Niektoré rastliny, ktoré považujeme za obyčajné buriny, v skutočnosti oplývajú cennými vlastnosťami. Majú priaznivé účinky na zdravie, sú chutné a môžu byť skvelým spestrením jedálnička. Ktoré z nich sa oplatí poznať?
Pastierska kapsička
Jednou z najobľúbenejších divých rastlín je kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris). Nájdeme ju takmer všade, kde rastie voľná zeleň. Najčastejšie sa konzumujú vrcholky stoniek s kvietkami a nezrelé plody v tvare kapsičkovitých toboliek. Ich chuť pripomína pikantnosť kapustovitých rastlín.
Pastierska kapsička má aj mnoho priaznivých účinkov na organizmus. Podporuje látkovú výmenu, znižuje krvný tlak pri hypertónii, čistí krv a odplavuje vápenaté usadeniny v cievach. Pôsobí pozitívne na pečeň, slezinu a močové ústrojenstvo. Vo forme tinktúry pomáha pri bolestiach svalov a kĺbov. Výrazné zdravotné benefity prináša najmä pravidelné užívanie, no aj občasná konzumácia tejto rastliny poteší svojou jemne pikantnou chuťou.
Kozia noha
Kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), alebo ľudovo bršlica či kozia noha, nie je taká známa ako pastierska kapsička, no stojí za pozornosť. Okrem mnohostranných účinkov na zdravie má výbornú chuť. Vďaka príbuznosti s mrkvou (Daucus carota) voňajú a chutia jej mladé listy ako korene mladej mrkvičky. Dajú sa „zobkať“ priamo, ale stále populárnejšie je ich využitie v kuchyni. Listy kozonohy môžeme použiť všade tam, kde sa hodia zelené lístočky v jedlách – fašírky, šaláty, špenát, nátierky, zeleninové plnky, smoothies, polievky, bylinkové maslá alebo pestá.
Staršie listy nie sú tak aromatické, ale na prírodných porastoch zvyčajne nájdeme všetky štádia kozonohy. Spoznáme ju jednoducho podľa charakteristického znaku na stonkách listov, ktorý pripomína kozie kopýtko.
Bršlica je v prírode rozšírená, no v záhradách je často veľkým problémom. Vďaka podzemným výbežkom sa šíri mimoriadne rýchlo a zbaviť sa jej je takmer nemožné. Uvádza sa, že za rok dokáže pokryť až 3 metre štvorcové. Pri pestovaní záhradníckeho panašovaného kultivaru treba rátať s podobnou životaschopnosťou.
Latinské meno tejto jedlej buriny sa vzťahuje na jej silné účinky proti dne, v minulosti známej ako podagra. Podporuje pohyblivosť kĺbov a odkysľuje organizmus. Obsahuje veľa vitamínu C, karotenoidy a mnohé cenné minerály. Z koreňov bršlice sa pripravujú kúpele na unavené a boľavé nohy.
Chlebíček
Mnohí si z detstva pamätajú, ako si pochutnávali na malých zelených „chlebíčkoch“. Nemáme na mysli nič iné ako nedozreté plody slezu, konkrétne ide o druhy: slez nebadaný (Malva neglecta), slez maurský (Malva mauritania) a slez lesný (Malva sylvestris). Tam, kde sa táto rastlina vyskytuje, je konzumácia plodov dokonca tradíciou, ktorá sa odovzdáva po generácie. Plody sú ľahko dostupné a ich zber zvládnu aj najmenšie deti.
Netýkavka
Málokto vie, že aj semená netýkavky malokvetej (Impatiens parviflora) sú jedlé. Po dozretí plody vystreľujú semená, ktoré stačí zachytiť do dlane. Ich chuť je prekvapivo príjemná, jemne pikantná s orieškovým podtónom. Účinky semien nie sú známe. Táto invázna rastlina rastie v starých tmavých kútoch a plošne pokrýva veľké jednoliate plochy v lesoch.
Ďatelina
Ďatelina lúčna (Trifolium pratense) je známa a rozšírená rastlina, ktorá kvitne počas celej sezóny. Už z detstva poznáme chuť jej nektáru, ktorý sa skrýva v rúrkovitých kvietkoch. Stačí vytiahnuť jednotlivé ružové kvietky „z hlavičky“ a v bielych končekoch objavíme malé množstvo nektáru. Ten je určený najmä pre hmyz s dlhými jazýčkami, no jeho ochutnanie má pre mnohých stále svoje čaro. Okrem toho je ďatelina cenená aj ako významná liečivka.
