Pestujeme stolové hrozno bez postrekov

Klasické vinohradníctvo je charakteristické intenzívnym používaním chémie. Je to dané pôvodom viniča, jeho adaptáciou na klimaticky priaznivejšie podnebie a tým i menšou odolnosťou proti chorobám. 

Dnes je už vyšľachtených dosť odrôd, ktoré je možné pestovať s minimom chémie. Na klasické odrody európskeho viniča útočia najmä tri choroby, ktoré dokážu vinice bez ošetrenia úplne zničiť. Najnebezpečnejší škodca – fyloxéra – bol z Ameriky do Európy zavlečený v roku 1860 a zakrátko zlikvidoval množstvo vinohradov. Jednoznačné riešenie sa našlo v podobe štepenia európskych odrôd na odolné podpníky. V prípade troch hubových chorôb, teda peronospóry, múčnatky (tiež boli obe do Európy zavlečené v roku 1878 z Ameriky), ale i plesne sivej sa to síce spočiatku čiastočne riešilo sírnymi prípravkami (múčnatka) alebo meďnatými prípravkami (peronospóra), no trvalý ochranný úspech to neprinieslo.

Najideálnejšie riešenie je zmeniť genetický program viniča tak, aby sa stal vnútorne odolným proti týmto chorobám. A práve toto je cieľom už dlho prebiehajúcich šľachtení, ktorých aspoň čiastkovým výsledkom sú tzv. PIWI odrody, či už muštové, alebo stolové. Samozrejme, ani tieto PIWI odrody nemajú absolútnu odolnosť proti uvedeným chorobám, ale je podstatne vyššia a podobné je to pri mrazuvzdornosti. Preto aj pri týchto odolnejších odrodách musíme vyberať tie, ktoré sú vhodné do našej lokality. Výhodou však je, že vyššia odolnosť umožní znížiť počet postrekov, použiť menej razantné chemické prípravky, teda najmä ekologické. Tu sú účinné aj rastlinné výluhy zvyšujúce odolnosť viniča proti chorobám. Preto názov bioodrody.

Šľachtením k vyššej odolnosti proti hubovým chorobám

Europský vinič (Vitis vinifera) nedisponuje rezistenciou voči révokazu (fyloxéra viničová), peronospóre ani voči múčnatke viniča. Medzi jeho odrodami sa však nájdu také, ktoré majú prirodzene vyššiu odolnosť proti napadnutiu hrozna plesňou sivou. Okrem toho, medzi dnes pestovanými odrodami sa už teraz vyskytujú niektoré s dostatočnou toleranciou voči peronospóre, múčnatke i voči plesni sivej, a preto ich stačí len minimálne chrániť pred týmito hubovými chorobami. Lenže ich tolerancia nie je absolútna, jej stupeň je vždy ovplyvnený stanovišťom, podnebím i ročným priebehom počasia. Napríklad tolerancia voči peronospóre sa prejavuje tak, že aj po napadnutí touto chorobou nenastáva jej masový rozvoj, ale len obranná reakcia s maloplošnou nekrózou listového pletiva. Toleranciu teda nemožno chápať ako úplnú odolnosť, ale len ako ohraničenú odolnosť ovplyvňovanú pestovateľskými a klimatickými podmienkami.

Uvedená tolerancia chorôb je ale viac-menej len náhodná, preto ak chceme dosiahnuť určité odolnostné vlastnosti odrôd, musíme postupovať cielene. Šľachtiteľským zámerom je teda preniesť na potomstvo šľachtenia žiaduce vlastnosti. A to krížením dlhodobo osvedčených európskych odrôd, ktoré majú stabilné výnosy, napríklad s odrodami, prípadne botanickými druhmi ázijských a amerických viničov. Tie majú zasa odolnosť proti chorobám či zvýšenú odolnosť proti mrazom.

Výsledkom takéhoto šľachtenia sú potom odrody so zvýšenou odolnosťou, často označované ako interšpecifické. V biovinohradníctve sa tieto odrody väčšinou označujú ako „pilzwiderstandsfähige Sorten“, skrátene PIWI, teda odrody podmienene odolné proti hubovým chorobám. Aj medzi týmito len ťažko nájdeme absolútne rezistentné odrody, ale veľké množstvo ich je tolerantných a má dostatočnú odolnosť, preto ich môžeme označiť ako PIWI odrody.

