Všetko o zdravých zeleninových priesadách

  • 15.03.2019

Priesady zefektívnia pestovanie zeleniny. Vďaka nim mnohé druhy zberáme skôr a dlhší čas v porovnaní s pestovaním zo semena. Na dopestovanie priesad potrebujeme len minimálnu plochu, treba však začať včas.

Všetko o zdravých zeleninových priesadách

Veľa druhov zeleniny má relatívne dlhý „hluchý“ čas od výsevu po prvú úrodu, preto vznikol systém predpestovania priesad, čo samotné pestovanie veľmi zefektívni, skvalitní a zvýši úrodu. Vďaka priesadám získame tiež možnosť dopestovať druhy, ktoré by v našich klimatických podmienkach nedorástli do konzumnej zrelosti.

Ku kvalitným priesadám nám pomôžu vykurované a nevykurované skleníky, fóliovníky, pareniská, ale i obyčajné okenné parapety či zasklené balkóny. Vo februári vysievame semená nasledujúcich zelenín na predpestovanie priesad: šalát listový, rímsky, ľadový, zeler, pór, skorá hlávková kapusta, skorý hlávkový kel, skorý kaleráb, paprika, čili papričky, majorán, rozmarín.

Priesady papriky

Substráty na výsev

Semená celkom na začiatku klíčenia prakticky nepotrebujú žiadne živiny, vyvíjajú sa vďaka zásobám zo semena. Potrebujú len vodu, teplo a vzduch. Preto výsevné substráty neobsahujú žiadnu ílovú zložku. Ich pH má byť medzi 5,5 – 6,7. Stačí zmes rašeliny a piesku v pomere 1 : 1 alebo rašeliny a perlitu v pomere 2 : 1. Niekedy sa dokonca agroperlit používa samotný.


Pikírovací substrát, čiže ten, do ktorého mladé rastlinky vysádzame, už musí byť obohatený o komplexné, takzvané štartovacie živiny, ktoré umožnia dobrý štart rastu priesad. Obsah živín môžeme ešte podporiť občasným prihnojením tekutými hnojivami.

Priesady uhorky

Výsevné rašelinové tablety

Poznáte ich? Sú vyrobené z lisovanej rašeliny alebo kokosových vlákien. Sú výbornou pomôckou pri predpestovaní druhov, ktoré sú citlivé na pikírovanie a presádzanie, napríklad zeleru, majoránu, cukety, tekvice, uhorky. Priesady vypestované v jiffoch totiž priamo vysádzame na konečné stanovište vrátane samotného jiffu, takže pritom neprichádza k žiadnemu nežiaducemu poškodeniu koreňovej sústavy. Plus tiež je, že do nich vkladáme zvyčajne presne po jednom semienku a nemusíme následne rastliny prácne pikírovať.

Lisované tablety sú dostupné v rôznych veľkostiach, prípadne aj s domácim miniskleníčkom. Pred výsevom ich jamkou nahor uložíme do miniskleníčka alebo na kvetináčovú misku a poriadne zalejeme vodou. Počkáme, kým napučia a zväčšia svoj objem, čo trvá do pár minút. Do jamky dáme semeno a zasypeme ho troškou substrátu. V miske počas klíčenia udržiavame veľmi nízku vodnú hladinu. Rastliny necháme na okennom paratepe.

Rašelinové zakoreňovače

Kedy vysievať?

Jednotlivým druhom zelenín trvá rôzny čas, kým dorastú od výsevu až na kvalitnú, výsadby schopnú priesadu. Veľkú úlohu pritom hrá veľkosť semena, s ním súvisiaci obsah zásobných látok a tiež dĺžka klíčenia. Aby sme vedeli, kedy máme vysievať, musíme vedieť, kedy plánujeme priesady vysádzať. Od tohto termínu odpočítame počet dní potrebných na dopestovanie priesady od výsevu. Uvedené čísla sú orientačné, pretože dĺžku pestovania ovplyvňuje veľa faktorov, napríklad i priebeh počasia a počet slnečných dní v tom-ktorom roku a teplota okolia. Uvedený počet prihnojovaní zriedeným tekutým hnojivom počas predpestovania priesad po pikírovaní je tiež orientačný:

  • pór, 80 – 110 dní, 1- až 2-krát týždenne,
  • zeler buľvový, 60 – 80 dní, 1- až 2-krát týždenne,
  • paprika, 60 – 80 dní, 4-krát počas predpestovania,
  • rajčiny, 60 – 80 dní, 1-krát týždenne,
  • hlávkový kel, 50 – 60 dní, 2- až 4-krát počas predpestovania,
  • hlávková kapusta, 35 – 45 dní, 1-krát týždenne,
  • kaleráb, 30 – 45 dní, 2- až 3-krát počas predpestovania,
  • hlávkový šalát, 30 – 35 dní, 1- až 2-krát počas predpestovania,
  • pekinská kapusta, 30 dní, 1 – 2 krát počas predpestovania,
  • uhorky, 20 – 35 dní, 3-krát počas predpestovania.

Výsev

Výsevná tabuľka vybraných zelenín

Výsevná tabuľka vybraných zelenín

Čo je kvalitná priesada?

