Ovocinár Eduard Jakubek: Korunku pri výbere stromčeka neriešim. Čo rozhoduje o dobrom štarte ovocného stromu?

Pri ovocnom strome sa o jeho budúcnosti rozhoduje oveľa skôr, než prinesie prvú úrodu. Skúsený ovocinár vysvetľuje, prečo dáva prednosť jesennej výsadbe, čo si v škôlke všíma skôr než peknú korunu a prečo sa netreba báť nový stromček radikálne zrezať.

Pred výsadbou

Október si mnohí záhradkári spájajú s výsadbou ovocných stromov. Je jeseň skutočne najlepším obdobím a v čom má oproti jarnej výsadbe výhodu?

Áno, jeseň je skutočne najlepšia na výsadbu. V jesennom období sa v škôlkach stromčeky vyorávajú a nemusia potom prečkávať zimu uskladnené v pilinách alebo v piesku, kým sa začnú predávať znova na jar. Korene sa počas toho obdobia scvrkávajú a stromček trpí.

Čím skôr sa stromček po vyoraní dostane k záhradkárovi a do pôdy, tým je to preň lepšie. Preto budem vždy odporúčať jesennú výsadbu. Navyše, vlhkosť je väčšia a nie sú horúčavy. Stromček je v pôde, kde má počas jesene a zimy dážď, sneh a prirodzenú vlahu. Má tam lepšie podmienky ako v skladovacích priestoroch škôlky.

Dokedy môžeme na jeseň bezpečne vysádzať? Máme sledovať dátum v kalendári alebo skôr stav pôdy a počasie?

Počasie. Jedine počasie je kalendár. Čím skôr stromček po vyoraní vysadíme, tým lepšie, ale nemusíme sa báť ani neskorého termínu. Sadím stromčeky podľa počasia aj v decembri či januári a výsledky sú ideálne. Podstatné je, aby bola pôda pripravená a nebola zamrznutá.

Nebojme sa teda vysádzať stromčeky a kríky ani v neskorých jesenných či zimných mesiacoch, pokiaľ nám to pôda dovolí.

Nezačínajte odrodou

Väčšina ľudí príde do záhradníctva s predstavou, že chce konkrétnu jabloň, hrušku alebo odrodu slivky. Vy však hovoríte, že odrodou by sme začínať nemali. Čo si teda máme ujasniť ako prvé?

V prvom rade musíme zvážiť, aký máme pre stromček priestor. Výsadbu netreba prehusťovať. Stromy by sa na seba nemali tlačiť, aby sa ku korune dostalo slnko a aby mala priestor aj koreňová sústava.

Rozstupy závisia aj od podpníka, ale pri mnohých stromoch sa pohybujeme približne od troch do piatich metrov. A, samozrejme, vyberajme odrody, ktoré nám chutia.

Ak máme malú záhradu a chceme viac odrôd, nemusíme vysadiť veľa stromov. Do jedného stromu sa dajú naštepiť dve či tri odrody. Namiesto troch či štyroch čerešní tak môžeme mať na jednom strome viac odrôd, ktoré navyše postupne dozrievajú.

O podpníkoch sa medzi bežnými záhradkármi hovorí oveľa menej ako o odrodách. Akú veľkú úlohu podpník zohráva?

Veľmi veľkú. Podpníky určujú silu rastu aj veľkosť koreňovej sústavy. Pri jabloniach sú napríklad M9 alebo M26 slabšie rastúce podpníky. Všeobecne máme slabo rastúce, stredne rastúce a bujnejšie rastúce podpníky. Najbujnejšie sú semenáče, teda podpníky dopestované zo semena.

V prvom rade nepozerajme na korunku, ale na koreňový systém.

Nesprávnu odrodu môžeme časom preštepiť. Čo však s nesprávne zvoleným podpníkom — dá sa taká chyba neskôr ešte nejako kompenzovať?

Nesprávne zvolený podpník môže byť veľkou chybou, ale stromčeku môžeme pomôcť ďalšími opatreniami. Dôležité je kyprenie pôdy, zabezpečenie vlahy a vhodné mulčovanie.

Pri kúpe sa niekedy zabúda na opeľovanie. Ak vysadíme jedinú jabloň, hrušku, slivku alebo čerešňu, môžeme automaticky očakávať úrodu?

Vždy je lepší cudzí peľ. Aj pri druhoch a odrodách, ktoré označujeme ako samoopelivé, je dobré mať v blízkosti ďalšiu vhodnú odrodu. V bežnej záhrade sa tým niekedy nemusíme príliš trápiť, pretože včely dokážu preniesť peľ aj zo stromov vo vzdialenosti desiatok metrov a potrebnú odrodu môže mať sused. Ak sme však na samote a iné ovocné stromy v okolí nie sú, určite by som myslel na dve vhodné odrody.

