Štiav je menej známou, no skvelou jarnou pochúťkou. V záhrade vyrastie aj na problémových miestach

Túto trvácu rastlinu nájdeme prirodzene rásť v rámci strednej Európy aj vo voľnej prírode. Obľubuje miesta s nedostatkom svetla a vlhkou pôdou. Presádzať si ju však z voľnej prírody nemusíme. Ľahko si ju vypestujeme z kúpených semien a dostať aj jej sadenice.

Štiav špenátový (Rumex patientia) je bohato olistená trvalka, ktorá na stanovištiach s ideálnymi podmienkami dorastá až do výšky 50 cm.

Má jemné, sviežo zelené listy s kyslastou chuťou, ktoré sú plné vitamínov a minerálnych látok. Z tohto pohľadu sú najhodnotnejšie na jar, vtedy by sme si ich mali aj zbierať. Neskôr, v lete, sa ich chuť mení na horkastú.

Ako využiť štiavové listy

Štiavové listy sa konzumujú za čerstva a najlepšie bez stopiek, vždy čo najskôr po zbere. Využiť ich tiež môžeme na prípravu jarných šalátov, polievok, nátierok, omáčok alebo ako prílohu k mäsu. Na internete nájdeme viacero možností využitia listov tejto rastliny a to aj netradičnejšie.

Ak si chceme z rastliny uchovať listy v dobrej kvalite aj na neskôr, môžeme si ich niekoľko vložiť do mrazničky.

Ako a kedy ho zbierať

Najhodnotnejšie listy poskytujú vo všeobecnosti mladšie jedince, preto porast priebežne obnovujeme a na jednom mieste ho nenechávame viac ako 5 rokov.

Z jednej rastliny by sme tiež počas zberu nemali odobrať naraz viac ako tretinu listov. Dôležité je zároveň ponechať vždy aj zdravé a nepoškodené stredové listové srdiečko. Listy zberáme raz za 3-4 týždne, nie častejšie.

Štiav si môžeme vysiať a rozmnožiť zo semien

Od mája až do júla štiav kvitne zeleno žltými až červenkastými kvetmi a v tejto fáze dosiahne výška rastliny neraz aj 100 cm. Po odkvitnutí tvorí semená, prostredníctvom ktorých sa dá ľahko rozmnožiť.

Semená štiavu bývajú už aj bežne v predaji, v ponuke ich majú dokonca viaceré semenárske firmy. Vysievajú sa buď na jar alebo potom koncom leta, ideálne priamo na miesto pestovania, do mierne vlhkej a kyprej pôdy, do riadkov a hĺbky asi 1 cm.

Počas klíčenia by nemalo dôjsť k vyschnutiu pôdy. Klíčenie trvá 10 až 20 dní, dôležité je sa preto vyzbrojiť trpezlivosťou. Ak si budeme chcieť zberové obdobie predĺžiť, kvetné puky včas opatrne vylomíme.

Vyhraďte mu polotieň až tieň a vlhkú pôdu

V záhrade táto rastlina ocení polotienisté až tienisté miesto. Uprednostňujeme miesta, kde dopadajú ranné slnečné lúče, no poobede je na nich skôr tienisto. Na priamom slnku síce porastie, no musí tu mať zabezpečenú vlhkú pôdu, ktorá by mala byť zároveň aj dostatočne priepustná. Listy jedincov pestovaných na slnečných miestach obvykle nemajú sviežo zelenú farbu.

Zakomponovať si tiež túto trvalku môžeme do pobrežnej zóny s vlhkou pôdou k jazierkam. Okrem hlbokej a vlhkej pôdy, ktorá nevysychá, ocení aj dostatok živín.

Dopestovať štiav zvládnu aj začiatočníci

Ošetrovanie a pestovanie štiavu špenátového je pomerne jednoduché, preto si ho môžu do svojich plánov zaradiť aj začínajúci pestovatelia. Rastline treba dopriať najmä dostatok vlahy, zalievať by sme ju mali v ranných a potom neskorých poobedných hodinách.

S množstvom vody to ale preháňať nemusíme, nadbytok vlahy jej ubližuje. Takémuto extrému je preto potrebné sa vyhnúť, a to aj pri pestovaní v kvetináčoch.

Cieľom pestovania sú bohaté olistené rastliny. Docielime ich aj tým, že im doprajeme každoročné prihnojenie. Využiť na to môžeme vyzretý kompost, no rovnako dobre nám poslúži aj iné organické hnojivo. Nemalo by však obsahovať vyšší podiel dusíka, pretože by tým mohla utrpieť kvalita listov.

Rozrastené a dobre zakorenené rastliny zvyknú dobre prezimovať a každoročné vysádzanie tak nebýva potrebné.

Galéria k článku

Text: Daniel Košťál
Foto: Shutterstock