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že je zdravá, bez chorobných škvŕn, pomerne kompaktná a nevytiahnutá. Má už niekoľko pravých listov a množstvo zdravých koreňov. Stonka je dostatočné hrubá, tmavozelenej farby, ak, samozrejme, nejde o svetlú odrodu napríklad šalátu. Priesady plodovej a tekvicovej zeleniny majú mať pri výsadbe v polke mája už prvé kvety a viacero pukov.

Všetko o zdravých zeleninových priesadách

Pre jednotlivé druhy platí:

  • rajčiny – pevná a rovná stonka s klíčnymi lístkami a minimálne siedmimi pravými listami, rozkvitajúce kvety, maximálne 25 cm vysoká,
  • paprika – pevná stonka so zelenými klíčnymi listami a s minimálne piatimi zelenými pravými listami, s rozkvitajúcim kvetom, výška do 20 cm,
  • šalát – má mať asi päť pevných listov dlhých maximálne 10 cm, ktoré nesmú mať zažltnuté okraje a odumierajúce spodné listy,
  • uhorky – pevná a rovná stonka so zelenými klíčnymi lístkami a štyrmi sviežozelenými pravými listami, výška do 20 cm,
  • kapustoviny (kapusta, kel, karfiol, brokolica, kaleráb) – pod klíčnymi lístkami je rovná stonka do 2 cm, aspoň päť pravých, sýtozelených a nedeformovaných listov,
  • pór – rovná stonka hrúbky ako ceruzka, listy dobre vyfarbené, bez škvŕn a hnedých špíc,
  • zeler – má mať asi sedem pravých sýtozelených listov, maximálna výška 15 cm.

Rast papriky zo semienka

Pikírovanie

Keď sa klíčne listy „otvoria“ do vodorovnej polohy a zo stredu sa začína tlačiť rastový vrchol rastliny, semenáčiky pikírujeme (prepichujeme) samostatne do zakoreňovačov, malých črepníkov alebo plastových téglikov s odtokovým otvorom, ktoré naplníme kvalitným substrátom.

Pikírovacím kolíkom, drevenou ceruzkou alebo vidličkou rastlinku zo substrátu podoberieme, chytíme ju prstami pod klíčnymi lístkami a opatrne s korienkami vložíme do črepníka, do jamky vyhĺbenej v substráte. Jemne prihrnieme, nepritláčame, zavlažíme, dosypeme po zaliatí zľahnutý substrát. Umiestnime na svetlé miesto, ale spočiatku nie na priame slnko, aby dobre zakorenili.

Priesady pri pestovaní už znášajú i teplotu obyčajne nižšiu ako pri klíčení semien. Vetráme, a ako sa blíži termín výsadby, vetranie zintenzívnime, aby sa otužili. Citlivejšie na vetranie sú priesady karfiolu, kalerábu a zeleru, počas chladných nocí i plodová, tekvicová a šalátová zelenina. Zavlažujeme ich podmokom a vlažnou vodou, nikdy postrekujeme na list za prudkého slnka.

Priesada paradajky

Výsev, výsadba a zber zelenín pestovaných priesad

Výsev, výsadba a zber zelenín pestovaných z priesad

Výsev, výsadba a zber zelenín pestovaných z priesad

Výsev, výsadba a zber zelenín pestovaných z priesad

Chyby pri pestovaní priesad

  • Nekvalitné osivo: semienka klíčia príliš dlho, vyklíči ich veľmi málo a semenáčiky sú slabé.
  • Nerovnomerné klíčenie semien: príliš hlboký výsev, staré semeno.
  • Vytiahnuté rastliny: vyššia teplota a málo svetla, prehustený výsev.
  • Veľmi slabý rast: málo živín v pikírovacom substráte.
  • Padanie klíčnych rastlín: spôsobuje ho infekcia koreňového krčka semenáčikov hubovými chorobami, ktoré sa nachádzajú na semene alebo v substráte. Prevenciou je morené osivo a dezinfekcia substrátu. Šírenie podporuje premokrenie substrátu, nedostatok svetla, vysoké teploty, prehustený výsev. Pri prvých príznakoch možno použiť postrek povolenými fungicídnymi prípravkami.
  • Nesprávny termín výsevu: ak vysadíme do pôdy v záhone ešte nedorastené a neotužené priesady, stratíme mnoho z výhod ich predpestovania, pretože ich rast a nástup rodivosti bude spomalený. Prerastené priesady najmä z hustej výsadby sú zvyčajne vytiahnuté a tým oslabené. Sú náchylnejšie na zlomenie vplyvom vetra alebo neskôr pod ťarchou plodov. V prípade rajčín to môžeme čiastočne napraviť ich hlbšou a šikmou výsadbou.
  • Prechladnutie: dáme pozor, aby mladé rastlinky neprechladli. Okná v chladných dňoch tam, kde sú na parapete zároveň priesady, neotvárame. Aj pokles teploty na 10 °C je škodlivé.
  • Premokrenie substrátu: vyhýbame sa premočeniu substrátu, pretože klíčiace semená i korienky potrebujú v pôde vzduch, aby sa „neudusili“.

 

 

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku