Strapky, miniatúrny nepriateľ záhradkárov

  • 07.05.2021

Ich prítomnosť rozoznávame najčastejšie pre typické poškodenie listov rastlín, všeobecne je však väčšine z nás ich biológia absolútnou neznámou. Čo sú vlastne strapky?

Paradajky v záhrade

Strapky (Thysanoptera) predstavujú pomerne drobný hmyz s veľkosťou približne 1 až 3 milimetre, niektoré tropické druhy majú výnimočne až 1 centimeter. Majú sploštené telo a krátke končatiny, vďaka ktorým sa šikovne uchytávajú o podklad.

Telo dopĺňa ich najtypickejší znak – štyri ochlpené „strapkaté“ krídla, z čoho vznikol aj ich názov. Hoci majú strapky krídla, sú to veľmi slabí letci. Zväčša sa nechávajú len tak unášať vetrom na nové stanovištia, pričom aktívny let využívajú skôr na kratšie vzdialenosti.

Z celkového počtu takmer 6 000 druhov dosiaľ zistených na našej planéte sa na Slovensku vyskytuje 165. Len veľmi málo z nich škodí hospodárskym kultúram, mnohé sa živia úplne inou potravou, napríklad mycéliami húb či rozkladajúcim sa rastlinným materiálom. Niektoré druhy sú dokonca dravé. Ich rozlišovanie je veľmi náročné a možné len pod mikroskopom.

Strapky

Zo života strapiek

Populácie strapiek sú zväčša tvorené samčekmi a samičkami, no existujú aj výlučne samičie populácie, ktoré sa rozmnožujú partenogeneticky bez oplodnenia samcom – tvorbou klonov. Táto vlastnosť uľahčuje niektorým druhom obsadiť aj rastliny ukryté v interiéri, kde si s kolonizáciou vystačí teoreticky jediná samička.

Vajíčka sú pomerne veľké a samice ich kladú či už voľne na rastliny, alebo priamo do ich pletív. Z nich sa o niekoľko dní liahne larva, ktorá sa vzhľadom podobá na dospelého jedinca. Keď dosiahne dostatočnú veľkosť, ukryje sa v pošvách listov alebo v pôde, kde dokončí svoj vývin a cyklus sa opakuje. Pred zimou sa strapky zahrabávajú do substrátu, kde prečkávajú zimu.

Pozor na ne najmä v skleníkoch

Najznámejšou vlastnosťou strapiek je ich negatívny vplyv na pestovanie rastlín na poliach aj v záhradách. Vďaka svojmu špecializovanému ústnemu ústrojenstvu vyciciavajú rastlinné bunky, následkom čoho sa do nich dostáva vzduch. To spôsobuje typické odfarbenie listov a ich deformáciu.

Pri premnožení strapiek dochádza aj k predčasnému opadaniu kvetov a poklesu úrody. Najvýraznejšie je vidieť ich vplyv práve v skleníkoch a v rastlinných monokultúrach, teda v neprirodzenom prostredí. Tam, bez prítomnosti ich rôznorodých predátorov, je rast populácie strapiek nekontrolovateľný a hospodár je tak často odkázaný na chemický zásah.

Mnohé druhy dokážu mať až neuveriteľných 15 generácií za rok. Okrem vyciciavania rastlinných buniek môžu strapky prenášať rôzne ochorenia rastlín najmä zo skupiny takzvaných tospovírusov.

Paradajky poškodené strapkou
Cicanie rastlinných štiav strapkami spôsobuje na povrchu plodov paradajok farebné zmeny.

Najškodlivejšie sú tie nepôvodné

Najznámejšie a zároveň hospodársky najvýznamnejšie sú najmä nepôvodné druhy strapiek a to Frankliniella occidentalis zo Severnej Ameriky, Thrips tabaci zo stredomorskej oblasti a Thrips palmi z juhovýchodnej Ázie. Napádajú široké spektrum rastlín nielen v záhrade, ale aj v skleníkoch a interiéroch. Najlepšie sa im darí v teplých oblastiach Slovenska, pričom im vyhovuje súčasný trend otepľovania nášho podnebia. Poškodzujú rastliny najmä pozdĺž žilnatín, čo má za následok vznik striebristých fľakov a následné zožltnutie až uschnutie.

Biológ radí

Rady, ktoré vám pomôžu, ak sa vo vašej záhrade premnožia strapky:

  • Pokiaľ si do skleníkovej kultúry či interiéru prinášate nové rastliny, pokúste sa ich najprv umiestniť na týždeň až dva do karantény, čiže do miestnosti bez rastlín s vhodnými podmienkami, kde ich môžete sledovať. Až keď sa na nich neprejaví a neobjaví žiadna choroba či škodca, pridajte ich medzi ostatné rastliny.
  • Strapky sú výrazne aktívnejšie v podmienkach so suchším vzduchom. V záhrade preto aplikujeme prípravky proti nim ideálne počas suchých dní. Striekame ich nielen na listy, ale aj ku koreňu, kde sa strapky často skrývajú.
  • Pokiaľ sa rozhodnete pre využitie chemických prípravkov, snažte sa v najväčšej miere dodržať inštrukcie v príbalovom letáku. Nesprávnym použitím môžete vážne ohroziť iný hmyz vrátane opeľovačov. Postrek preto aplikujte ideálne mimo obdobia kvitnutia rastliny a čo možno najneskôr večer, kedy už nelietajú včely.
  • Z rastlinných prípravkov sa záhradkárom najviac osvedčilo rastliny kropiť roztokom škoricového prášku a vody (jedna lyžica na pol litra vody), prípadne slabým roztokom ekologických saponátov (pol lyžice na jeden liter vody).

 

Text: Mgr. Adrián Purkart, PhD.
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Najnovšie diskusie