Najvážnejšie choroby viniča

Múčnatka viniča

Jej podhubie prezimuje v pukoch, do ktorých sa dostáva pri ich rozvíjaní. Takto založené podhubie sa prejaví v nasledujúcom roku intenzívnejším napadnutím viniča, preto je dôležitá i včasná jarná ochrana, a to asi 20 dní pred kvetom. Na prezimujúce štádium negatívne pôsobia zimné teploty okolo -17 °C; múčnatka sa šíri hlavne za teplého počasia a pri vysokej vzdušnej vlhkosti po celé vegetačné obdobie. Optimálna teplota rozvoja múčnatky je 20 – 27 °C, ale pri teplotách nad 30 °C je už jej vývoj spomalený a možnosť infekcie nižšia. Na rozdiel od peronospóry si aj múčnatka síce vyžaduje vysokú vzdušnú vlhkosť, ale vyslovene neznáša mokrý povrch orgánov viniča. Napádané sú najmä kry prehnojené dusíkom, pričom napadnutie signalizujú predovšetkým konce letorastov ťažňov. Na napadnutých listoch sa z oboch strán objavujú nevýrazné zelenožlté škvrny s matným povrchom, ktorý prechádza do striebristej farby, neskoršie hnednú, černejú a ich okraje sa skrúcajú smerom dolu. Usychajú a opadávajú, napádané sú aj súkvetia. Klasickou ochranou sú sírne prípravky a špeciálne fungicídy.

Peronospóra viniča

Prezimuje trvalými spórami v opadanom lístí a v pôde. Na jar, keď sa pôda otepľuje a je dostatok zrážok, začínajú pri teplote 11 °C spóry klíčiť a dochádza k prvotnej infekcii, a to najmä v noci pri priaznivej teplote v kvapkách napršanej alebo vyzrážanej vody na rastlinných pletivách. Optimálna teplota na ďalší rozvoj infekcie je 22 – 25 °C, pre prvotné ohrozenie peronospórou platí jednoduché pravidlo „3 × 10“, čiže dĺžka letorastov 10 cm, 10 mm zrážok pri teplote 10 °C. Na infikovanie peronospórou vytvárajú dobré podmienky búrky, na napadnutých listoch sa vytvoria „olejovité“ škvrny žltkastej farby a na spodku listov sa objavia biele povlaky, listy hnednú, nekrotizujú, usychajú. Súkvetia a bobule tiež usychajú. Prvé ošetrenie sa robí pred kvitnutím meďnatými prípravkami či modernými fungicídmi.

Pleseň sivá (botrytída)

Prezimuje ako podhubie na jednoročnom dreve, najmä na zvyškoch strapiny, na opadanom lístí, na odrezkoch z viniča. Huba sa na vinič dostáva aj vetrom a dažďom, najprv na zelené letorasty, potom na súkvetia a hrozno. Optimálna teplota klíčenia spór je 20 – 22 °C, vtedy klíčenie trvá 5 – 9 h, ale dôležitá je pri tom aj zrážková voda. Prvé poškodenie mladých letorastov nastáva v štádiu troch až šiestich listov. Na napadnutých listoch sa objavia sivohnedé škvrny ohraničené žltým lemom, častejšie sú však napádané súkvetia, ktoré hnednú a usychajú. Napadnuté bobule hnednú a sú potiahnuté povlakom mycélia, sú úplne znehodnotené. Na letorastoch je v čase vyzrievania dreva napádaná aj ich borka. Proti botrytíde sa vinič klasicky začína ošetrovať už pred kvitnutím.

Šľachtenie na mrazuvzdornosť

Veľmi dôležitou vlastnosťou viniča je jeho mrazuvzdornosť. Práve touto vlastnosťou disponuje botanický druh Vitis amurensis, ktorý je okrem vysokej mrazuvzdornosti charakteristický aj dobrou akumuláciou cukrov, skorou zrelosťou, ale i nižšou citlivosťou na perenospóre. Spätným krížením amurského viniča s medzidruhovými hybridmi druhej generácie vznikli aj stolové odrody znášajúce mrazy do -32 °C a ďalším krížením sa dosiahla pri mnohých odrodách mrazuvzdornosť až –38 °C. Vznikli tak aj veľkobobuľové formy viniča s fialovými a žltými bobuľami.

Stolové odrody viniča

Odrody sa z hľadiska použitia hrozna delia na tri skupiny, a to na muštové, stolové a hrozienkové, v tom istom poradí sa výrazne zvyšujú aj ich nároky na teplo a slnečné žiarenie. Práve preto bol v minulosti problém dopestovať u nás na teplo náročné typické svetové stolové odrody viniča. Z hľadiska priameho konzumu hrozna je však toto triedenie na muštové a stolové odrody trochu umelé, lebo oddávna až doteraz sa mnohé z muštových odrôd bežne priamo konzumovali. Väčší význam to nadobúda až dnes, keď sa zámerne a intenzívne stolové (ale nielen ony) odrody šľachtia na vysokú odolnosť proti chorobám, a tým sa teda aj znižuje ich možné zamorenie pesticídmi, čo má veľký zdravotný dosah, lebo hrozno je významné ozdravné ovocie.

