Ľudia podceňujú drobné ovocie. Vieme ho pestovať až 10 mesiacov v roku, tvrdí ovocinár Ľudovít Vašš

Rozšírte si sortiment drobného ovocia a naučte sa ho pestovať správne. Zvýšite tým množstvo úrody a hlavne jeho chuť. Ako to dosiahnuť, nám prezradí Ľudovít Vašš z ekologickej ovocnej a okrasnej škôlky Biele Karpaty.

Kto je Ing. Ľudovít Vašš?

Možno ho poznáte z televízie, rádia alebo podcastov. Ing. Ľudovít Vašš sa stal známy vďaka svojmu jedinečnému projektu, ktorý sa zameriava na mapovanie starých ovocných odrôd a následné založenie genofondového sadu. Tento projekt sa neskôr prirodzene vyvinul do Ovocnej škôlky Biele Karpaty, alebo inak Domov stromov, ktorú vedie spolu s kolegom Jánom Veselým.

Venuje sa ekologickému poľnohospodárstvu a jeho hlavným zameraním je pestovanie ovocných stromov, ako  aj domácich listnatých a okrajovo aj ihličnatých drevín. Okrem intenzívneho množenia a propagácie starých odrôd sa sústredí aj na ich šírenie medzi verejnosťou. V jeho škôlke nájdete nielen historické odrody, ale aj moderné varianty, netradičné druhy a alejové listnaté stromy.

Čo sa v rozhovore dozviete:

• menej tradičné druhy, ktoré patria do drobného ovocia,
• prečo je rez dôležitý pri arónii, rakytníku a muchovníku,
• ktoré druhy drobného ovocia sú v poslednej dobe populárne,
• ako získať  pestrú úrodu drobného ovocia od mája až do februára,
• aké podmienky sú potrebné na pestovanie drobného ovocia.

Pán Vašš, aký je váš pohľad na skupinu ovocia, ktoré nazývame drobné ovocie?

Základom je, že drobné ovocie neznamená len ríbezle alebo maliny, ale zahŕňa aj menej tradičné druhy, ako napríklad mučenka, hlošina okolíkatá, plodový hloh a podobne. Oveľa dôležitejšie je, a to málokto vie, že každé drobné ovocie si vyžaduje intenzívnejšiu starostlivosť v porovnaní so stromami, ktoré hlbšie korenia.

Všetko bobuľové, respektíve drobné ovocie spája to, že má plytší koreňový systém, vyžaduje pravidelný rez, pretože väčšina plodí len na mladom dreve – buď na letorastoch, alebo častejšie na jednoročnom dreve. To znamená, že ich musíme pravidelne omladzovať jarným rezom, aby vyháňali mladé letorasty, ktoré potom kvalitne plodia.

Mučenku? Myslíte marakuju? Tej sa u nás, pokiaľ viem, príliš nedarí.

Niektoré odrody sa u nás na juhu pestovať dajú, napríklad mučenka opletavá (Passiflora incarnata) či mučenka belasá (Passiflora caerulea). No je pravda, že len v tých najteplejších lokalitách dokážu prezimovať korene, ale aj nadzemné časti, aby stihli zarodiť.

Novinky a populárne druhy drobného ovocia

Keď sa pozrieme na klasický sortiment bobuľového ovocia, ako sú maliny, ríbezle, egreše, posunul sa niekam?

Posunulo sa to v tom smere, že máme čoraz viac odrôd, ktoré sú pomerne dobre dostupné aj vďaka e-shopom. Tie hľadajú tovar v celej Európe a predbiehajú sa, kto dovezie akú novinku.

Čo vás v tomto sortimente zaujalo? Mňa napríklad prekvapila existencia ružových ríbezlí.

Veľa semenáčov, ktoré sa prirodzene skrížia z bielej a červenej ríbezle, má ružové plody. V minulosti sa však menej pestovali. Nájdeme ich aj medzi starými odrodami, čiže nie je to vyslovene novinka. Vznikla ako náhodný semenáč, ktorý bol ďalej šľachtený.

