Slivky milujú celé generácie! Pestovateľka radí, ktorá odroda je najlepšia na lekvár a ako nezničiť úrodu rezom

Keď sa povie slivka, mnohým z nás sa vybaví vôňa babičkinej kuchyne, čerstvo uvarený lekvár či sladké slivkové guľky. Slivky patria k ovociu, ktoré je na Slovensku doma už celé generácie. Ako si však vybrať správnu odrodu, ako slivku vysadiť, starať sa o ňu a dopestovať bohatú úrodu?

Dopestovať zdravé stromy a bohatú úrodu vyžaduje viac než len kúpu prvej sadenice v obchode. Katarína Javorová z rodinnej Farmy Štefanová pri Modre, kde pestujú okolo 3 500 slivkových stromov, v rozhovore vysvetľuje, ako správne vybrať a zasadiť mladý stromček, ktoré odrody sa hodia na priamy konzum či lekvár a na čo si dať pozor pri reze a ochrane pred škodcami.

Návrat k tradíciám a príbeh rodinnej farmy

Prečo patria slivky medzi najobľúbenejšie ovocie u Slovákov a prečo ste sa rozhodli založiť sad?

Slivky majú vynikajúcu chuť aj vôňu. Staršie ročníky sa pri nich vracajú do detstva a mladšie učia objavovať chute čerstvého ovocia.

Môj otec pochádzal z Bošácej, kde mali k tomuto ovociu a tradícii veľmi blízko. Zdieľali sme spoločnú víziu vrátiť sa k pôvodnému – dopestovať si čerstvé ovocie na stôl a mať možnosť ho spracovať podľa seba. Spolu s rodinou a priateľmi sa nám podarilo dať dokopy staré, nevyužité pozemky pri Modre, a hľadali sme možnosti, čo s nimi. Vtedy skrsla myšlienka založiť slivkový sad.

A máte iba slivkový sad?

Prevažne slivky, ale skúšali sme aj marhule. Máme tri rady marhúľ, ktoré vyzerajú, že sú po štyroch-piatich rokoch odolné a dozrejú. Nie je ich však toľko, ako by sme očakávali, ale sme vďační aj za to, čo máme. Práce a energie je v tom veľa, ale keď to robíte srdcom, vždy sa vám to nejakým spôsobom vráti.

Našou nevýhodou je, že sme na kopci mimo cesty a nie sme na očiach. Ale keď prídete do sadu, do ticha a prírody, kde štebotajú vtáci, uvidíte stromčeky, ktoré sa na vás tešia a pohľad na Malé Karpaty…

Odrody sliviek a ich využitie

Koľko ovocných stromov (sliviek) tam máte?

Vysádzali sme všetko od začiatku, okolo 3 500 stromov. Pred výsadbou sme sa radili, ako vysadiť a nastaviť odrodovú skladbu tak, aby stromčeky dozrievali postupne a mali rôznorodé využitie.

Aké odrody sliviek na farme pestujete a na čo sa jednotlivé druhy hodia?

Máme štyri hlavné odrody: ‘Čačanská lepotica’, ‘Čačanská rodná’, ‘Stanley’ a ‘Haganta’. Na skúšku máme aj dva rady odrody ‘Wagenheimova’, ale tej sa tam až tak nepáči. Tieto štyri sú však vynikajúce.

Každá odroda má iné využitie:

• Na čerstvý konzum je z nášho sadu dobrá každá odroda. Rozdiel je v chuti, jedna je sladká a šťavnatá. ‘Haganta’ je veľkoplodá, mäsitá a jemne korenistá. ‘Čačanská rodná’ je menšieho vzrastu, ale aromatickejšia. ‘Čačanská lepotica’ a ‘Stanley’ sú úplne sladučké. Tým, že sú stromčeky na kopci a svieti tam stále slnko, pri dozrievaní získavajú veľkú cukornatosť.
• Na tradičný lekvár sme skúšali každú našu odrodu, ale najviac sa nám osvedčili ‘Čačanská lepotica’ a ‘Čačanská rodná’.
• Na kvas a slivovicu sú najžiadanejšie ‘Čačanská rodná’ a ‘Stanley’, prípadne staršia odroda Duranzia, ktorú síce nemáme, ale práve na kvas je výborná.
• Na slivkové guľky a zaváranie je výborná napríklad ‘Katinka’. Je menšieho vzrastu, dozrieva postupne a je sladká. Do lekváru by ste sa jej odkôstkovaním veľmi narobili, ale na priamy konzum, na guľky alebo zaváranie je vynikajúca.

Pri výbere stromčeka sa často zabúda na typ pôdy, poveternosť a slnečnosť záhrady. Kúpiť odrodu bez prípravy je ako kúpiť auto bez preverenia jeho vlastností.

