Začíname v záhrade: Čo vlastne pestovať?
Ak ste začínajúci záhradkár, tak vedzte, že existuje niekoľko kritérií, ktoré treba zohľadniť pri rozhodovaní sa, čo vlastne pestovať.
Naplánovať, čo vlastne pestovať, aby sme dosiahli potešiteľnú úrodu, nie je celkom ľahké. Stačí zájsť do záhradného centra, pozrieť si ponuku semien zelenín alebo si prelistovať nejaký katalóg predajcov a zistíme, že sme konfrontovaní nielen s veľkým množstvom druhov, ale aj s obrovskou ponukou odrôd.
Určite chceme pestovať najmä také zeleniny, ktoré radi konzumujeme. Dôležitým aspektom sú aj klimatické, svetelné a pôdne pomery v našej záhrade. Ak sa chceme pestovať druhy, ktoré celkom nepasujú do našej lokality, musíme im vytvoriť podmienky, napríklad postaviť parenisko, fóliovník alebo skleník.
Nesmieme zabudnúť ani na spôsob života vlastnej rodiny, aby sa záhrada pre nás nestala bremenom. Zvážime starostlivosť a objem prác súvisiacich nielen s prípravou záhonov a vysievaním rastlín, ale aj s celosezónnym ošetrovaním porastu a zavlažovaním.
A nakoniec prichádza otázka, čo s úrodou. Budeme pestovať iba na priamy konzum alebo chceme aj zavárať, sušiť alebo mraziť? Ak sa nám v súvislosti s pestovaním niečo nepodarí, nenechajme sa odradiť neúspechom. Ide o skúsenosť, a ako sa hovorí, tá je v mnohých prípadoch prosto neprenosná.
Priestor, ktorý je k dispozícii
Vo veľkej záhrade môžeme pestovať takmer čokoľvek, záleží skôr na čase, ktorý záhradkárčeniu môžeme venovať, a na výslednej podobe záhrady, ktorú chceme mať. Môžeme tu pestovať veľké stromy vrátane orechov a moruší alebo byť sebestační napríklad v zemiakoch.
Naopak, v malej záhrade musíme viac premýšľať, čo uprednostníme. Vyberáme nižšie a kompaktné odrody zeleniny a ovocia, ktoré sú málo náročné na plochu. Pri ovocí sú riešením stĺpovité tvary korún, prípadne tvarovanie na konštrukcii.
Koľko času máme?
Sme pracovne vyťažení, prípadne žijeme veľmi aktívnym spoločenským životom? Času na záhradu bude teda pomenej. Vyhneme sa pestovanou rastlín s dlhou vegetačnou sezónou. Zameriame sa na druhy a odrody, ktoré prinesú úrodu relatívne rýchlo a naplánujeme ju tak, aby jej nebolo naraz veľmi veľa, čo by si vyžadovalo niekoľko hodín navyše strávených zberom a spracovaním.
Príkladom sú šaláty, reďkovky, jarná cibuľa, rukola, mizuna, špenát, loboda, kríčková fazuľa. Aj pestovanie takzvanej baby zeleniny (mrkva, pór, červená repa) je dobrá možnosť, pretože dozrieva oveľa rýchlejšie, už za cca 12 týždňov.
Pestovanie veľmi uľahčí aj nákup už hotových dostatočne veľkých sadeníc, čo nás odbremení od niekoľko týždňov trvajúceho predpestovania. Uľahčiť si môžeme aj starostlivosť, napríklad v suchých oblastiach jednoducho pomocou časovača a kvapkovej hadice zautomatizujeme zálievku.
Pozor na choroby a škodce
Výskyt niektorých chorôb a škodcov závisí nielen od priebehu počasia v danom roku, ale aj od regiónu. V oblastiach s vyšším výskytom zrážok uprednostníme odrody ovocia a zeleniny, ktoré sú odolné proti hubovým chorobám, napríklad pri rajčinách siahneme po odrodách odolných proti plesni zemiakovej.
V teplých a suchších južných polohách zas zvolíme šaláty, reďkovky a špenáty odolné proti vybiehaniu do kvetu.
Chuť ako jedna z priorít
Zelenina a ovocie dopestované doma vo vlastnej záhrade chutia zvyčajne lepšie ako z obchodu. Chuť je však závislá aj od pôdy, počasia a taktiež odrody. Ako vplýva na chuť napríklad počasie? V suchom období býva chuť intenzívnejšia, napríklad reďkovka sa stáva až štipľavou. Naopak, za dažďov je v plodoch vyšší podiel vody, čiže chuť môže byť „zriedená“.