Egreše sú úplne odolné proti americkej múčnatke. Platí to pre všetky dnes pestované odrody. Je to najvážnejšia choroba egrešov, ktorá limituje ich pestovanie, keďže ich môže úplne zlikvidovať. Vnímam skôr to, že egreše v súčasnosti ľudia málo pestujú a začínajú sa vytrácať zo záhrad aj z kuchyne. Pritom egreš je starosvetský ovocný druh. Mnohí mladí ho už vôbec nepoznajú. Podobne, i keď to nie je ovocie, sa vytráca rebarbora, pričom kedysi bola azda v každej záhrade a používala sa do koláčov.

Drobné ovocie neznamená len ríbezle alebo maliny, ale zahŕňa aj menej tradičné druhy, ako napríklad mučenka, hlošina či hloh.

Ktoré druhy sú v poslednom období populárne?

Počas covidu sa začal veľmi predávať rakytník rešetliakový. Propagovali sa jeho výrobky, ktoré majú priaznivý vplyv na imunitu vďaka vysokému obsahu antioxidantov a vitamínu E, čo je tiež veľmi silný antioxidant. Používajú sa rakytníkový čaj, šťava, sušené plody. Ľudia si ho začali kupovať a pestovať.

Posledné desaťročie sa na výslnie dostala aj arónia, keď sa zistili jej protirakovinové látky a vysoký obsah vitamínov a minerálov. Čo sa pestovania týka, arónia a rakytník sú menej náročné v porovnaní s malinou, jahodou, schizandrou alebo egrešom. Maliny a černice zápasia s množstvom chorôb a škodcov, najmä z radu roztočov a hmyzu. Arónia a rakytník síce tiež majú svojich škodcov, ale nie sú významné.

A čo rez pri arónii a rakytníku?

Keď aróniu, rakytník alebo muchovník nerežete, plodia len po obvode kríka, vnútro sa začne vyprázdňovať. Už po 2 až 3 rokoch je vnútri kríka prázdno, chýba tam rodivý obrast. Kto ich nereže, prichádza o značnú časť úrody, ktorá bude len po obvode, teda tam, kde dreviny vyženú mladé výhonky za svetlom. Muchovník a arónia dokonca plodia len v hornej tretine jednoročných výhonkov. Z pohľadu vyššej a dostupnejšej úrody je rez vhodný.

Čo sa týka chutí, čo nám prinášajú menej známe druhy?

Pestrosť chutí je veľká, i keď podľa mňa sa nič nevyrovná dobrej maline, egrešu, ríbezli či černici. V sortimente pribúdajú sladké veľkoplodé hlohy pôvodom z Číny, ktoré majú aj výrazné liečivé účinky na srdce. Ich chuť nie je taká lahodná ako napríklad malín, ale po všetkých stránkach sú zase odolnejšie. Objavili sa hlošiny alebo adaptogény, napríklad popínavá schizandra, ktorá je trochu náročnejšia na pestovanie. Potrebuje priepustnú pôdu, konštrukciu a chvíľu trvá, kým začne plodiť.

Čo sa už na Slovensku celkom udomácnilo, je minikivi, ktoré u nás nemá žiadne výrazné choroby ani škodce. Akurát mráz ho na jar môže potrápiť, keďže mladé výhonky majú veľmi jemné pletivá. Vyžaduje viac vody, nevydrží dlhodobé sucho. Konkrétne druhy aktinídia význačná (Actinidia arguta) a pestrolistá (A. kolomikta) sú veľmi chutné, určite by som ich dal na prvé miesta spolu s jahodami a malinami. Štandardne začínajú plodiť v treťom roku, ale niekedy až v piatom.

Ako je to s opeľovacími pomermi?