Rozhodujú korene, nie pekná koruna

Stojíme v ovocnej škôlke pred desiatkami stromčekov. Ako spoznáme kvalitný výsadbový materiál? Čo si máme všimnúť ako prvé?

V prvom rade nepozerajme na korunku, ale na koreňový systém. Dôležité je, aby bol čo najbohatší a aby sa na koreňoch nachádzali aj jemné vlásočnice.

Korunku pri výbere takmer neriešim, pretože po výsadbe aj tak odporúčam základný rez na takzvanú palicu (s výškou kmienka 80 až 100 cm). Záhradkár nemusí hľadať stromček len podľa toho, či má štyri, alebo päť pekných dlhých konárov, pri tomto reze pôjdu aj tak všetky preč. Rozhodujúce sú kvalitné korene.

Čo je už pri koreňoch alebo kmeni varovným signálom, pri ktorom by ste stromček nechali v škôlke?

Všímajme si, či stromček nie je scvrknutý a presušený. Také stromčeky by sa podľa mňa ani nemali predávať. Pozrel by som si aj kmeň. Ak je kôra na niektorých miestach nápadne inak sfarbená, napríklad červenohnedá, alebo vidíme odumieranie či príznaky rakoviny. Taký stromček by som nekúpil.

Kontajnerový stromček pôsobí na prvý pohľad bezpečnejšie, má predsa celý koreňový bal. Je to skutočne výhoda oproti voľnokorennému stromčeku?

Pri kontajnerových stromčekoch je omyl myslieť si, že sa ich toto všetko netýka. Stromček môže byť v nádobe celý rok v stiesnených podmienkach. Koreňový systém je tam obmedzený a rastlina potom príde do úplne iného prostredia, pôdy a klímy. Aj kontajnerový stromček preto po výsadbe potrebuje správne naštartovať.

Miesto musí vyhovovať stromu

Čo ak máme ťažkú ílovitú pôdu? Dá sa aj takýto pozemok pripraviť na pestovanie ovocia?

Samozrejme. Skúsenosti z miest, kde máme veľmi zlú pôdu, nám ukázali, že aj tam môžu byť stromčeky nádherné. Základom je pôdu dobre prekypriť a zlepšiť jej štruktúru. Ak je spodná zemina glejovitá alebo veľmi ílovitá, nedával by som ju priamo ku koreňom. Ku koreňovej sústave radšej použijem kvalitnú ornicu.

Záhrady sú dnes často malé a ľudia chcú na niekoľko árov dostať čo najviac stromov. Čo sa stane, ak ich vysadíme príliš nahusto?

Budeme mať viac problémov s chorobami a so škodcami, s plesňami či múčnatkou a stromy sa budú trápiť.

Výsadbovú jamu nepodceňujme

Dostávame sa k samotnej výsadbe. Často počúvame, že čím väčšia jama, tým lepšie. Je to naozaj tak?

Nie, v žiadnom prípade. Robili sme chybu, keď sme kopali jamy meter hlboké a meter široké. Ak urobíme obrovskú jamu a koreňová sústava sa neskôr dostane k okolitej zlej pôde, môže sa začať trápiť podobne, ako keby bola v kvetináči.

Nešiel by som zbytočne do metrovej hĺbky. Radšej približne do 60 centimetrov a väčšej šírky, aby mala koreňová sústava možnosť rozrastať sa do strán.

Má zmysel vykopať ju niekoľko týždňov vopred? A máme pri kopaní oddeliť vrchnú kvalitnejšiu pôdu od spodnej?

Áno, jamu odporúčam pripraviť približne dva až tri týždne pred výsadbou, aby zemina mala čas sadnúť a stromček po výsadbe neklesal. Ak je spodná zemina ílovitá alebo glejovitá a nekvalitná, oddelíme ju. Ku koreňom dáme kvalitnú ornicu. Aj ja som mal pôdy, kde som spodnú zeminu ku stromčekom vôbec nepoužíval a zabezpečil som si klasickú ornicu.

Čím skôr stromček po vyoraní v škôlke vysadíme, tým lepšie.

Teraz jedna z otázok, pri ktorej sa rady záhradkárov často rozchádzajú – čo dať na dno jamy? Kompost, vyzretý maštaľný hnoj, priemyselné hnojivo alebo vôbec nič?

Poviem otvorene – najradšej nedávam nič, iba kvalitnú ornicu. Ak je to ornica zo záhrady, kde sme predtým pestovali zeleninu a pôdu sme priebežne obohacovali kompostom či organickým hnojivom, živiny tam už sú rozložené. Neodporúčam dávať ku koreňom veľké zásoby hnojív. Keď sme kedysi dávali veľa fosforu, draslíka alebo vápnika, mohli korene popáliť. Je to podobné, ako keď presolíte dobrú polievku. Čerstvý maštaľný hnoj ku koreňom určite nie. Ja osobne priemyselné hnojivá nepoužívam.

