Všetko o bôbe a jeho priaznivých účinkoch na naše zdravie

Prečo pestovať bôb? Je chutný, veľmi výživný a zdravý. Množstvom a obsahom plnohodnotných bielkovín v suchom stave sa blíži k sóji.

Všetko o bôbe a jeho priaznivých účinkoch na naše zdravie

Bôb záhradný, pochádzajúci zo Stredomoria, vo väčšine moderných kuchýň Európy nahradila fazuľa. Pestovanie a konzumovanie bôbu si doteraz zachovali najmä Taliani, Angličania, sčasti i Nemci, Francúzi a taktiež Arabi, ktorí uprednostňujú najmä plne dozretý, teda suchý bôb. Okrem obohatenia nášho jedálnička sa bôb využíva aj na zelené hnojenie a ako krmivo pre zvieratá.

Botanická charakteristika

Bôb obyčajný je jednoročná rastlina. Existujú dve formy bôbu, jarná a ozimná. Ozimný bôb sa vysieva na jeseň a prezimuje v štádiu jednoosej stonky s 2 až 3 pármi listov. Na jar hlavná os zaniká a vytvorí sa 2 až 5 rovnocenných bočných stoniek, ktoré dorastú do výšky 60 – 90 cm.

Všetko o bôbe a jeho priaznivých účinkoch na naše zdravie

Pri jarných odrodách hlavná stonka len slabo vetví. Kvetenstvo tvorí strapec s 3 až 11 kvetmi prisadnutý v úžľabine listov vyrastajúcich spravidla na 5. – 8. uzle. Tvar kvetov je typický motýľovitý, väčšinou bielej farby, často s tmavou škvrnou. Kvitnutie trvá 2 až 3 týždne, za vlhka i dlhšie. Kvety sú obojpohlavné, zväčša samoopelivé, i keď je vhodné určité doopelenie hmyzom, čmeliakmi, včelami. Z jedného kvetenstva obvykle vzniknú 1 až 2 struky s dĺžkou 3 – 20 cm. V čase zrelosti je struk kožovitý, hnedý až čierny, vo vnútri plstnatý s 3 až 9 semenami. Jeho postavenie na rastline je vzpriamené alebo previsnuté.

Rastlina má hlboko prenikajúci kolový koreň s bohatou sieťou bočných korienkov. Na začiatku rastie rýchlejšie koreň, jeho rast sa zastaví v čase kvitnutia. Stonka rastie zo začiatku pomaly, tesne pred kvitnutím intenzívne.

Všetko o bôbe a jeho priaznivých účinkoch na naše zdravie

Konzumný alebo kŕmny

Niektoré odrody sú určené na konzumné účely a iné ako krmivo pre zvieratá. Spoznali by ste to hneď aj podľa chuti. Kŕmny bôb totiž obsahuje horké glykozidické látky. Pomôžeme vám zorientovať sa:

  • bôb obyčajný pravý (Faba vulgaris subsp. Vulgaris), zvaný tiež svinský alebo záhradný, sa pestuje hlavne ako zelenina a strukovina. Má nižšiu stonku so sklonom k rozkonáreniu. Na bočných stonkách vytvára struky rovnocenné s tými na hlavnej stonke. Semeno je ploché, dlhé až 30 mm, široké až 25 mm a hrubé do 10 mm
    (1 000 semien váži 1 200 – 2 500 g). Vyžaduje primeranú vlhkosť pôdy.
  • bôb obyčajný, tzv. konský (Faba vulgaris subsp. Equina) sa pestuje na zelenú hmotu a semeno je určené na kŕmenie zvierat. Má štvorhrannú stonku s výškou až 150 cm, málo rozkonárenú. Semená sú stredne veľké (1 000 semien váži 500 – 700 g). Sú nepravidelne guľaté, v smere pupka čiastočne pretiahnuté, z bokov preliačené bledohnedé, ale aj s tmavofialovou či čiernofialovou šupkou.
  • bôb obyčajný drobnosemenný (Faba vulgaris subsp. Minor) sa používa na kŕmenie. Stonka je tenšia a drobnejšia. Semená guľatejšie, 1 000 semien váži 320 – 500 g. Je chúlostivejší, u nás menej častý.

Všetko o bôbe a jeho priaznivých účinkoch na naše zdravie

Výsev bôbu a ošetrovanie

Bôb vysievame od začiatku marca do mája, čím skôr, tým lepšie. Hĺbka výsevu je 4 – 8 cm, spon 50 × 20 cm. Pri dosiahnutí výšky rastliny 10 – 15 cm ich plečkujeme a prihŕňame zeminou. Porast udržiavame bez burín a podľa potreby ho zavlažujeme. Keď sú rastliny dostatočne zakvitnuté, zaštipneme vrcholec, čo podporí zrenie semien a obmedzí napádanie bôbu voškou makovou, ktorá uprednostňuje mladé vrcholce rastlín.

Zelené struky pri skorom pestovaní zberáme už od júna, nezrelé semená v auguste a zrelé semená koncom augusta a neskôr. Z jedného áru môžeme získať asi 100 kg strukov alebo 30 kg semien.