Zintenzívnilo sa aj šľachtenie skorších, na teplo menej náročných odrôd pestovateľných aj u nás. Preto máme možnosť využiť výhody zníženia množstva nutných ochranných postrekov viniča a pestovať biohrozno. To ale neznamená, že by sme mali úplne prestať pestovať osvedčené, hoci muštové odrody aj na priamy konzum.

Pri pravých stolových odrodách posudzujeme stupeň zrelosti hrozna inak ako pri muštových. Pri stolových odrodách musí byť síce ich cukornatosť 14 až 18°NM, čo je pri muštových odrodách málo, ale najdôležitejší je vzťah medzi cukornatosťou a obsahom kyselín. Rozhodujúce sú chuťové vlastnosti bobúľ. Okrem toho sú dôležité aj konzistencia a vyfarbenie bobúľ, chuťové vlastnosti šupky, aróma bobúľ, prípadne i vyfarbenie semien. Špeciálnou požiadavkou, hlavne na stredne neskoré a neskoré odrody, je pevnosť šupky, ktorá do určitej miery podmieňuje aj dlhú skladovateľnosť stolových hrozien, často až do jari.

Chuťové vlastnosti šupky sú hlavne pri rezistentných PIWI odrodách dôležitou vlastnosťou. Keďže šupka má vyšší obsah trieslovín, bobule potrebujú zvlášť dostatok tepla a slnka, aby došlo k optimálnej chuťovej harmonizácii trieslovín.

Dlhodobá skladovateľnosť

Je originálnou vlastnosťou niektorých odrôd. Hodia sa na to len neskoršie odrody s pevnou šupkou a zdrevnatenou strapinou, akou je napríklad odroda Alden. Bežne ju možno konzumovať už od polovice septembra, ale ak je v dobrom zdravotnom stave, tak na kríku vydrží až do „zámrazu“, pričom sa jej chuťové vlastnosti ešte zlepšia. Dlhodobo skladovateľné sú aj odrody Moldova a Jalovenskij Ustojčivyj, ktoré sa zberajú v polovici októbra, rýchlo sa schladia na teplotu 1 až 2 °C, aby sa minimalizovalo odparovanie vody z bobúľ a blokoval sa rozvoj patogénov. Skladujú sa pri teplote +1 až -1 °C a 95 % vzdušnej vlhkosti, teplota však nesmie klesnúť pod -1,5 °C, lebo by došlo k zamrznutiu hrozna.

Skoré stolové odrody s tenkou šupkou a nezdrevnatenou strapinou sa na dlhodobé skladovanie nehodia, lebo veľmi rýchlo strácajú vodu z bobúľ. Skladovať ich však môžeme 10 – 20 dní v chladničke.

Vedeli ste, že…

Vedľajším produktom šľachtenia je zvýšenie tvorby stilbénov? V šľachtených bioodrodách je ich tvorba podnietená práve napadnutím hubovou chorobu. Medzi fenolickými stilbénami vyniká resveratrol, známy z červeného vína ako omladzovač a predlžovač nášho života. Vo viniči sú však tieto látky fungujúcimi obrannými fungicídmi chrániacimi vinič pred hubovými chorobami. Čím je vyššia schopnosť tvoriť tieto stilbény, tým vyššia je aj odolnosť danej odrody viniča proti hubovým chorobám.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: Ing. Jaroslav Pížl, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Ďalšie zaujímavé články

Múčnatka viničová, výzva na každý rok Ekologicky proti múčnatke Podľa čoho si vybrať správnu odrodu viniča? Poradíme vám! 18 odrôd, z ktorých si určite vyberiete Aké modré muštové odrody viniča môžeme pestovať v oblastiach nad 500 m n. m.? Chceme konzumovať biopotraviny. Oplatí sa ich pestovať? Predchádzame najčastejším ochoreniam broskýň

Urob si sámZvykne vám hrozno doma rýchlo zmäknúť, scvrkne sa a nie je chrumkavé? Naučte sa ho uchovať dlhšie čerstvé vďaka týmto tipom!Urob si sámZaručene dobrá kvasená kapusta zo súdka podľa tradičného receptuMôj domJednoduchý bungalov sa zvonku od ostatných domov nelíši. Vnútri však typicky zariadený interiér nečakajteDom z tehlyTehlové vodojemy v Brne: Nikto ich nikdy nemal vidieť, ich architektúra je pritom unikátna