Agát
Podobnú sladkú chuť ako nektár ďateliny majú aj kvety agátu bieleho (Robinia pseudoacacia). Samotná rastlina je jedovatá, ale jej kvety sú jedlé a zvyčajne sa konzumujú čerstvo obtrhané zo strapcov. Sladkosť nektáru sa objaví pri ich žuvaní. Predtým ich však treba dobre prezrieť, pretože v období kvitnutia agátu v nich často bývajú drobné čierne chrobáčiky.
Zaujímavosťou je, že z kvetov sa vyrába aj agátové víno. Nemožno však povedať, že by šlo o zvlášť obľúbenú pochúťku.
Hviezdica
Krátko po zime sa začína prebúdzať hviezdica prostredná (Stellaria media). Vďaka sýtozeleným, krehkým a šťavnatým trsom je jednou z najobľúbenejších divokých zelenín. Hviezdica je plná prínosných látok a chutí ako mladé klásky kukuričky. V jarnom aj jesennom období sa vyskytuje veľmi často.
Jedno z ľudových pomenovaní tejto byliny je „kuračka“, čo odkazuje na jej tradičné využitie ako krmivo pre hydinu, ktorá ju zbožňuje. Rovnako ju môžeme zbierať aj pre domácich miláčikov, ako sú morčatá, králiky, papagáje či korytnačky. Táto čerstvá potrava im poskytuje cenné vitamíny a živiny v prirodzenej forme. Podobné využitie má aj ďalšia známa burina – portulaka zeleninová. Keďže je čiastočne sukulentná, jej vňať ostáva dlhšie čerstvá a pomalšie vädne.
Cesnačka
Cesnačka lekárska (Alliaria petiolata) je skorá jarná bylina, ktorej listy majú pikantnú chuť pripomínajúcu cesnak. Napriek tomu nepatrí medzi cibuľoviny. Jej príbuznými sú eruka (Eruca sativa) a žerucha (Lepidium sativum).
Cesnačka rastie v lesoch, na okrajoch ciest či v krovinách, ale neraz aj v záhradách. Z nízkych jarných ružíc dokáže neskôr v sezóne vyrásť až do výšky 100 cm v kvete. Obľubuje výživné pôdy bohaté na dusík. Kvitne od marca do júna, zbierame však jej listy, ktoré môžeme použiť všade tam, kde sa hodí ostrejšia cesnaková chuť.
Ako jej názov napovedá, má viacero liečivých účinkov. Pôsobí antisepticky a protizápalovo, pomáha najmä pri zápaloch močových a horných dýchacích ciest. Posilňuje tiež imunitu. Ak si doprajeme zopár jej lístkov počas prechádzky, budú príjemným osviežením.
Krasovlas
Poslednou jedlou rastlinou je krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis), ktorý patrí do čeľade astrovitých a vzhľadom pripomína bodliak. Rastie na lúkach a pasienkoch, najmä v neúrodných kamenistých pôdach. Vytvára nízku ružicu listov, z ktorej v lete (od konca júna do začiatku septembra) vyrastá kvet s priemerom 5 až 15 cm, takmer bez stopky – presne ako napovedá jeho názov.
Kedysi túto rastlinu ľudia radi zbierali, kvety očistili od vonkajších vrstiev a ich kvetové lôžko jedli podobne ako kvet artičoky. V ľudovom liečiteľstve sa zbieral najmä koreň krasovlasu, ktorý sa používal na liečbu kožných problémov. Uplatnenie našiel aj vo veterinárnom lekárstve pri liečbe koní a ošípaných.
Galéria k článku
Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock
Ďalšie zaujímavé články
Poznáte najčastejšie buriny v záhrade? Ako s nimi bojovať a ktoré sa dajú využiť v domácej lekárničke?
Nie je burina ako burina. Už v jarnom období ju môžeme využiť pre svoje zdravie
5 jarných liečiviek, ktoré občas nazývame burinou
Prečo zaradiť do jedálnička divé rastliny či dokonca buriny
Púpava lekárska: Miláčik jari, symbol slnka, mesiaca a hviezd
Pýr: Nezničiteľná burina, ktorá regeneruje bunky, zlepšuje trávenie a zmierňuje reumu
Prosim o radu, ako sa vola tato rastlina