Chuť niektorých odrôd je vyslovene vychýrená. Staré a pôvodné druhy a odrody mávajú zvyčajne lepšiu chuť ako tie novšie moderné, pri ktorých sa šľachtitelia zamerali najmä na odolnosť proti chorobám a na vysoké výnosy. Zo zelenín chuť najviac riešime pri rajčinách. Je ťažké povedať, ktorá je tá naj, veď koľko ľudí, toľko chutí. Preto skúsime v priebehu niekoľkých rokov viaceré odrody, aby sme zistili, ktorá nám najviac vyhovuje. Okrem rajčín stoja za naše chuťové skúmanie aj odrody fazule, zemiakov, cvikly, jahôd.
Čo najdlhšia sezóna
Mnohé rastliny je možné vysievať opakovane, čím predĺžime obdobie zberu, ideálne sú na to druhy s krátkym vegetačným obdobím. Na jar môžeme niekoľkokrát v dvojtýždňových intervaloch vysievať šaláty, koriander, reďkovky.
Opakovaný výsev v menších množstvách je výhodný, pretože si zabezpečíme „priebežnú“ úrodu. Ak by sme všetko vysiali naraz, mohlo by sa stať, že budeme mať v jednej chvíli veľké množstvá reďkoviek alebo šalátov a nebudeme vedieť, čo s nimi. S postupnou úrodou si však poradíme hravo.
Aj hrášok a kríčková fazuľka majú pomerne krátke vegetačné obdobie a sú vhodné na druhý výsev. Dva výsevy za sezónu sa vyplatia aj pri uhorkách, ktoré však pestujeme čo najďalej od seba pre pravidelne sa vyskytujúce choroby.
Podobne môžeme naťahovať sezónu aj na jeseň, týka sa to najmä listových zelenín a reďkoviek. Zistíme si tiež odrody, ktoré sa dajú vysievať aj počas leta, keď pozbierame prvú úrodu, prípadne sa pustíme do pestovania aj menej známych zelenín, napríklad, skvelou náhradou špenátu v lete je loboda, prípadne novozélandský špenát.
Podobne siahame aj po skorých a neskorých odrodách z jedného druhu, týka sa to najmä mrkvy, zeleru alebo červenej repy. Kým tie skoré skonzumujeme postupne počas leta, úrodu z neskorých môžeme skladovať.
Na pestovateľskú sezónu sa oplatí pripraviť vopred. Každá lokalita je trochu iná, nielen čo sa týka teplôt a zrážok, ale aj výskytu chorôb. Preto volíme odrody uvážene. Nákup v obchode so stojanmi plnými semiačok, kde si zvyčajne vyberáme síce s nadšením, no podľa fotiek na obale, sa nakoniec nemusí vyplatiť. Môžeme však prísť na nákup s „ťahákom“ s názvami odrôd. Alternatívou je nákup semienok od renomovanej semenárskej firmy cez internet v pokoji z domova.
Text: redakcia
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ďalšie zaujímavé články
Cuketa alebo cukina? Takto si ju ľahko dopestujete. Viete, čo robiť, ak kvitne, ale nerodí?
Vyvýšený záhon krok za krokom: Bohatá úroda bez namáhavej starostlivosti
Viete, ako pestovať mrkvu a petržlen? Toto je pre úspech kľúčové
Zoznámte sa s valeriánkou, „šalátom“ nízkych teplôt
Urobte kapuste v záhrade miesto. Viete, prečo je taká zdravá?
Všetko o bôbe a jeho priaznivých účinkoch na naše zdravie
Urob si sámNajlepší spôsob, ako vypestovať silné a zdravé sadenice v interiéri, a prečo ich nie je dobré pestovať na parapetoch
Urob si sámKoľko zeleniny z požadovaného druhu treba vysadiť, aby ste mali všetkého dostatok po celý rok? Tento zoznam vám pomôže plánovať!
Urob si sámJe naozaj dobré zalievať rastliny zriedenou kávou?
Urob si sámDomáci zeleninový bujón bez chémie: Takto si ho pripravíte raz-dva aj do zásobyDiskusie na tému článku
-
![]()
Ahojte, verím že rovnako ako záhrady, milujete aj hubárčenie. Chodíte na hríby?…
Ahojte priatelia. Som dieťa batislavského panelového sidliska , postavili sme si…