Čarovný svet byliniek – presne takto označuje svoju vášeň a záľubu známa slovenská bylinkárka pani Iveta Henzelyová. Nakuknite doň spolu s nami.
Pani Henzelyová, čím je pre vás svet byliniek čarovný?
Len tým, že existuje. Je to fascinujúci svet čistej harmónie a krásy. Je to vzor toho, aké by to mohlo byť aj v ľudskej spoločnosti. Každé steblo trávy je súčasťou veľkej Jednoty, napĺňa svoje poslanie, šíri pozitívnu vibráciu a učí nás. Rastliny sú našimi priateľmi i učiteľmi. Sú inteligentné, komunikujú a neustále prekvapujú svojimi schopnosťami.
Ako ste sa k bylinkám dostali? Pamätáte si ešte, kedy nastal ten zlom, že ste im úplne podľahli? Čím vás „presvedčili“?
Ja to mám, odkedy som sa naučila chodiť 😊. Zbierala som okolo domu prvé púpavy, sedmokrásky a bodliaky. Bola som presvedčená o tom, že každý bylinky zbiera a rozumie im. Neskôr sa mi otvoril svet písaného slova a ja som si pýtala na Vianoce vždy nejakú knihu o rastlinách. Študovala som všetko, čo sa dalo zohnať. Takže som sa narodila s láskou k rastlinám a tá pretrváva dodnes.
Pestujete niektoré bylinky aj sama? Ktoré? Ktoré hľadáte a zberáte v prírode?
Mám záhradu, v ktorej pestujem okolo 50 druhov liečivých rastlín. Okrem tých bežných sú to napríklad hamamel virgínsky, ginko, ženšen päťlistý, kozinec blanitý, sladké drievko, srdcovník. Chodím, samozrejme, zbierať rastliny aj do prírody. Divorastúce rastliny majú najväčšiu silu. Mám „svoje“ miesta, kam chodím po zemežlč, zlatobyľ obyčajnú, alchemilku, materinu dúšku, repík, konopáč, deväťsil a mnohé iné.
Riziká spojené s liečivými rastlinami
Bylinkám by sme mali nielen veriť, ale ich aj dobre poznať. Aké riziká sú spojené so zámenou rastlín, prípadne s predávkovaním počas ich užívania?
Liečivé rastliny musíme vedieť presne identifikovať, inak naozaj hrozia aj vážne zdravotné problémy. Zamieňa sa napríklad zlatobyľ obyčajná s určitým druhom starčeka, ktorý je jedovatý. Veľké nebezpečenstvo hrozí pri zámene listov konvalinky s cesnakom medvedím. Nádherne kvitnúci, no jedovatý áron plamatý (Arum maculatum) môže lákať svojimi červenými bobuľami rovnako ako jedovatý tis (Taxus baccata). Nebezpečný boľševník (Heracleum mantegazzianum) sa zamieňa s liečivou archangelikou (Angelika archangelica). Niekedy stačí len dotyk, aby vznikla alergická reakcia, inokedy je to požitie jedovatej rastliny.
Ak užívame bezpečné liečivé rastliny, platí zásada, že jednu zmes alebo jednu rastlinu užívame 3 – 4 týždne, výnimočne 8 týždňov. Potom je potrebné rastliny meniť. Naše telo si zvyká na ich účinné látky, pracuje s nimi, využíva ich. Keby sme mu dodávali niekoľko mesiacov tie isté rastliny, telové systémy by „zleniveli“, stále by očakávali podpornú dávku účinných liečivých látok.
Vzniká tiež rezistencia voči rastlinám a dokonca ich liečivý účinok sa môže meniť a namiesto liečenia vzniká problém. Mali by sme preto dodržiavať odporúčané dávkovanie i čas užívania.
Spôsob užívania byliniek
Niekedy prirovnávam bylinky v spôsobe ich užívania k minerálnym vodám. Máme stolové minerálne vody s malým obsahom minerálov, ktoré sú vhodné aj na dlhodobé užívanie. Potom máme minerálky s vyšším obsahom niektorých minerálov, po nich siahneme už cielene a neužívame dlhodobo. A potom sú vody, ktoré užívame len krátko, počas trvania problému, napríklad šaratica. Vedeli by sme nájsť paralelu aj vo svete byliniek? Existujú aj bylinky, ktoré môžeme používať ako bežné „stolové“ čaje?
Samozrejme, sú to prírodné zdroje, majú rovnaký základ. Aj v ríši rastlín existujú také, ktoré užívame len v akútnych prípadoch, nie dlhodobo. Iné musíme užívať dlhšie, aby sa ich liečivý účinok dostavil. Napríklad pastierska kapsička zastavuje krvácanie, používame ju pri silnej menštruácii alebo pri vnútorných hemoroidoch ako liečivo prvej voľby, aby sme krvácanie zastavili, a potom nasadzujeme rastliny, ktoré dlhodobo liečia príčinu problému. Alebo divozel, ten obsahuje saponíny, ktoré vplývajú na riedenie krvi. Preto ho neužívame dlhodobo a, samozrejme, ani vtedy, ak pacient užíva lieky na riedenie krvi. Ak užívame lieky, mali by sme konzultovať užívanie rastlín s odborníkom.
Ak užívame liečivé rastliny, platí zásada, že jednu zmes alebo jednu rastlinu užívame 3 až 4 týždne, výnimočne 8.
Máme mnoho rastlín, ktoré si môžeme sami miešať, užívať podľa potreby a ktoré sú bezpečné. Stále však platí pravidlo o dĺžke užívania. Sú to napríklad tieto: list jahody lesnej, listy ostružiny, listy ríbezle čiernej, skorocel, sedmokráska, materina dúška, tymian, medovka, koreň púpavy, pýr, mäta, šípky, lipa.
Kuchynské bylinky na liečenie
Veľa ľudí dnes vo svojich záhradkách, ale i na balkónoch pestuje takzvané kuchynské bylinky. Môžeme aj tieto používať na liečenie?
Liečivé rastliny zo záhradníctiev alebo z obchodných reťazcov môžeme využívať v kuchyni, ale aj na prípravu nálevov. Odporúčam však nechať rastliny určitý čas sa „vydýchať“, pretože sú prehnojené a pestované v umelých podmienkach. Sú to väčšinou vňaťové rastliny, takže odoberáme postupne vňať a čerstvú ju zalievame horúcou alebo vriacou vodou (na čaj). Máme aj rastliny, ktoré pestujeme celý rok vnútri, napríklad nádchovník (Plectranthus), ktorý môžeme spracovať ako nálev, ale aj ako sirup. Ak si kúpime takéto rastliny a vysadíme do záhrady, určite by som ich nechala udomácniť sa jeden rok, až potom by som ich používala.
Odporúčané bylinky do záhonov
Okrem kuchynských byliniek, ktoré jednoducho pestovateľné druhy by ste odporučili, aby naši čitatelia zaradili do svojich záhonov a z akého dôvodu?
V našich záhradách by nemal chýbať nechtík, je to prírodné antibiotikum, veľmi ľahko sa pestuje a má široké liečivé využitie. Ja ho pridávam do zmesí na tráviace ťažkosti, ochorenia pečene a žlčníka, na zápaly žalúdočnej sliznice, ale aj do zmesí na gynekologické ťažkosti. Zvonku sa používa na problémy kože, na nehojace sa rany, dermatitídy a podobne.
Tiež by som odporúčala pestovať kapucínku, je to ďalšie prírodné antibiotikum. Je jedlá, môžeme si vyrobiť falošné kapary z jej semien, vňať aj s kvetmi pridávať do šalátov. Zo semien pripravujeme liehový macerát. Kapucínka zaberá pri problémoch močového mechúra, obličiek, dýchacích ciest, imunity.
Z menej známych rastlín je to rimbaba obyčajná (Tanacetum parthenium), označuje sa dokonca za rastlinu tretieho tisícročia. Znižuje vysoké horúčky, lieči dýchacie cesty, ochorenia krvi, kože, tráviacich orgánov. Dávam do pozornosti aj palinu ročnú (Artemisia annua), ktorá sa osvedčila pri covide.
Možnosti spracovania byliniek
Čo sa týka domáceho spracovania byliniek, okrem sušenia máme aké možnosti?
