Veľký sprievodca zimnými rezmi: Čo rezať v mimosezóne?
Zimná sezóna je ideálny čas na rez väčšiny druhov stromov a krov. Vysvetlíme, prečo.
Máločo zo záhradkárskych zručností v nás vyvoláva toľko obáv ako technika a načasovanie rezov. Ale nedajme sa odradiť. Hlavným cieľom rezu je predsa udržať naše rastliny zdravé, prípadne aj bohato rozkvitnuté či zaplodené.
Robíme tak najmä odstraňovaním mŕtveho a poškodeného dreva, ale aj odstraňovaním časti konárov a výhonov, čím podporíme tvorbu nového zdravého obrastu. Rez stromov a krov v zime, keď nie sú v aktívnom raste a nemajú listy, má niekoľko výhod:
- máme možnosť lepšie zhodnotiť celkový tvar dreviny
- je dobre vidieť mŕtve či poškodené konáre
- je menšie riziko výskytu chorôb a škodcov
Čo rezať začiatkom zimy (november, december)
Začiatkom zimy listy väčšiny listnatých drevín opadajú a rastliny sa prehupnú do fázy zimného pokoja, takzvanej dormancie. To odhalí ich „vnútro“. Dobre uvidíme, ako rastú konáre a výhonky.
V novembri a decembri sa zameriame na odstraňovanie mŕtveho dreva. Zároveň môžeme zmenšiť veľkosť drevín, ktorým hrozí polámanie zimným vetrom alebo snehom či ľadovým nánosom, ako je napríklad budleja alebo popínavé ruže, pričom výsledný rez si necháme až na koniec zimy.
Novovysadené rastliny
Novovysadené rastliny často nemajú optimálny tvar, a ak ich necháme len tak, do budúcna by mohli rástli nerovnomerne. Výhonky zo spodnej tretiny kmienka odstránime až na kôru , vďaka čomu strom budúci rok zacieli energiu do tvorby korunky. Ak sa niektoré vetvičky krížia alebo vzájomne dotýkajú, jednu z nich odstránime. Rez v tejto fáze nepreháňame, odstrihnuté konáriky už späť neprilepíme.
Mŕtve a poškodené drevo
Mŕtve, poškodené a odumierajúce drevo môže byť vstupnou bránou pre infekcie alebo škodce, preto sa ho snažíme odstrániť čo najskôr, ako ho spozorujeme. Rez vedieme až do zdravého dreva. Extrémne studené počasie však môže spôsobiť namrznutie a ďalšie odumieranie, preto v tomto období režeme len tenšie vetvy a konáre, aby sme nevytvárali veľké rezné plochy. Ak totiž mráz poškodí konáre, po zime musíme rezať znova.
Kry na veterných stanovištiach
Budleje, čajové ruže aj floribundky môže počas zimy poškodiť silný vietor, namrznutý sneh či ľad, pričom môže nepriamo poškodiť aj korene. Následkom by bolo odumieranie rastliny. Zrežeme preto hornú tretinu rastliny, čím zmenšíme plochu, do ktorej sa môže vietor oprieť. Odstrihneme aj odkvitnuté kvety budlejí, aby ich vietor nerozfúkal po celej záhrade. Výsledný rez vykonáme až v predjarí.
Drobné ovocie
Na začiatku zimy odstránime tesne nad zemou vyrodené konáre remontantných (opakovane rodiacich) malín. A preriediť môžeme aj čierne ríbezle, ak sme ich už neostrihali v lete po zbere úrody. Odstránime tesne nad zemou najstaršie konáre, čo podporí rast nových. Zároveň tým krík presvetlíme.
Rez počas neskorej zimy (január, február)
Sú to mesiace, keď sme kedysi mohli očakávať tie najtuhšie mrazy. Dnes už to úplne neplatí, ale dopredu nevieme, ako sa ten ktorý rok bude príroda správať. V tomto období režeme len rastliny silne mrazuvzdorné, pričom sa vyhneme dňom, keď sú teploty hlboko pod bodom mrazu a tiež dnom, za ktorými majú hlboké mrazy nasledovať.
Vinič, breza
Keď rastlina aktívne rastie, jej stonky a listy sú plné šťavy – miazgy, ktorá v nej prúdi. Keď v tomto období vykonáme rez, miazga začne vytekať, ak je to vo väčšom merítku, môže to drevinu oslabovať. Tvarovací rez drevín ako sú vinič, breza či javor by sme preto mali vykonať na začiatku zimy, keď je množstvo miazgy na minime.
