Myrobalan v záhrade aj v kuchyni: Ako sa líši od mirabelky a čo robiť pre chutnú úrodu?

Väčšina z nás túto ovocnú drevinu dobre pozná. Často je mylne pokladaná za mirabelku, čo je však úplne iný druh ovocniny. Obe sú príbuzné slivkám. V čom sa teda tieto dve ovocné dreviny líšia a ako ich pestovať?

Myrobalan, botanicky slivka čerešňoplodá (Prunus cerasifera), plodí žlté alebo červenkasté plody. Nájdeme ho pri potulkách letnou prírodou, pri cestách, poliach alebo aj v starších záhradách.

K jeho rozširovaniu prispievajú nemalou mierou vtáky, ktoré konzumujú plody. Na stanovištiach s ideálnymi podmienkami býva táto drevina veľmi úrodná, dozreté plody sú lahodné, svieže.

Podpník pre kôstkoviny aj zdroj chutného ovocia

Myrobalany sú v ovocinárstve využívané skôr ako podpníky pri pestovaní ušľachtilých kôstkovín, no zároveň môžu byť aj zdrojom chutného letného ovocia. Pri takejto voľbe je však vhodnejšie sústrediť pozornosť na kultúrne, dokonca na Slovensku vyšľachtené formy, ktorých je niekoľko, no zháňajú sa pomerne zložito.

Možnou alternatívou sú jedince, ktoré vznikli šľachtením myrobalanu a inej slivkovitej dreviny.

Nenáročná a mrazuvzdorná opadavá drevina

K prednostiam myrobalanu patrí pestovateľská nenáročnosť, prispôsobivosť, mrazuvzdornosť a odolnosť proti chorobám a škodcom. Pri pestovaní musíme počítať s tým, že sa rozrastajú, predovšetkým do šírky (4 – 5 m). Pokiaľ ide o výšku, v staršom veku dosahujú 6 až 8 metrov. Vhodné sú preto najmä na miesta, kde majú dostatok priestoru.

Myrobalany sú opadavé dreviny s podobou väčšieho kra alebo menšieho stromu. Kvitnú skoro na jar (marec – apríl) bielymi alebo ružovkastými kvetmi, ktoré sú odolnejšie proti mrazom. Rastú a plodia v nižších, stredných, ale aj vo vyšších polohách.

Rozdiel medzi myrobalanom a mirabelkou

Myrobalany sú často zamieňané s mirabelkami. Botanicky je to slivka mirabelková (Prunus domestica subsp. syriaca). Na rozdiel od myrobalanu ju vo voľnej prírode nájdeme rásť len zriedka – ide skôr o cielene pestovaný ovocný druh. Najčastejšie v podobe zákrpkov, polokmeňov alebo štvrťkmeňov. Typická je pre ňu hustejšia koruna. Listy má oválnejšie, väčšie, kožovité, zdola môžu byť plstnaté.

Plody mirabelky sú oproti plodom myrobalanov o niečo väčšie – aromatické plody bývajú najčastejšie žlté alebo žlté s červenajúcimi sa líčkami zo strany, kde najviac svieti slnko. Mirabelky dozrievajú o dva týždne neskôr ako myrobalany.

Rozlišujúcim znakom je aj to, že pri mirabelkách sa dužina od kôstky oddeľuje veľmi dobre. Mirabelky sú spravidla teplomilnejšie dreviny, čo značí, že sa im v porovnaní s myrobalanom vo vyšších polohách veľmi nedarí.

Myrobalan vo výsadbách

Hodí sa skôr do stredne veľkých či väčších záhrad. Vzhľadom na rozmery v dospelosti počítajme vždy s dostatočným priestorom. Ideálne sú preň vidiecke alebo prírodné záhrady, prípadne ovocné sady. Môže rásť samostatne alebo mať podobu voľne rastúceho živého plota (rastliny sadíme 2 až 3 m do seba).

Odrody konzumných myrobalanov sadíme počas jesene alebo skoro na jar. Jesenná výsadba je vhodnejšia, pretože drevina sa stihne vďaka dostatku vlahy a optimálnym teplotám do zimy dobre zakoreniť a v ďalšej sezóne možno prinesie aj prvé plody. Pri jarnom termíne je vhodné stihnúť obdobie do pučania.

V rámci záhrady obvykle stačí mať jeden exemplár, pričom si vždy vyberáme takú odrodu, ktorej plody nám budú svojimi vlastnosťami najviac vyhovovať. Ak máme viac priestoru, môžeme vysadiť aj viac odrôd, docielime postupnú úrodu od júla do konca augusta.

Vysádzame jedince s koreňovým balom (počas celej sezóny) a aj bez neho. Takéto rastliny však musíme vhodne pripraviť.

Ako podporiť úrodu myrobalanov

Myrobalany prosperujú na slnečných a teplejších stanovištiach s výživnou, priepustnou, skôr hlinitejšou, mierne vlhkou pôdou. Tolerujú aj ľahšiu či dokonca ťažšiu pôdu. Po zakorenení vďaka bohatému koreňovému systému dobre znášajú aj sucho, hoci v príliš suchej pôde dochádza k opadávaniu plodov.

Závlaha je dôležitá hlavne po vysadení, neskôr si drevina vystačí s dažďovými zrážkami. Menej úrodné sú myrobalany na polotienistých a tienistých stanovištiach, plody z takýchto miest sú menej sladké, navyše, môžu tu byť náchylnejšie na niektoré choroby.

Bohatú úrodu podporíme aj každoročnou dávkou kompostu, ktorý na jar zapracujeme do pôdy k drevine. Zároveň je dobré rozložiť na povrch pôdy aj organickú nástielku, ktorá pomôže udržať viac vlahy.

Priebežne by sme nemali zabúdať ani na presvetľovanie prehustých porastov.

Chutné a zdravé plody

Plody myrobalanov sú podľa odrody žlté, oranžové alebo aj červené či fialové s priemerom cca do 3 cm. Ak pochádzajú zo slnečných stanovíšť, sú plné šťavy – v stave plnej zrelosti sú sladké. Jednotlivé odrody sa líšia nielen farbou, ale aj veľkosťou, tvarom, úrodnosťou, obdobím zrenia, chuťou a najmä rôznou kyslosťou či sladkosťou.

Môžu byť guľaté, oválne, podlhovasté, dokonca mierne špicaté, maličké aj väčšie. Zrejú od konca júna až do konca augusta. Niektoré sú veľmi chutné, iné sú kyslé aj po úplnom vyfarbení a dozretí. Šupku môžu mať jemnú, ale aj tuhšiu.

Zber úrody

Zberáme dozreté plody, ktoré sú mimoriadne bohaté na cenné výživové látky a antioxidanty, ako aj vitamíny a minerály – najmä draslík, vápnik a železo. Významný je v nich aj obsah vlákniny a pektínov.

Konzumujeme ich čerstvé. Vďaka nižšiemu obsahu ovocných kyselín sú vhodné aj pre ľudí s problematickejším trávením. Krátkodobo sa dajú skladovať v chladničke.

Použiť ich môžeme na výrobu džemov, lekvárov, sirupov či ovocných koží. Keďže dužina sa horšie oddeľuje od kôstky, nazbierané plody najprv podusíme a prepasírujeme, čím sa kôstok ľahko zbavíme.

Galéria k článku

Zdroj: časopis Záhrada