prírodná lekáreň

História liečivých účinkov hlohu sa začala písať koncom 19. storočia. Hloh je však známy oveľa dlhšie a je opradený mnohými magickými povesťami.

Koreň zázvoru má v latinčine názov zingiber, v slovenčine ho poznáme aj pod názvom ďumbier. Pomenovanie zázvor, pochádzajúce z Čiech, sa u nás už udomácnilo i v pravidlách slovenského pravopisu.

Aromatický majorán, ľudovo prezývaný majoránka, sa počas križiackych výprav rozšíril do celej Európy.

Čiernohlávok dostal svoje meno podľa špecifických kalichov, ktoré sa po odkvitnutí premenia na tmavohnedý semenník. Jedno z množstva pomenovaní čiernohlávka, Božia spása, symbolizuje široký rozsah jeho liečivých účinkov.

Pre mnohých príliš aromatická burina, ktorá sa na divoko rozrastá kdekoľvek v záhrade, si vskutku zaslúži pozornosť. Celé tisícročia ľudia využívali kôpor pre jeho chuť, vôňu, no zároveň významné liečivé vlastnosti.

Všetci už toho máme dosť a nechceme už o ňom ani počuť. No nikto nevie, čo nás ešte čaká, a ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným.

Očianka rostkovova, Euphrasia rostkoviana, sa využíva v klasickej medicíne i v ľudovom liečiteľstve. Pre vysoký obsah liečivých látok je vhodná pri množstve vnútorných aj vonkajších zdravotných problémov, predovšetkým (no nielen) v oblasti očí.

Nežný a skromný kvietok sedmokrásky je doslova závislý na Slnku. Možno práve sedmokráska patrila medzi prvé kvietky, ktoré ste ako dieťa odtrhli.

Alchemilka je vo všeobecnosti považovaná za ženskú bylinku, pretože má množstvo priaznivých účinkov práve pre nežnejšie pohlavie. V skutočnosti však patrí medzi všestranného pomocníka pre mužov i ženy.

Medzi rastliny, ktoré zdobia naše záhrady, ale majú aj iné možnosti využitia, obvykle menej známe, patrí aj obľúbená hutínia.