Jablone a hrušky
Zimný rez jabloní a hrušiek spôsobí vitálne jarné prírastky. Rezom sa snažíme udržiavať korunu otvorenú, presvetlenú. Celkom pri kmeni a hrubých konárov odstrihávame aj tenké plané výhonky, takzvané vlky. Dáme pozor, aby sme neodstránili viac ako 20 % z celej dreviny, inak bude ďalší rast príliš silný a negatívne ovplyvní výnosy.
Zmladenie
Ako kry starnú, ich schopnosť kvitnúť a plodiť klesá. Kríky môžeme zmladzovať každý rok tak, že odstránime isté percento najstarších výhonov. To podporí rast nových. Vďaka rezu udržíme tiež dobrý zdravotný stav i atraktívny tvar kra. Niektoré druhy, ak sme ich dlhší čas nerezali, znesú v tomto období aj hlboký rez cca 20 cm nad zemou, napríklad vtáčí zob, zlatovka, ktorá ale v danom roku nevykvitne.
Koniec zimy, začiatok jari (marec)
Bylinné trvalky
Tým, že stonky trvaliek ponecháme až do začiatku jari, zvýšime biodiverzitu, pretože v dutých stonkách nájdu zimovisko niektoré druhy hmyzu. Semienka zas môžu poslúžiť ako zdroj potravy pre drobné živočíchy. Najneskôr keď trsy trvaliek začnú pučať, odstránime minuloročné výhonky tesne nad trsom a vyhodíme ich na kompost.
Budleja, svíby
Hlboký rez na konci zimy spôsobí silný rast rastliny. Využívame ho pri druhoch kvitnúcich na tohtoročných výhonkoch od konca jari až v lete, ako sú baza, svíb, budleja alebo sú zaujímavé listami ako je japonská vŕba. Ako prvé odstránime suché a príliš staré výhonky. Pri japonskej vŕbe, pestovanej či už ako ker alebo stromček, výhony ostriháme „na ježka“, na každom výhonku ponecháme dve tri očká.
Plamienky kvitnúce na jar
Plamienky ako sú vlašský (C. viticella), celistvolistý (C. integrifolia) a tangutský (C. tangutica) je potrebné zrezať každoročne koncom zimy asi 20 – 40 cm od zeme. Nové výhonky, ktoré sa objavia, rastú veľmi intenzívne a bohato kvitnú, pretože boli skrátené v období dormancie.
Ruže
Ruže sú citlivé na namrznutie, preto s dôkladnýcm rezom čakáme na koniec zimy. Až pri zemi môžeme odstrániť staré i choré drevo. Ruže kvitnú na nových výhonkoch, aby sme podporili ich rast, na každom minuloročnom výhonku ponecháme len niekoľko očiek, z ktorých očakávame nové výhony. Posledné očko na ponechanom výhonku má smerovať von z kra. Odstránime tiež križujúce sa vetvičky.
Čo v zime určite nerezať
V zimnom období nerežeme teplomilné i stálezelené druhy, ani kôstkoviny, pretože cez otvorené rany by mohli namrznúť. Druhým dôvodom pri kôstkovinách ako sú marhule, broskyne, slivky, čerešne, je ich náchylnosť na hubové ochorenie šíriace sa vzduchom práve v zimných mesiacoch.
Ide o pevníkovec purpurový (Chondrostereum purpureum). Spóry tejto huby sa tvoria už od jesene a strom zvyčajne infikujú cez drobné rany, napríklad aj tie, ktoré by sme vytvorili rezom. Teplomilné i stálozelené dreviny a kôstkoviny režeme radšej v sezóne, kedy sa rezné rany rýchlejšie zacelia.
Pozor na bezpečnosť pri práci
Základným pravidlom pri orezávaní je vyhnúť sa akejkoľvek forme ohrozenia ľudí či domácich zvierat. Zabúdať by sme nemali na ochranu očí a pokožky. Vždy používame rukavice odolné proti porezaniu a ochranné okuliare, ku ktorým môžeme pridať aj špeciálny odev odolný proti porezaniu. Ak režeme vetvy nad hlavou, nasaďme si aj helmu.
Nikdy nepracujeme na rebríku, ktorý nie je sto percentne stabilný. Taktiež dbáme na to, aby sme sa nenakláňali tvárou nahor, pretože hrozí, že sa na rebríku prevrátime. Je lepšie, ak niekto môže rebrík istiť a podáva nám náradie. Vtedy obaja dávame pozor, kam budú padať konáre prípadne kam by mohlo padnúť náradie a to miesto uvoľníme.
Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Ahojte, mam mladu marhulu, ktora je ostrihana sposobom, ze strednik zacina pod…