Seriál Plánovanie záhrady: Úžitková záhrada

  • 03.03.2022

Pre úžitkovú záhradu si vyhradíme slnečnú časť pozemku, dobre chránenú pred vetrami, no zároveň vzdušnú. A naplánujeme pri nej minimálne prípojku vody.

Záhon so zeleninou

Zeleninu rotujeme

Je dobré mať aspoň niekoľko menších záhonov, aby sme nesadili každý rok na to isté miesto rovnaký druh zeleniny, ale aby sme druhy v záhonoch striedali. V tej istej pôde nepestujeme za sebou rovnaké alebo príbuzné rastliny. Rotovaniu zeleniny sa hovorí aj striedanie plodín alebo pestovanie v tratiach. V literatúre sa stretneme s troj- alebo štvorročným striedaním. Vyberieme si to, ktoré nám vyhovuje viac.

Na čom je vlastne založené? Na potrebe rôznych druhov zeleniny mať alebo nemať vysoký obsah živín v pôde. Jednoducho povedané, sú druhy zeleniny, ktoré vyžadujú vyššie množstvá živín a, naopak, sú aj skromnejšie druhy. Kedysi sa hnojilo maštaľným hnojom, čiže sa do pôdy dostalo veľa živín naraz. Zistilo sa, že tieto „skromné“ druhy v čerstvo vyhnojenej pôde zle prosperujú. To ich zaradilo do poslednej trate.

Pestovateľskú plochu si rozdelíme napríklad na štyri záhony, ideálne by sme mali každý rok na jeseň poriadne vyhnojiť hnojom iba jeden z nich. V prvom roku po jesennom vyhnojení pestujeme hlúboviny, plodovú zeleninu a zeler, v druhom roku v tom istom záhone pestujeme koreňovú zeleninu okrem zeleru a listovú zeleninu, v treťom bylinky a šaláty a vo štvrtom roku stále v tom istom záhone strukoviny. Tento postup opakujeme i na ostatných záhonoch, pričom pestované zeleniny sú vždy o jeden krok posunuté, takže každý rok máme v záhrade vysadené všetky potrebné zeleniny.

TOP TIP

Špeciálny spôsob, ako predchádzať pôdnej únave, je zmiešané pestovanie rastlín, teda na každom riadku iná zelenina, aby sa jednotlivé rastliny navzájom chránili pred škodcami.

Využitie záhona počas roka

Skúsení záhradkári vedia záhony využívať naplno. Hneď na jar pestujú tzv. predplodiny – vysievame/vysádzame ich zvyčajne skoro na jar pred hlavnou plodinou, lebo majú len relatívne krátke vegetačné obdobie. Zaraďujeme sem rastliny dobre rastúce pri nízkych teplotách, napríklad skorý hrášok, skorý kaleráb, reďkovku, šalát alebo špenát, ktoré sa zozbierajú do konca mája.

Na to isté miesto môžeme hneď potom vysiať či vysadiť takzvané hlavné plodiny. Tie môžeme ešte rozdeliť na skoršie – zelená fazuľka, hrášok, cesnak, šalátové uhorky, zemiaky, skoré hlúboviny a koreňová zelenina. K hlavným letným patria zeler, rajčiny, uhorky nakladačky, cukety, cukrová kukurica, cibuľa a letné hlúboviny, k jesenným a zimným zas kapusta, pór, ružičkový kel, špenát, cesnak a zimná cibuľa.

Po zbere skorých hlavných plodín máme šancu pestovať takzvané nasledujúce plodiny, ktoré majú menšie nároky na teplotu a dĺžku dňa – šaláty, čierna reďkev, okrúhlica, zimná endívia, pekinská kapusta, fenikel, zimná cibuľa a zimný špenát.

Záhon so zeleninou

Vyvýšené záhony – áno či nie?

Rozhodnúť sa musí, samozrejme, každý sám. Určite posúvajú na vyššiu estetickú úroveň pestovanie zeleniny v prevažne okrasnej záhrade. Navyše môžu mať rôzne dizajnové vyhotovenia a tvary, ktorými zapadnú do celkovej koncepcie priestoru. Pozitívom je aj pestovateľská stránka, do vnútra takého záhona môžeme uložiť organický odpad zo záhrady a zasypať pôdou s kompostom, čiže je to podobné, ako keby sme pestovali plodiny priamo na kompostovisku.

Pestovať vo vyvýšených záhonoch môžeme zeleninu, ovocie, napríklad jahody, bylinky či rozmanité okrasné rastliny. V rámci jedného záhona možno pestovať buď jeden druh, alebo zaujímavú kombináciu. Pri voľbe správnych rastlín, ak sa rozhodneme pre zmiešaný záhon, môžeme docieliť vyššiu úrodu a napríklad aj to, že vysadené rastliny sa budú navzájom ochraňovať pred niektorými chorobami a škodcami (prítomnosť aksamietnice, bazalky a pod.).