Je toho naozaj veľa. Napríklad masť, olej, prášok, bylinkové víno, likér, tinktúra, oxymel, z procedúr je to bylinkový kúpeľ, obklady, náplasti, bylinkové vankúšiky.
V mojej prvej knihe Bylinková škola opisujem tieto rastlinné liekové formy a dodávam čitateľom odvahu, aby si ich skúsili pripraviť sami. Nie je to ťažké, len treba začať. Vytvoríte si domácu bylinkovú lekárničku. Tým, že budete zbierať a spracovávať rastliny sami, naučíte sa priamo v prírode o podmienkach ich života, o ich liečivom využití, o ich duši.
Apropo, sušenie. Ako správne sušiť bylinky, respektíve akých chýb sa vyvarovať?
Základom je to, že nikdy nezbierame mokré alebo vlhké rastliny, To znamená, že ich nezbierame počas rannej rosy alebo po daždi. Nazbierané rastliny čo najskôr vytriedime, rozložíme v tenkých vrstvách na sušiace plochy, môže to byť aj plech na pečenie vystlaný papierom na pečenie, alebo ich vešiame vo zväzkoch, môžeme použiť aj sušičku alebo rúru na pečenie. Povytiahneme rošt, teplotu dáme na najmenšiu hodnotu. Dobre vysušené rastliny sa neohýbajú, zlomia sa a šuštia ako papier.
Užívanie bylinkových sirupov
V poslednom období sa na trhu objavujú rôzne bylinkové sirupy, myslím orgovánový, levanduľový, medovkový, mätový a iné. Ide z hľadiska ich spotreby o ekvivalent k ovocným sirupom? Sú naozaj vhodné na dlhodobejšie užívanie a aj pre deti?
Sirupy sa odjakživa využívali na liečenie horných dýchacích ciest, hlavne pre deti. Aj keď je to rastlinný výluh s cukrom, jeho prednosti sú v účinných látkach, ktoré skutočne pomáhajú zmierňovať akútne ochorenia dýchacích ciest. Nemali by sme ich deťom dávať ako pochúťku, slúžia na liečenie. Nemôžeme povedať, že by išlo o ekvivalent k ovocným sirupom. Obidva spôsoby spracovania ovocia a rastlín sa dopĺňajú.
Bylinky ako sprievodcovia a životabudiče
Vy však rastliny vnímate aj iným spôsobom, nie „len“ ako liečivo, ktoré nás má uzdraviť. Hovoríte o nich aj ako o našich sprievodcoch či učiteľoch. Prezraďte nám o tom viac. Verím, že sa v takomto prístupe môžu inšpirovať práve naši čitatelia a čitateľky, záhradkári.
Rastliny sú živé organizmy a tak by sme k nim aj mali pristupovať. Som presvedčená, že s nimi môžeme nadviazať istú formu komunikácie a naučiť sa ich celkom inak vnímať. Najprv sa však musíme stíšiť, vypnúť hlasnú hudbu, televíziu, zatvoriť oči a počúvať. Otvorí sa nám celkom nový svet. Posolstvá prírody k nám začnú prehovárať.
Na záver, aké bylinky by ste dali do pozornosti pre zimné mesiace? A ktoré sú najlepšie životobudiče vhodné ako reštart po zime?
V zimných mesiacoch sa potrebujeme chrániť pred infekciami dýchacích ciest, tu pomôžu napríklad tymian, podbeľ, prvosienka, divozel, materina dúška, šalvia. Pri rozvinutom dlhodobom ochorení je dobré skúsiť kalísiu vonnú, kozinec blanitý, palinu ročnú, túžobník brestový, nechtík.
Môže sa ohlásiť aj močový mechúr alebo obličky. Tu pomôže brusnica, kapucínka, zlatobyľ, breza, žihľava, vres.
Adaptogény alebo životobudiče sú medicinálne huby: šiitake, ganoderma, lesklokôrovka lesklá, šampiňón. Z rastlín sú to bazalka posvätná, echinacea, všetky druhy ženšenov, eleuterokok, bakopa.
Galéria k článku
Text: za redakciu sa pýtala Monika Felixová
Foto: Iveta Henzelyová, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada
Ma niekto sortu hurmikaki ktora nie je trpka, ktora sa da jest rovno zo stromu b…