Aké odrody sliviek sú najpopulárnejšie na Slovensku? S čím sa najviac stretávate?

Populárne sú samozrejme podľa využitia. Ale napríklad ‘Čačanská najbolja’, ‘Top Taste’, ‘President’, ‘Jojo’, ‘Bystrická’ alebo ‘Katinka’.

Podľa čoho by sme si mali vybrať správnu odrodu do svojej záhrady – okrem chuti, veľkosti plodov a spôsobu spracovania?

Okrem využitia je dôležitý typ zeme, nadmorská výška, poveternostné podmienky. Je veľký rozdiel medzi pestovaním na severnom a južnom Slovensku. Treba záhradu nacítiť, z ktorej strany fúka vietor, aký je typ pôdy, ako sa drží vlaha, či budeme musieť polievať. Stromčeky zo začiatku polievame, ale potom sa naučia pracovať a súznieť s pôdou. Slnko je tiež dôležité – iný druh slivky potrebujeme pre slnečnú záhradu, stály tieň alebo ak sme pod lesom.

Na čo sa pri výbere stromčeka najčastejšie zabúda?

Na všetky tieto faktory. Človek sa možno chytí toho, že chce ‘Top Taste’ alebo ‘Lepoticu’, a vezme ju bez akejkoľvek prípravy a zasadí do záhrady. Stromček začne chátrať, prestane rásť a dariť sa mu. Potom sme zaskočení, prečo sa to deje – presne pre to, že príprava tam nebola.

Porovnám to s autom: keď si kupujete auto, premyslíte si, aký typ potrebujete – do mesta, na športovú jazdu, na dlhé trate, akú má spotrebu. Aj pri stromčeku si to treba skontrolovať a dbať na to. Je dobré ísť do niekoľkých overených záhradníctiev alebo pestovateľských škôlok, poradiť sa s odborníkmi a porovnať si.

Je tento rok pre slivky dobrý?

Aj napriek veľkým horúčavám a suchu slivky „bojujú“. Budeme mať možno menšiu úrodu ako po minulé roky, lebo vlaha chýba a rýchlejšie dozrievajú, ale stále je to veľké plus. Klobúk dole pred stromčekmi, že sa im darí.

Výsadba a starostlivosť o mladý stromček slivky

Kedy je ideálny čas na výsadbu slivky a ako pri sadení postupovať?

Na jeseň alebo na jar, ale na výsadbu je ideálna jeseň. Sadenicu pred výsadbou namočíme do vody s výživným roztokom (napríklad Rokohumín), ale len krátko, aby jemné vlásočnice nezačali hniť.

Pred vložením do jamy odstrihneme všetky poškodené korene a vlásočnice. Oporný kôl zatlčieme do jamy ešte pred vložením stromčeka, aby sme neporušili koreňový systém. Pôdu dôkladne utlačíme, aby pri koreňoch neostal vzduch, a polejeme. Ak sme pri lese, treba stromček ochrániť aj pred zverou.

Oporný kôl zatláčame do jamy vždy ešte pred vložením stromčeka, aby sme nepoškodili jeho koreňový systém.

Ako ochrániť mladý stromček pred zverou?

Na jeseň a na jar sa do záhrady dostanú zajace či srnky a zvyknú ohrýzať mladú kôru, je pre nich šťavnatá. Okolo stromčeka preto urobíme pletivo alebo použijeme ochranný náter proti okusu, ktorý sa však opakuje niekoľkokrát.

Treba pôdu pred výsadbou hnojiť a má aj mulč svoju funkciu?

Ak je stromček namočený vo výživnom roztoku, nepotrebujete hnojiť. Mulč nie je na škodu, drží vlhkosť okolo stromčeka. Treba ho však kontrolovať a občas prehrabnúť, aby sa pod ním neschovávali hlodavce.

Akú pôdu slivka potrebuje?

My sme si dávali robiť pred výsadbou rozbor, máme veľmi kyslú pôdu a na výsadbu sme ju pripravovali. Podľa typu pôdy vám v záhradnej škôlke poradia vhodný typ podpníka, aby sa stromček ujal. Sú rôzne typy podpníkov a nie každý je vhodný na určitý typ pôdy.

Musíme sadiť viacero sliviek vedľa seba kvôli opeľovaniu?

Mnohé odrody sliviek sú samoopelivé, takže môžete zasadiť aj jeden strom. Vo veľkom sade kombinujeme samoopelivé odrody s tými, ktoré potrebujú pomoc druhých. Skvelé je mať v sade včely alebo čmeliakov. Včielky majú svoju prácu a my máme pekne zakvitnuté stromčeky, úrodu aj med.

Kedy sa môžeme po výsadbe tešiť na prvú úrodu?