Určite nie je zanedbateľný ani fakt, že vyvýšený záhon umožňuje venovať sa pestovaniu rastlín aj ľuďom, ktorí majú problém zohnúť sa k hriadke. Vyvýšený záhon je pohodlnejší a pestovanie rastlín v ňom menej zaťažuje chrbát.

Na druhej strane pri použití málo tvrdej obruby sa dá o niekoľko rokov (približne o 7 až 8) počítať s jeho rozpadom. Dnes už nie je problém dostať kúpiť hotový vyvýšený záhon , dokonca v rôznych veľkostiach či z rôznych materiálov. Nie je však problém si ho vyrobiť aj svojpomocne.

Ovocie

Keď máme malú záhradu, ovocné stromy môžeme naplánovať aj ako súčasť okrasných záhonov. Na menšej ploche sme obmedzení veľkosťou stromov v dospelosti, na čo si dáme pozor pri výbere. Volíme najmä stĺpovité stromy a zákrsky alebo vhodne upravíme pestovateľský tvar, napríklad jadroviny sa dajú pestovať vo forme palmiet.

To, ako stromy rastú, záleží v mnohom aj od podpníka, na ktorý je odroda naštepená. I keď šľachtenie značne pokročilo, pomerne veľké koruny majú stále napríklad orechy. S dobrým výberom stromčekov dokážeme aj v menšej záhradke vyskladať pomerne pestrú paletu ovocia vrátane obľúbeného drobného.

Otázka je, aké veľké stromy zvoliť vo väčšej záhrade. V prírodných záhradách cítiť príklon k vysokokmeňom – ako sa pestovali pred desiatkami rokov. Pravda však je, že z hľadiska pohodlnejšieho ručného zberu je praktické zvoliť relatívne nižšie stromy.

Vplyv podpníkov na rast a veľkosť stromu

Tento obrázok pomôže so vzdialenosťami pri výsadbe (spon výsadby). Rozstupy medzi jednotlivými radmi stromčekov sú 4 m. Vzdialenosť medzi jednotlivými stromčekmi by mala vychádzať od podpníka, na ktorom je štepený. Väčší priestor nemôže stromčeku ublížiť. Prehustenie stromčekov bude mať vplyv na ich rodivosť, ovocie bude mať horšiu kvalitu a stromy budú trpieť chorobami a škodcami. Tento problém však bude už prakticky neodstrániteľný, pretože sa ukáže, až keď budú stromčeky odrastené. Zdroj: Plantex

Kompostovisko

V každej záhrade, či už v úžitkovej, alebo ovocnej, naplánujeme veľkorysé kompostovisko, prípadne aj dva či tri, niekde v polotieni až tieni. I keď obce zvyčajne ponúkajú možnosť odvozu organického odpadu, práve z neho môžeme mať s trochou práce kvalitné hnojivo – vlastný kompost. Dozretie kompostu chvíľu trvá v závislosti od toho, čo všetko do neho dávame. Ak aj tvrdší materiál, na rozklad si počkáme i tri roky. Určite platí, že v lete počas suchého obdobia kompost udržiavame mierne vlhký. Proces rozkladu môžu výrazne urýchliť prípravky s kompostovacími baktériami.

Seriál Plánovanie záhrady:

1. Začíname s plánovaním. Čo zohľadniť?
2. Ako upraviť terén a pripraviť pôdu
3. Spevnené plochy a rozvody elektriny
4. Voda, vzácny element
5. Úžitková záhrada
6. Okrasná záhrada

Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku

Najčítanejšie články
  • Mesiac
  • Týždeň
Lunárny kalendár pre záhradkárov - júl Nožnice neodkladáme ani teraz: 10 druhov rezu v júni Ako odplašiť mačky zo záhrady: Vďaka týmto tipom mačacie výkaly viac nenájdete Prečo žltnú mladé listy malín? 8 rastlín, ktoré začiatkom leta premenia záhradu na kvetinový raj Lopúch ako liečivka: Vydajte sa s nami na cestu spoznávania jeho liečivých účinkov
Lunárny kalendár pre záhradkárov - júl Ako odplašiť mačky zo záhrady: Vďaka týmto tipom mačacie výkaly viac nenájdete 8 jedovatých rastlín v záhrade, ktoré môžu zabiť vášho psa Pýr – nezničiteľná burina, ktorá lieči Videli ste už bazu s tmavými listami? Jej krása a ostrý kontrast s bledými kvetmi vás očarí Martin Čurda radí: Ako sa starať o anjelské trúby?