Nie je dobré spoliehať sa na samoopelivosť. Napríklad muchovník je samoopelivý, ale viac úrody bude, keď je vysadených viac odrôd. Taký zemolez kamčatský je zase vyslovene cudzoopelivý a treba trafiť odrody, aby sa navzájom prepelili. Týka sa to aj ríbezlí, je dobre, keď ich je v záhradke viacero odrôd. Nájdeme medzi nimi aj samoopelivé, ale ich plodnosť stúpne, keď ich je viac. Rovnako pri kivi, aj keď máme samoopelivé odrody ako ‘Issai’, ‘Weiki’, ‘Japsai’, skúsenosť hovorí, že úroda je vyššia, keď sa peľ premieša.

Úroda ovocia od mája do februára

Na drobnom ovocí sa mi páči, že si vieme poskladať úrodu vďaka širokému sortimentu povedzme od mája do októbra.

Dokonca dlhšie. Začíname májom, keď dozrieva zemolez kamčatský, hovorí sa mu aj kamčatská čučoriedka. Odporúčam jeho novšie odrody, poľské, pobaltské alebo americké, chuťovo sú vynikajúce. Následne už od júna dozrieva muchovník –indiánska čučoriedka, nadväzujú ríbezle a tak ďalej.

Jeseň je typická pre driene, hlošiny. Sezónu ukončujú až v zime plodové hlohy, niektoré druhy jarabín, ktoré sú dokonca lepšie až po omrznutí. Chlpaté kivi, konkrétne aktinídia čínska (A. chinensis) a čínska lahodná (A. chinensis var. deliciosa) môžu na liane ostať aj počas zimy. Síce vnútri trochu skvasia, ale to nič, jedávali sme ich ešte vo februári. Drobné ovocie si takto vieme poskladať až na 10 mesiacov do roka.

Sladkosť drobného ovocia

Na čo sa šľachtitelia zameriavajú pri drobnom ovocí?

Je to nielen odolnosť proti nepriaznivému počasiu, jarnému mrazu, chorobám a škodcom, ale aj zlepšenie chuti. Pri niektorých kyslých druhoch, ako sú rakytníky alebo zemolez kamčatský, ide o zvyšovanie sladkosti. Pri rakytníku už existuje aj vyslovene sladká odroda. Napríklad odrody ako ‘Slniečko’ alebo ‘Leikora’ sú po dozretí pomerne sladké.

Čo ešte ovplyvňuje sladkosť a ako zvyšovať množstvo úrody?

Ľudia podceňujú pestovanie drobného ovocia v zmysle, že ho pestujú extenzívnym spôsobom, čiže nie intenzívne. A to sa pre drobné ovocie vôbec nehodí. Keďže má plytší koreňový systém, má vyššie nároky na závlahu a výživu z pôdy. Drobné ovocie nesadíme do koreňového systému existujúcich drevín, potrebuje panenskú pôdu plnú živín. Aby mali egreše, maliny alebo ríbezle kvalitnú chuť a dostatočnú sladkosť, musia mať veľa slnka, dostatok vody a dostatočnú listovú plochu. Preto musia byť pravidelne prihnojované a prerezávané.

Vysvetlím to na príklade muchovníka, ktorý má pri extenzívnom pestovaní plody skôr podradnej chuti. Chýba mu šťava a chuť čučoriedky. Tú dosiahneme, keď má v období dozrievania dostatok mikroelementov a vlahy. Pred dozrievaním ho prihnojíme, najlepšie kompostovým výluhom alebo zákvasmi zo žihľavy a iných silných rastlín, okopeme, prípadne namulčujeme. Ak máme dobrú odrodu muchovníka s vynikajúcou chuťou plodov, napríklad ‘Mandan’, ‘Amela’, ‘Northline’, je v chuti veľký rozdiel, či ho pestujeme vo vysokej tráve, alebo intenzívne.