Počas ďalších rokov uprednostňujem pravidelné kyprenie pôdy a organické prihnojovanie. Kto má hydinu alebo zajace, môže neskôr používať aj zriedené tekuté organické hnojivá, ale vždy opatrne.

Poďme vysadiť strom krok za krokom

Máme pred sebou voľnokorenný stromček a pripravenú jamu. Čo urobíme ako prvé? Máme korene namočiť do vody? Treba ich pred výsadbou upraviť?

Áno, koreňový systém treba pred výsadbou namočiť. Aj stromček vyoraný na jeseň môže byť určitý čas mimo pôdy, kým ho v škôlke upravia a pripravia na predaj. Odporúčam dať ho pred výsadbou do vody, pokojne aj na dva dni. Koreňový systém má byť pred výsadbou aj upravený a zakrátený.

Ako hlboko stromček vysadiť? Kde má po výsadbe zostať miesto očkovania alebo štepenia?

Miesto očkovania alebo štepenia musí zostať nad zemou približne 10 centimetrov, podstatné však je, aby sa nedostalo pod úroveň pôdy. Pri výsadbe je miesto štepenia väčšinou dobre viditeľné, preto ho treba kontrolovať aj počas zasypávania a usádzania stromčeka.

Prečo je príliš hlboká výsadba taký problém? Čo sa so stromom deje, ak miesto štepenia skončí pod zemou?

Ak dáme miesto štepenia do zeme, samotná odroda sa môže snažiť vytvárať vlastné korene. Tým sa potom menia vlastnosti, ktoré nám zabezpečuje zvolený podpník. Preto je veľmi dôležité, aby miesto očkovania alebo štepenia zostalo nad úrovňou pôdy.

Vysadením sa starostlivosť iba začína

Koľko vody má dostať strom bezprostredne po výsadbe? Treba ho výdatne poliať aj vtedy, keď vysádzame počas vlhkej jesene?

Odporúčam približne jedno vedro, teda okolo 10 litrov vody na jeden stromček. Vodu lejeme postupne, aby sme zeminu okolo koreňov nesplavili.

Ak je pôda úplne mokrá a rozbahnená, vtedy by som ani nevysádzal, pretože si vytvoríme blato a glej. Po normálnej výsadbe však jedno vedro vody považujem za ideálne.

Potrebuje každý strom oporný kolík?

Keď stromček po výsadbe zrežem na palicu, často kolík ani nepotrebuje. Ak je však miesto veterné, pokojne ho použime. Najväčšia chyba pri viazaní je, keď povraz jednoducho stiahneme okolo kmeňa a neskôr sa doň zaškrtí. Väzbu robme do osmičky, aby stromček neškrtila. Kolík zároveň nesmie zasahovať do koruny, pretože vietor môže konáre o kolík obíjať a poškodzovať.

Ešte dôležitejšia je ochrana mladého kmeňa pletivom proti zajacom, srnám, domácim zvieratám či poškodeniu krovinorezom.

Má zmysel pôdu okolo nového stromu zamulčovať? Čím a ako, aby sme mu namiesto pomoci nespôsobili problém?

Áno. Po zálievke používam to, čo máme v záhrade: pokosenú trávu, seno alebo slamu. Takáto nástielka pomáha udržať vlahu. Neodporúčam však fólie, netkané textílie, koberce, kamene ani mulčovaciu kôru tesne okolo mladého stromčeka. Pôda má žiť a potrebujeme v nej mikrobiálnu činnosť a dážďovky. Zároveň prvé roky odporúčam pôdu okolo stromčeka pravidelne kypriť a až potom ju prikryť organickou nástielkou.

Strihať vysadený strom?

Mnohým záhradkárom je ľúto zrezať krásny nový stromček, za ktorý práve zaplatili. Prečo je základný povýsadbový rez, ktorý odporúčate, taký dôležitý?

Rez na palicu vo výške približne 80 až 100 centimetrov je podľa mňa základom toho, aby stromček v nasledujúcom roku naštartoval. Pri vyorávaní nikdy nezostane koreňová sústava kompletná a zvyšné korene nedokážu zásobovať veľkú ponechanú korunu.

Po reze na palicu nám v nasledujúcej sezóne vyrastú nové výhonky. Z nich si ponecháme päť či šesť pekných bočných výhonkov a v ďalších dvoch rokoch ich výchovným rezom formujeme. Takto pripravíme stromček približne vo štvrtom roku na rodivosť.

Platí povýsadbový rez rovnako pri všetkých ovocných druhoch alebo musíme rozlišovať medzi jadrovinami a kôstkovinami?