Všetko o bôbe a jeho priaznivých účinkoch na naše zdravie

Pestujeme bôb

  • Klíči už pri teplote 2 – 3 °C, optimum na klíčenie je 20 °C. Pri teplote 8 °C klíči 17 dní, pri teplote 10 °C 14 dní.
  • Klíčenie urýchli namočenia semien pred výsevom na 5 hodín do vody.
  • V porovnaní s klasickou fazuľou je podstatne mrazuvzdornejší a otužilejší, takže ho možno pestovať i v podhorských oblastiach a na miestach s výskytom jarných mrazíkov.
  • Uprednostňuje vlhkejšiu a chladnejšiu klímu, no je prispôsobivý.
  • Je náročný na pôdnu vlahu.
  • Vysieva sa skoro na jar, čím „uniká“ svojmu najčastejšiemu škodcovi – voške makovej.
  • Pri optimálnej pôdnej vlhkosti semeno napučí za 3 až 4 dni, pričom spotrebuje toľko vody, akú má hmotnosť.
  • Dá sa rýchliť predpestovaním priesad.
  • Vyžaduje pôdy úrodné, stredne ťažké a hlboké, alkalické s pH 7 – 8, pričom pôdu obohacuje o dusík a zanecháva ju vo veľmi dobrej štruktúre. Bôb je teda výbornou predplodinou pre všetky rastliny okrem strukovín.
  • Suché semená sa dajú dlho skladovať na konzumáciu, ale aj na výsev – klíčivosť si udržiava až 8 rokov.
  • Pestuje sa v prvej alebo druhej trati, znáša aj priame hnojenie kompostovaným hnojom.
  • Je náročný na vápnik, znáša aj priame vápnenie dolomitom, ktorý dodá dôležitý horčík.
  • Fosfor (aj vo forme ťažšie rozpustných fosfátov) a draslík vždy ako síran spolu s organickým hnojivom dávkujeme na jeseň.
  • Na jar je lepšie použiť kompost a štartovaciu dávku dusíka v množstve asi 0,5 kg liadku vápenatého alebo amónneho na 100 m2.
  • CHLORIDOVÉ HNOJIVÁ NEPOUŽÍVAME, LEBO BÔB NEZNÁŠA CHLÓR!
  • Bôb po bôbe alebo iných strukovinách a ďateľovinách zaraďujeme najskôr až o 4 roky.

Všetko o bôbe a jeho priaznivých účinkoch na naše zdravie

Bôb pre zdravie i pre chuť

Na konzumáciu vyberáme hlavne sladké druhy bôbu, teda najmä bôb záhradný, ktorý má minimum horkých látok.

Zvyšky horkosti odstránime tak, že bôb uvarený v slanej vode jednoduchým stlačením medzi prstami zbavíme niekedy tuhšej šupky alebo ho prepasírujeme.

Suché bôby pred varením vždy namočíme na noc do vody, aby napučali a rýchlejšie sa uvarili, zároveň sa vyplavia nežiaduce oligosacharidy, ktoré spôsobujú nadúvanie. Vodu, v ktorej sme bôb namáčali, vždy zlejeme a nahradíme ju pri varení čerstvou.

Všetko o bôbe a jeho priaznivých účinkoch na naše zdravie

Suchý bôb obsahuje až 28 % bielkovín, vitamíny skupiny B a kyselinu listovú (425 mg/100 g). Mladý bôb má vysoký obsah vitamínu C, poriadnu dávku železa a pomáha spolu s kyselinou listovou v boji proti chudokrvnosti. Je tiež výborným donátorom dôležitého draslíka, fosforu, zinku, horčíka a vápnika. Obsahuje až 25 g vlákniny na 100 g jedlej časti bôbu, pôsobí proti zápche. Tieto obsahové látky mu zaručujú aj alkalitu, ktorá dobre kompenzuje kyselinotvorné potraviny v našom jedálničku, a pomáhajú aj proti osteoporóze a odvápňovaniu tela.

Tipy na prípravu

Bôbový šalát

50 g namočených bôbov uvaríme do mäkka vo vývare, scedíme (ak má bôb tuhú šupu, postupne vytlačíme prstami dužinu z jednotlivých zŕn). Jarnú cibuľku aj s vňaťou nakrájame na jemno. Pripravíme sladkokyslý nálev s olejom, všetko zalejeme, zamiešame a necháme v chlade odležať.

Bôbová kaša

80 g suchých bôbov namočíme, scedíme a varíme spolu s 8 nakrájanými zemiakmi v zeleninovom vývare s koreninami (čierne korenie, bobkový list, soľ, muškátový kvet, petržlenová vňať). Uvarenú zmes prelisujeme, pridáme maslo, zahustenú cibuľovú zápražku a podávame ako prílohu.

Všetko o bôbe a jeho priaznivých účinkoch na naše zdravie

Bôbová polievka s kapustou

Pohár suchého bôbu na noc namočíme do vody, ráno scedíme a vo vývare uvaríme skoro do mäkka. Potom pridáme pohár kyslej pokrájanej kapusty a spolu uvaríme do mäkka. Dva veľké ošúpané a na kocky nakrájané zemiaky uvaríme v slanej vode zvlášť, scedíme a spolu s mletým čiernym korením vmiešame do bôbu. Z 2 lyžíc múky a 2 lyžíc masti pripravíme zápražku, pridáme lyžičku mletej papriky, rozmiešame a zalejeme trochou mlieka. Zápražku vlejeme do polievky, chvíľu povaríme a podávame.

Zapekané bôbové struky

1 kg umytých a rozkrájaných zelených strukov uvaríme v slanej vode do mäkka. Nasekané 2 cibule opečené na oleji zmiešame so scedenými uvarenými strukmi, so 4 nakrájanými paradajkami. Okoreníme, pokvapkáme citrónovou šťavou a vložíme do pekáča vymasteného olejom alebo maslom. Povrch zmesi polejeme 5 rozšľahanými vajcami a v rúre zapečieme. Podávame s celozrnným pečivom.

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Komentáre

    Pridaj príspevok

    avatar