Záleží od typu stromčeka a pôdy. Ak všetko dobre sadne, úrodu môžete čakať už tretí rok.

Rez slivky a formovanie koruny

Ako prebieha rez slivky a na čo si dať pozor?

Základom je výchovný rez, ktorým sa tvaruje koruna. Treba si zvážiť, ako ju chceme ťahať. Musíme zachovať základnú kostru a priestor medzi konármi, aby sa nedreli o seba a plody sa neobíjali pri vetre. Strom musí dýchať, aby mohol rásť. Neplatí, že čím viac konárov, tým väčšia úroda. Naopak!

Potom ešte na jeseň alebo skoro na jar robíme udržiavací rez. Nikdy nestriháme, keď slivka pučí, aby sme stromček nepoškodili.

Ak slivka dokáže rodiť asi na tretí rok, čo rozhoduje o bohatej úrode?

Dôležitá je starostlivosť, strihanie stromčekov a kvalitný postrek. Zo začiatku stromček polievať, aby dobre zakorenil a nabral silu. Treba pravidelne vystrihávať „vlky“ – výhony rastúce zospodu, ktoré berú stromu živiny a oslabujú ho. Tiež mať pripravený postrekový plán.

Stačí urobiť tieto spomínané udržiavacie práce raz, napríklad na jar?

Začína sa po zbere, už na jeseň. Niektoré stromy sa môžu hneď po úrode ostrihať. Slivka rodí na dvojročnom dreve, preto pozor, aby sme neodstrihli nesprávny konár a neznížili si úrodu o ďalší rok. Patrí sem aj mulčovanie, okopávanie okolo stromčekov, ktoré robíme mechanicky, a na jar základné postreky.

Keď chcem založiť sad s viacdruhovým ovocím, pristupujem ku všetkým rovnako?

Každý druh má trochu inú starostlivosť – iný postrek, typ rezu a výhony, teda vlky, ktoré sa vystrihávajú. Závisí to od toho, aký máte typ podpníku, ako rýchlo vám rastú, či je to marhuľa, broskyňa, jablko, slivka. O každý stromček sa treba starať, ale každý potrebuje trošku niečo iné.

Sú rastliny, s ktorými sa slivka nemá rada?

Z našej skúsenosti sa slivkám nepáči kombinácia s mirabelkami. Zvyknú sa trochu „biť“, preberajú choroby, ktoré vyžadujú ešte väčšiu starostlivosť a berú im silu.

Choroby, škodce a ochrana sliviek

S akými chorobami a škodcami sa pestovatelia pri slivkách najčastejšie stretávajú?

Medzi najčastejšie problémy patria:

• Šarka sliviek je vírusové ochorenie, ktoré sa nedá liečiť. Napadnutý strom treba vykopnúť a ideálne spáliť, aby sa nešírila ďalej.
• Monília plodov (hniloba) je najčastejšou chorobou sliviek. Napáda plody, ktoré sú mechanicky poškodené, napríklad počas krupobitia, napichnutím obaľovačom slivkovým, pri veľkých dažďoch alebo ak je koruna stromu príliš hustá a nedýcha.
• Dierkovitosť listov je v podstate suchá škvrnitosť kôstkovín. Ak sa ukáže, na jeseň treba popadané listy pohrabať a spáliť, aby sa pred pučaním stromov neobnovila. Strom treba postriekať meďnatým prípravkom.
• Piliarka slivková (ľudovo vrtivka) spôsobuje skorú červivosť a masívne opadávanie mladých plodov. Dokáže zničiť úrodu, ktorá najprv vyzerala, že bude krásna.
• Obaľovač slivkový pôsobí na rozdiel od vrtivky v dvoch vlnách (máj/jún a júl/august). Plody sú červivé a predčasne opadávajú. Bez základného postreku dokáže zničiť celú úrodu.
• Vošky vynášajú na stromy mravce. Zabrániť sa dá napríklad natieraním kmeňov lepidlom alebo lepovými doskami, ktoré sa nám osvedčili.

Stromy treba ochrániť tak, aby škodce a choroby neprišli. Ak na postrek zabudneme, pri ich výskyte je už neskoro.

Do akej miery sú potrebné postreky, nedá sa vypestovať bio slivka bez chémie?

Pri dnešných prudkých výkyvoch počasia majú stromy samy o sebe čo robiť. Ak chceme úrodu, ktorú nezničia škodce a choroby, základné preventívne postreky sú potrebné. Existujú aj ekologické varianty, ale to by som nechala na zvážení a poradenstvo v odborných obchodoch. Je tiež dôležité, kde sa nachádzate, aké ovocné stromy sú naokolo, či ste medzi záhradkármi alebo sa každý inak stará o stromy. Je tam veľa faktorov a vždy je dobré poradiť sa.