Rovnako pri všetkých. Ak stromčeku ponecháme po výsadbe celú korunu bez úpravy, bude sa trápiť. Stromček síce môže žiť, najmä keď ho budeme polievať, ale nebude vytvárať také prírastky, aké by mal. Nezakrátené môžu aj po rokoch vyzerať stále rovnako slabo. Tie, ktoré po výsadbe výrazne zrežeme a potom správne vychovávame, sú neskôr mohutnejšie a lepšie rodia. Ak prídem k dvoj- či trojročnému stromčeku, ktorý po výsadbe nebol správne zakrátený, niekedy na ňom urobím tento výrazný rez dodatočne, aby som ho opäť naštartoval.

Starostlivosť po výsadbe

Prvá zima je za nami a prichádza jar. Čo bude pre mladý strom najdôležitejšie počas prvého roku?

Treba sledovať nové letorasty. Po reze na palicu môže vyrásť sedem či osem bočných výhonkov a niektoré vyrastajú aj priamo z kmienka. Všetko, čo vyrastá pod miestom, kde chceme vytvoriť korunu, priebežne vyštipujeme, aby to stromčeku zbytočne nebralo výživu.

Veľmi dôležité je aj kyprenie pôdy a kontrola vošiek a ďalších škodcov či chorôb, aby nepoškodzovali nové letorasty.

Ak strom v prvom roku zakvitne alebo dokonca nasadí plody, máme sa z nich tešiť alebo ich radšej odstrániť?

Skôr smútiť ako sa tešiť. Stromček v prvom roku podľa mňa rodiť nemá. Napríklad broskyňa môže po výsadbe zakvitnúť veľmi skoro a človek sa poteší prvým plodom, ale strom tým zbytočne vyčerpávame.

Nechcime prvé jabĺčko, hrušku alebo broskyňu. Najprv potrebujeme vybudovať strom a korunu. Keď urobím rez na palicu, v prvom roku ani kvitnúť nebude.

Prispôsobenie sa klíme

Posledné roky prinášajú horúce a suché letá, teplé zimy aj jarné mrazy. Mení sa preto spôsob, akým by sme mali vyberať ovocné stromy?

Určite musíme viac rozmýšľať nad podpníkom. Slabo rastúce podpníky majú menšiu a plytšiu koreňovú sústavu a v dnešných horúčavách trpia suchom viac. Ak záhradkár dokáže pravidelne zavlažovať, môže si ich dovoliť. Keď tú možnosť nemá, radšej by som išiel do silnejšie rastúceho podpníka s mohutnejšou a hlbšou koreňovou sústavou.

Pri jabloniach môže ísť napríklad o MM106 alebo semenáč. Podobný princíp platí aj pri hruškách – dula rastie slabšie ako semenáčový podpník.

A na záver osobne…

Za roky praxe vám rukami prešli tisíce stromov. Je niečo, čo vás ovocné stromy naučili a v žiadnej odbornej knihe to človek nenájde?

Možno to bude znieť tvrdo, ale z toho, čo som kedysi čítal v odborných knihách, používam dnes v praxi možno 20 či 30 percent. Nie je to kritika autorov. Aj ja som kedysi preberal odporúčania z iných kníh a neskôr som na základe vlastnej praxe zistil, že niektoré veci by som dnes robil inak. Nikto múdry z neba nespadol.

Stromy ma naučili, že človek ich musí stále pozorovať a rozmýšľať. Rokmi som zmenil spôsob rezu a asi pred 12 či 13 rokmi som začal výraznejšie používať to, čo nazývam upravovacím strihom. Nie sú to už iba veľké tvrdé rezy, ale skôr priebežné „hranie sa“ s vetvičkami.

Pre mňa je rozhodujúci výsledok – aby strom ukázal, čo v ňom je, a aby sme mu dokázali pomáhať rezom, kyprením pôdy a odstraňovaním škodcov. Veľmi sa snažím pestovať bez pesticídov, fungicídov a herbicídov. Keď vidím vošky alebo poškodené letorasty, radšej pracujem s priebežným strihom. To je však už širšia téma ochrany ovocných drevín.

Po tom všetkom odbornom ešte jedna osobná otázka. Máte ovocný druh alebo konkrétny strom, ku ktorému máte osobitný vzťah?

Vždy to bolo jablko, už od Adama a Evy. No stromy mám ako svoje deti, všetky rovnako rád. Moje obľúbené ovocie je také, ktoré pochádza zo zdravého a pekného stromu alebo kríka, ktoré sa majú k životu.

Ak by si mal čitateľ z celého nášho rozhovoru zapamätať iba tri pravidlá úspešnej výsadby, ktoré by to boli?

Príprava pôdy. Rez na palicu. Výchovný rez v ďalších dvoch rokoch.

Galéria k článku

Zdroj: časopis Záhrada