Čaj sa pije pri žalúdočných a vylučovacích ťažkostiach či pri hnačkách.
Rovnako dobre poslúži pri pľúcnych ochoreniach. Pomáha uvoľňovať hlieny. Čaj sa robí klasicky. Stačí vylúhovať sušenú vňať a piť 2 x denne. Čistí pečeň, pri dlhodobom pití rozpúšťa žlčové aj močové kamene.
Dá sa z neho spraviť aj sirup, účinný pri záchvatoch kašľa. Postačí spraviť silnejší macerát zo sušenej bylinky, lúhovať 24 hodín a do scedeného výluhu pridať toľko gramov cukru, koľko je mililitrov vody. Rozpustiť, priviesť k varu, nafľaškovať.
Ako ho rozoznáte od podobných rastlín?
Občas si ho ľudia mýlia so zbehovcom plazivým. Nie že by boli rastliny zameniteľné, no rastú v podobnom čase, majú podobnú farbu, obe sú jedlé a liečivé a tak sa skôr popletú názvy.
Zbehovec má ale úplne iný typ rastu kvetu a je celý mohutnejší, rastie skôr vztýčene. Naopak zádušník o trochu viac plazivo, preto sa to ľúbi popliesť. Často rastú na tom istom stanovisku.
Samotný zádušník má viacero podôb. Na lúkach, v tôňach, pri potoku, zakaždým môže pôsobiť trochu inak, mať iný odtieň zelenej na listoch a inú veľkosť.
Podstatný je kvet, tvar listu a typická vôňa a chuť. Na fotke sú zádušníky odtrhnuté v rovnakom čase na miestach vzdialených asi 40 metrov. Väčší bol na kraji lesa, menší z otvoreného priestranstva lúky.
Čo na zádušník hovoria výskumy
Zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea) nie je len bylinka zo starej záhrady. V posledných rokoch sa objavuje aj vo vedeckých štúdiách, ktoré skúmajú, ako jeho látky pôsobia priamo na bunkovej úrovni.
Môže tlmiť zápalové reakcie v tele
V laboratórnych experimentoch vedci pozorovali, že extrakty zo zádušníka dokážu oslabiť signály, ktoré spúšťajú zápal. Ide o látky, ktoré telo produkuje napríklad pri podráždení, infekcii alebo preťažení organizmu.
Ovplyvňuje „spínače“, ktoré riadia zápal
Niektoré jeho zložky zasahujú do procesov, ktoré rozhodujú o tom, ako silno a ako dlho zápal prebieha. Inými slovami – nejde len o následok, ale o samotné riadenie reakcie organizmu.
Pomáha chrániť bunky pred poškodením
Výskumy naznačujú, že zádušník môže znižovať poškodenie buniek spôsobené oxidačným stresom, teda stavom, keď sú bunky dlhodobo vystavené záťaži a rýchlejšie sa opotrebúvajú.
Obsahuje látky, ktoré vedci dobre poznajú aj z iných bylín
Napríklad kyselinu rozmarínovú (nájdeme ju aj v rozmaríne či medovke), ktorú výskumy spájajú s tlmením zápalu, alebo flavonoidy, ktoré sa podieľajú na ochrane buniek a prirodzenej obranyschopnosti rastlín aj ľudského tela.
Tradične sa spája aj s trávením
Zádušník obsahuje aromatické a mierne horké látky, ktoré sú známe tým, že podporujú trávenie. Aj preto sa v minulosti používal napríklad do jedál alebo nápojov pri ťažších pokrmoch.
Dôležité: Väčšina týchto poznatkov pochádza z laboratórnych výskumov. To znamená, že vedci sledujú účinky na bunkách alebo v experimentoch, účinky u ľudí sa ešte ďalej skúmajú.
Zádušník sa zároveň tradične používa aj ako jedlá bylinka. Rovnako ako pri iných voľne rastúcich rastlinách však platí, že je dobré konzumovať ho s mierou a s istotou správneho určenia.
Prečítajte si tiež
Text a foto: Martina Töröková, redakcia
Zdroje: Glechoma hederacea inhibits inflammatory mediator release in IFN-gamma and LPS-stimulated mouse peritoneal macrophages
Antiinflammatory activity of constituents from Glechoma hederacea var. longituba
Rosmarinic acid: biological activities and mechanisms of action (review)