Existujú aj iné dôvody, prečo plody opadávajú skôr a vieme tomu zabrániť?

Môže to byť aj veľkým suchom, strom nemá vlahu a slabšie plody opadnú. V záhrade sa o to vieme postarať. Sledujeme vývoj situácie poveternostných podmienok, zbierame dažďovú vodu a priebežne raz za pár dní dodávame stromčeku vodu – hlavne pri veľkých horúčavách. V sadoch, kde nie je závlaha, sa stromčeky časom naučia, že si držia vlahu zo spodnej vody v koreňoch.

Zber sliviek

Môžu si k vám ľudia prísť nazbierať slivky aj formou samozberu?

Áno, samozber vítame. Ľudia k nám nechodievajú len po ovocie, ale aj vypnúť. Po príchode do sadu sú uveličení tichom a prírodou. Veľa z nich si zoberie deku, sadne si pod stromy a hoci oberú len malý košík sliviek, strávia hodinu v tichu pod stromami a tešia sa z prírody. Vypnú tak zrýchlený režim, ktorý všetci máme.

Je to skvelý tip na víkendový program alebo relax po práci na úpätí Malých Karpát. Stačí si zobrať košík, ak je veľmi teplo, aj klobúk alebo okuliare a v sade môžete slivky ochutnávať a zbierať.

Kedy sa sezóna samozberu začína a ako dlho trvá?

Všetko závisí od počasia, lebo stromy vždy dozrievajú inak. Začíname už v auguste ‘Čačanskou lepoticou’ a končíme ‘Hagantou’ v polovici až koncom septembra. Máme skúsenosť, že sme začínali už aj v polovici júla.

Cukornatosť a spracovanie sliviek

Ako spoznáme zrelú slivku a čo robiť s prezretým ovocím?

Stačí prísť k stromčeku a chytiť slivku do ruky. Zrelá slivka je akurát tvrdá na dotyk a má zvyčajne tmavofialovú farbu, ale záleží od odrody. Ak je veľmi mäkká, je skôr prezretá, keď je príliš tvrdá, má ešte chvíľku čas. Pri horúčavách treba dať na to veľký pozor, lebo plody veľmi nerovnomerne a rýchlo dozrievajú.

Sú prezreté slivky zlé, veď sú sladké?

Nie, mäkké prezreté slivky sú vynikajúce na tradičný lekvár bez cukru alebo do kvasu. Môžete si ho uvariť v kotlíku, alebo teraz je veľmi obľúbený pečený lekvár. Namiesto cukru môžete pridať koreniny, ktoré chute zvýraznia.

Pevnejšia slivka je zase vynikajúca na sušenie, do koláčov, kompótov alebo na priamy konzum. Vždy mám v zásobe nejaký klasický recept pre ľudí, ktorí si prídu nazbierať slivky a rozmýšľajú, čo s nimi.

Čím dlhšie slivka visí na strome, tým vyššiu má cukornatosť, takže pri varení lekváru nepotrebujete pridať ani gram cukru.

Aký je váš obľúbený spôsob spracovania sliviek?

Najradšej mám čerstvé slivky. Mám však úplne jednoduchý recept, ako si zachovať chuť slivky na zimu. Dobre prezreté slivky umyjete, rozpolíte, natlačíte do pohára, zavriete a zavaríte. V podstate máte nakladaný slivkový kompót, do ktorého nemusíte dať žiadny cukor. A keď ho otvoríte na jeseň alebo v zime, môžete ho dať do koláča, jogurtu, müsli alebo zjesť len tak.

Aké odrody sliviek sú najlepšie na tradičný lekvár bez cukru?

Z ‘Čačanskej rodnej’ je jemne aromatický a trošku korenistý. Keď ho robíte z ‘Lepotice’ alebo zo ‘Stanley’, je sladký a jemne kyselkavý.. Čím dlhšie je slivka na strome, tým má viac cukornatosti a netreba pridávať žiadny cukor. Preto je dôležité, kedy slivku odtrhnete.

Aké tri rady by ste dali pestovateľom na záver?

1. Nedať sa zlákať len reklamou. Pri kúpe stromčeka navštívte ovocnú škôlku a nechajte si poradiť podľa podmienok vašej záhrady.
2. Dobre si premyslieť využitie. Ujasnite si, či chcete slivky na priamy konzum, do koláčov, na lekvár alebo na kvas.
3. Zvážiť základnú starostlivosť. Je skvelé chcieť všetko v bio kvalite, ale základnú prevenciu a starostlivosť stromčeku musíte dopriať, aby ste sa dočkali úrody.

Galéria k článku

Text: pýtala sa Eva Fačková
Prepis rozhovoru spracovala a upravila redakcia Záhrada.sk
Zdroj: podcast Záhrada