Adrián Purkart

Pre spokojný život vtáctva môžeme v záhrade urobiť viac než len zavesiť búdku a kŕmidlo. Zistite, ako mu môžeme ešte pomôcť.

Väčšina ľudí sa týchto zvláštnych dlhonohých tvorov zľakne. Je to vlastne normálne, prirodzený rešpekt voči niektorým živočíchom máme v génoch a má nás chrániť pred potenciálnym nebezpečenstvom.

Slimákov s ulitou si všímajú a rady pozorujú najmä deti. Možno aj vďaka tomuto putu, ale aj faktu, že na rozdiel od ich vzdialených príbuzných slizniakov nenarobia veľa škody, ich v našich záhradách tolerujeme.

Kým milovníkov prírody pohľad na vážky upokojuje, vo vode či vo vzduchu sa ich obáva všetok hmyz. Ich mrštnému pohybu totiž unikne len máloktorá korisť.

Pri letnej prechádzke v prírode nás láskajú teplé lúče slnka, ovieva jemný vánok a počujeme bzukot rôzneho hmyzu. Ak vyniká cvrlikanie koníkov, znamená to, že rok sa preklopil do svojej druhej polovice.

V záhrade si zvyčajne všimneme veľké či nápadne sfarbené živočíchy, no keď prižmúrime oči, uvidíme aj drobné škodce, ako sú vošky, strapky či roztočce. Pri troche šťastia natrafíme pri skúmaní miniatúrneho sveta aj na fascinujúce šťúriky.

Nápadné kôpky zeminy v trávniku či pomedzi priesady zeleniny dokážu nejedného z nás pekne rozčertiť a snaha hospodáriť v súlade s okolitou prírodou tak neraz stojí na vážkach. Čo všetko vieme o krtoch?

Vrabce posedávajúce v hlúčikoch na stromoch, múroch či v kríkoch sú neodmysliteľnou súčasťou našich dedín a miest. Sprevádza ich charakteristický spev. Všimli ste si, že tento idylický obraz je čoraz zriedkavejší? Vysvetlíme prečo.

Intenzívne využívanie krajiny človekom čoraz viac vytláča prírodu na okraj jej možností a motýle nie sú výnimkou. Určite má zmysel myslieť na možnosti, ako ich môže každý z nás podporiť.

Príroda sa prebudila, rozkvitli prvé jarné kvety a objavuje sa aj hmyz a iné živočíchy. Keď v záhrade nájdete miesta, kde to bzučí tesne nad zemou, ide zrejme o kolóniu samotárskych včiel. A to je to šťastie.