Tieto plodiny starých rodičov už takmer zmizli zo záhrad. Vrátime sa k ich pestovaniu?

Pestovanie úžitkových rastlín má u nás dlhú históriu. Vplyvom času a trendov zo sveta sa však menili aj druhy plodín. Dnes sú niektoré z nich takmer zabudnuté a v záhradách ich už len ťažko nájdeme.

Špalda: Historická pšenica s vyššou výživnou hodnotou

Jedným z takýchto zabudnutých druhov je pšenica špalda (Triticum spelta). Tento historický typ obilniny poskytuje síce nižšie úrody, ale vyniká vyššou výživovou hodnotou oproti moderným šľachteným odrodám pšenice. Jej pôvod siaha až k úplným počiatkom poľnohospodárstva.

Pre špaldu sú typické pevnejšie usadené plevy na zrnkách, preto je mlátenie zo šupiek o niečo náročnejšie. To do značnej miery ovplyvnilo rozhodovanie o jej pestovaní v záhradách. Napriek tomu je špalda obľúbená pre svoju výraznú chuť a vyšší obsah bielkovín a vlákniny. Je veľmi populárna v racionálnej výžive a stále viac vyhľadávaná pri jej aplikovaní.

Pohánka: Pseudoobilnina bez lepku

Podobne rastie aj popularita pohánky (Fagopyrum esculentum), ktorá nepatrí medzi obilniny, ale označuje sa ako tzv. „pseudoobilnina“. To znamená, že má podobné využitie ako obilniny, ale botanicky k nim nepatrí. Je cenená najmä pre to, že neobsahuje lepok, čo ju robí ideálnou pre celiatikov a ľudí s intoleranciou.

Pohánka patrí do čeľade stavikrvovité (Polygonaceae), ktoré sú celkom odlišné od klasických obilnín. Pôvodne pochádza z Himalájí, ale na našom území sa pestovala už v 12. až 15. storočí, kedy ju k nám priniesli Tatári a Turci. Jej pestovanie u nás bolo veľmi rozšírené, ale po 2. svetovej vojne ju vytlačili klasické obilniny.

Pohánka bola kedysi obľúbená na prípravu kaší, lokší a pirohov. Jej výživná hodnota je veľmi priaznivá. Okrem množstva minerálov a bielkovín vyniká bohatým obsahom rutínu, ktorý vplýva na pružnosť ciev. Z hospodárskeho hľadiska je zaujímavá aj tým, že nie je náročná na živiny a prosperuje aj na chudobnejších pôdach.

Koreňové zeleniny: Kvaka a okrúhlica

V súčasnosti sú v úzadí aj kvaka a okrúhlica, ktoré patria medzi koreňovú zeleninu. Kvaka, ktorá pochádza zo Stredomoria, bola kedysi obľúbená pre svoju odolnosť a nenáročnosť na pestovanie. Je bohatá na vitamíny a minerály, ako sú vitamín C, draslík a vápnik. Okrem toho obsahuje vlákninu, ktorá podporuje trávenie.

Okrúhlica, pôvodne z Ázie, sa využívala hlavne na prípravu polievok a kaší. Je bohatá na vitamíny A, C, B6, D a K, minerály ako vápnik, draslík a železo. Je ideálnou plodinou pre zdravú výživu. Obe rastliny nie sú náročné na pestovanie, prosperujú aj na chudobnejších pôdach a v polotieni.

Strukoviny: Slovinec, zabudnutý druh

Strukoviny majú u nás veľkú tradíciu a kedysi patrili k základným plodinám. K zabudnutým druhom patrí aj slovinec (Lathyrus sativus), ktorý spadá pod druh „hrachor siaty“. Jeho oblastné názvy sú aj slovenec, slovienko, sloviatko, bagovka, bageca alebo čičer.

Slovinec má veľa spoločného s cícerom, niekedy sa považuje za totožný, ale nájdu sa aj odlišnosti. Má plochejšie semená a v struku sa urodia obvykle len 2-3 semená. Ohromujúcou úrodnosťou síce nevyniká, ale je veľmi výživný, ako to už pri strukovinách býva. Uvádza sa, že v porovnaní s inými strukovinami menej nadúva po konzumácii. V kuchyni má tiež podobné využitie.

Starodávna listová zelenina: Mrlík

Už od praveku sa pestovala listová zelenina s názvom mrlík biely (Chenopodium album), alebo inak lebeda. Rastie aj ako bežná burina v záhradách, ale je hodnotný pre výživu a v kuchyni sa môže používať ako náhrada špenátu. Má tú výhodu, že obsahuje podstatne menej kyseliny šťaveľovej, čo ocenia najmä citlivé osoby. Okrem toho obsahuje vitamíny A, C, K a  vápnik, železo a bielkoviny. Mrlík je tiež bohatý na omega-3 mastné kyseliny, ktoré podporujú zdravie srdca a znižujú zápaly v tele.

Pôvodne sa pestoval v Európe ako liečivá rastlina, ale dnes je využívaný hlavne v Indii a Japonsku. V minulosti sa používal podobne ako špenát – do polievok, prívarkov či šalátov. Jeho semená, podobné semenám maku, sú tiež jedlé a poskytujú dobrý zdroj potravy. Mrlík je veľmi prispôsobivý a nenáročný na pestovanie. Rastie na pôdach, ktoré boli narušené, ako záhrady, okraje ciest alebo rumoviská. Má vlastnosť pomáhať a čistiť takúto pôdu, preto ho na znečistených a kontaminovaných pôdach radšej nezbierajte.

Topinambury a čierny koreň

Medzi ďalšie plodiny, ktorých pestovanie v záhradách je na ústupe, sú topinambury a čierny koreň.

Topinambury (Helianthus tuberosus), známe aj ako jeruzalemské artičoky, sú hľuznaté rastliny pôvodom zo Severnej Ameriky. V Európe sa pestujú od 17. storočia a v minulosti boli obľúbenou potravinou. Ich hľuzy obsahujú inulín, čo z nich robí vhodnú voľbu pre diabetikov a ľudí s nadváhou. Sú bohaté na vitamíny B a C, minerály ako draslík, železo a horčík, a vlákninu. V kuchyni sa využívajú surové aj tepelne upravené, napríklad v polievkach, šalátoch alebo ako príloha. Pestovanie je nenáročné, avšak treba dbať na kontrolu ich šírenia, pretože môžu byť invazívne.

Čierny koreň (Scorzonera hispanica), známy aj ako hadomor španielsky, pochádza zo Španielska a bol v minulosti obľúbenou koreňovou zeleninou. Je bohatý na inulín, minerály ako draslík, horčík, železo a fosfor, a vitamíny A, C, E a B-komplex. Využíva sa pri liečbe reumatizmu, osteoporózy a ekzémov. V kuchyni sa používajú do polievok, omáčok alebo ako príloha. Pestovanie je nenáročné, vyžaduje slnečné stanovište a hlbokú, dobre vyhnojenú pôdu.

Galéria k článku

Text: Martin Kohútek
Foto: isifa/Shutterstock

Ďalšie zaujímavé články

Ako vydrží uskladnená zelenina dlhšie Milovaný či nenávidený? Špenát je nenáročný a rastie aj vo vyšších polohách Ak takto spotrebujete špenát, budete sa cítiť ako pri mori! Metrová fazuľa, špargľový hrach či karda. Spoznajte menej známe druhy zeleniny Ešte nemáte v záhrade rebarboru? Október je na jej výsadbu ideálny Chýba vám záhrada? Vysejte si valeriánku!