Jednou z výnimiek je drieň, je to úplný opak všetkých ostatných spomínaných druhov, lebo je absolútne nenáročný a dá sa pestovať aj extenzívne. Môžeme ho dokonca tvarovať na živý plot tzv. kontúrovacím rezom, čo je prísny rez napríklad do obdĺžnika či kvádra. Je to jediné drobné ovocie, ktoré bohato plodí aj na starom dreve. Keď chceme mať v záhradke kvalitné veľkoplodé driene, zakúpime si štepené odrody, do krajiny, na lúky, na pastviny zvolíme iba semenáče, pretože dorastú do požadovaných rozmerov a žijú až 150 rokov. Odrody potrebujú záhradné prostredie.

Ľudia podceňujú pestovanie drobného ovocia v zmysle, že ho pestujú extenzívnym spôsobom, čiže nie intenzívne.

Vrátim sa ešte ku klasickým druhom. Napríklad černice vyžadujú veľa slnka a treba zvoliť správnu odrodu, aby bohato plodili. Černica nič neodpustí. Keď si do chladnej oblasti zasadíte odrodu určenú do tepla, tak nebude dobrá, bude kyslá. Černice sú na pestovanie náročné. Nenáročná je josta, z ktorej sa vyrábajú vynikajúce fermentované neperlivé nápoje. Čierna ríbezľa je najbohatší zdroj vitamínu C a železa.

Bobuľové ovocie typu maliny, ríbezle, egreše, josty si vyžaduje celoživotné okopávanie alebo mulčovanie. Ich koreňový systém je plytký a ker začne veľmi chradnúť a starnúť, ak ho máme vo vysokej tráve. Keď si robíme porast z drobného bobuľového ovocia, mali by sme zlikvidovať trávnobylinnú mačinu, ale nie herbicídom, my sme jeho odporcovia. Robíme to tak, že asi pol roka pred výsadbou dáme na plochu nový maliarsky kartón a naň navozíme v kombinácii slamu, seno a hnoj, môžeme ešte zasypať veľkou vrstvou štiepky. Urobíme to v pásoch širokých aspoň jeden meter. Kartón a organický materiál zadusia porast a rozložia sa, obohatia pôdu. Kto chce, môže si pôdu pripraviť klasicky, rýľovaním a odburinením.

Funguje táto metóda aj na pýr?

Funguje. Aby pýr zanikol, musí mať úplnú tmu. V jeho prípade by som dal dve vrstvy maliarskeho kartónu. Keď sa teraz v júli rozhodneme pre výsadbu, začneme s prípravou záhona a na jar môžeme vysádzať.

Jedlé živé ploty sú trendom

Trendom v prírodne ladených záhradách sú jedlé živé ploty. Ktoré druhy sa k sebe hodia?

Záleží na tom, čo požadujeme od živého plota. Ak chceme, aby bol masívny a prakticky nedobytný, tak je vhodný citrónovník trojlístkový (Citrus trifoliata syn. Poncirus trifoliata).

Ten však, pokiaľ viem, vyslovene nejeme.

Nejeme, ale používa sa na okyslenie čaju namiesto citróna, stačí ho nakrájať. Rovnako tak dulovec japonský (Chaenomeles japonica) s obdobným využitím je pomerne nedobytný. Viac priepustné sú živé ploty z plodového hlohu, drieňa a, samozrejme, liesky. Liesky rýchlo rastú, sú z nich široké živé ploty, sú dlhoveké a dajú sa rezať aj zmladzovať. Rez dobre znášajú aj hlošina okolíkatá a mnohokvetá. Použiť by sa dali i rakytníky.

Veľmi krásna kombinácia, ktorá však nemá takú dobrú ochrannú funkciu, je muchovník s aróniou. Arónia má na jar pekné krémové kvety a na jeseň sa krásne sfarbuje dočervena, muchovník na jar krásne jemne kvitne. Vedel by som si predstaviť ako živý plot napríklad kivi na konštrukcii, je veľmi husté.

Tiež ružu šípovú plodovú – jabĺčkovú (Rosa villosa), ružu vráskavú (R. rugosa) si viem predstaviť aj kombinácii s kalinami a bazou. To by bolo esteticky nádherné. Baza je inak nesmierne silná drevina, práve pod ňou sedím, pod veľkým, asi 8-metrovým krom. Nádherne vonia, je veľmi liečivá. Jej kvety sa dajú fermentovať.

Do živých plotov sú úplne nevhodné jabloň, slivka, hruška, marhuľa. Je to nepraktické, zle sa tvarujú, pri takomto použití sa u nich vyskytuje hniloba, trpia rakovinou. Kôstkoviny a jadroviny do živých plotov nepoužívame.

Posledné desaťročie sa na výslnie dostala aj arónia, keď sa zistili jej protirakovinové látky a vysoký obsah vitamínov a minerálov.

Existujú teraz už aj odrody bazy s trochu väčšími plodmi, však?

Áno, plody sú o málinko väčšie, ale sú šľachtené najmä pre nižší obsah sambucínu, čo je toxická a termolabilná látka, ktorú obsahujú. Pri konzumácii surových plodov hrozia najmä hnačky. Napríklad plody odrody ‘Haschberg’ dozrievajú naraz, čo je praktické, keď ich chce niekto spracovávať. Baza začína byť celkom populárna, zistilo sa, že má veľký farmaceutický potenciál. Odporúčam ju, ako sa hovorí, všetkými desiatimi.

Osvedčené druhy do tieňa a sucha

Ktoré drobné ovocie znáša tieň či polotieň?

Lieska dobre znáša polotieň, drieň tiež veľmi dobre znáša, ale vtedy neplodí alebo len málo. Rastie aj v lese, storočné dreviny sa v ňom dajú nájsť. Kedysi boli na svetle, ale časom okolo nich vyrástli stromy a sú v tieni. Fungujú, ale neplodia. Všetko ostatné potrebuje plné slnko. Ešte čierna ríbezľa zvláda polotieň. Avšak rakytníky či muchovníky z polotieňa nebudú vôbec dobré na konzumáciu, pretože budú veľmi kyslé. Polotieň zvláda aj baza a dokonca ako jediná rastie aj pod veľkým orechom.

Ktoré sú osvedčené druhy do sucha?

Hlošina okolíkatá, liesky, drieň. Dobre zakorenený drieň rastie v prírode aj na vápencových skalách. Černice napríklad znášajú sucho lepšie ako maliny.

Kanadské čučoriedky verzus muchovníky

Nespomínali sme kyslomilné kanadské čučoriedky.

Nie som ich zástanca, pretože ich nevieme pestovať vo voľnej pôde. Sú síce veľmi chutné, ale asi ako najlepšie muchovníky. Väčšina muchovníkov sa im síce v chuti nevyrovná, ale keď je veľmi dobrá odroda v dobrých podmienkach, tak chutia veľmi podobne. Dajú sa pestovať iba v nádobách, najlepšie s kvapkovou závlahou.

Ak by sme nádoby chceli zakopať do pôdy, tak aj s dnom, aby korienky neprerástli do okolitej pôdy. Inak vzniknú chlórozy na listoch, pretože pre čučoriedku vysoký obsah vápnika blokuje príjem železa a horčíka. Rastlina chradne, je nevitálna.

Ďakujeme za rozhovor.

Galéria k článku

Text: za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock, dvajaphoto
Zdroj: časopis Záhrada

Ďalšie zaujímavé články

Vlastné jahody niekoľko mesiacov do roka? Osvedčené tipy prezradila majiteľka úspešnej rodinnej farmy Z ktorých rastlín pochádza 9 obľúbených druhov ovocia? Vydajte sa po stopách ich divých predkov Ovocinár Ľudovít Vašš: Nie som odporca moderných odrôd. Ekologická záhradka spočíva v rozmanitosti, nielen v starých odrodách Ako si vypestovať ovocie v kvetináči Na čo by sme nemali zabudnúť pri výsadbe malín Úrodu černíc ovplyvní dobrý rez. Naučte sa, ako na to