V novembri dokončujeme posledné jesenné práce v záhrade – zbierame zvyšnú úrodu, chránime rastliny pred mrazmi a pripravujeme pôdu na budúcu sezónu. Venujeme sa tiež ošetreniu ovocných stromov a výsadbe cesnaku.

Dôležité jesenné práce
Aj v závere jesene si dávame v ovocnom sade záležať na odstraňovaní opadaného lístia. Môže byť zdrojom chorôb a úkrytom pre niektoré škodce. Ak však ide o zdravé lístie, využijeme ho na výrobu listovky. Vhodné bude aj vhodenie lístia do kompostéra.
Počas slnečných novembrových dní môžeme na opadaných ovocných stromoch uskutočniť aj preventívny dezinfekčný postrek prípravkom na báze síry. Týmto zásahom dokážeme obmedziť rozvoj niektorých hubových chorôb. Ak pestujeme broskyne a tie trpia kučeravosťou listov, teraz je vhodný čas zrealizovať postrek vhodným prípravkom. Ďalší však budeme musieť pridať ešte na jar.
Myslime tiež na inštaláciu lepových pásov na kmene stromov, a to aspoň vo výške 60 cm od povrchu pôdy. Po opadaní listov, v závere mesiaca, máme prvú príležitosť pristúpiť k prvým rezom jadrovín.

Presádzame a vysádzame ovocné stromčeky
Ak máme mladšie ovocné dreviny vysadené na nevhodných miestach, počas neskorej jesene máme možnosť opatrne ich presadiť na nové miesto. Platí to však hlavne pre bežné ovocné druhy, nie pre tie chúlostivejšie. Presádzanie znesie mladšia hruška, jabloň, slivka, višne a aj čerešne. Marhule a broskyne už v tomto čase nepresádzame.
Zmenu tohto charakteru znesú najlepšie zdravé, silné a bohato rozkonárené mladšie dreviny. Vždy však začíname až po tom, čo drevinám opadnú listy. Na novom mieste vykopeme dostatočne veľkú jamu, na jej dno dáme preosiaty kompost a korene zasypeme kvalitnou zeminou. Stromčeky sa snažíme presádzať s celistvejším koreňovým balom.
Posledné dni jesene sú tiež ako stvorené na výsadby posledných ovocných drevín, stromov a aj krov. Čo nestihneme vysadiť, sústredíme na chránené miesto. Platí to pre kontajnerované výpestky, tie voľnokorenné sa snažme vysadiť všetky. Pri výsadbe dodržiavajme nielen správny postup výsadby, ale aj optimálne vzdialenosti medzi jednotlivými výpestkami. Pri každom druhu či pestovateľskej forme môžu byť odporúčané výsadbové vzdialenosti iné.

Uskladňujeme ovocie
Úrodu neskorých odrôd ovocia, ktorú počas jesene pozberáme v záhrade, budeme môcť využívať aj počas zimy. Najskôr si ju však musíme vhodne uskladniť. Hodiť sa na to budú len neotlčené, nepoškodené, zdravé a pevné plody. Tie, ktoré tieto kritéria nespĺňajú, spracujeme alebo skonzumujeme. Na uskladnenie sa nehodia.
Pripraviť si budeme musieť, najlepšie v dostatočnom predstihu, aj miesto skladovania. Vopred ho dôkladne vyčistíme a vydezinfikujeme, napríklad pomocou sírnej sviečky. Zimné úložisko ovocia potom dôkladne vyvetráme. Ovocie rozložíme do jednej vrstvy do debničiek. Osobitne ukladáme hrušky a osobitne jablká. S úrodou narábame opatrne, nič sa nesmie mechanicky poškodiť. Naplnené debničky sústredíme na police.

Záver sezóny v zeleninovej záhrade
Z hriadok priebežne likvidujme uhynuté jedince zeleniny, nezabudnime ani na likvidáciu trvácej buriny. Postupne zberajme aj hlúboviny, nemusíme sa však obávať, mnohé druhy nám budú poskytovať úrodu ešte aj začiatkom zimy.
Stihnime dokončiť aj zber cvikly, kapusty, paštrnáku a mangoldu. Porasty špenátu a valeriánky, ktoré chceme prezimovať, zakryjeme bielou netkanou textíliou. Rastliny budú počas zimy dobre chránené. Ešte predtým sem nahrnieme suché lístie.
Kým nemrzne, môžeme si vysiať osivo petržlenu a dokonca aj mrkvy na prezimovanie. Hodia sa na to však len niektoré odrody. Ak sme nestihli, presaďme si do kvetináča kúsok pažítkového trsu. V zime nám na kuchynskom okennom parapete poskytne čerstvú vňať. Myslime aj na doplnenie živín do pôdy, kde pestujeme zeleninu. Hodí sa organické hnojivo, napríklad maštaľný hnoj, použiť však môžeme aj vyzretý kompost. Hnojíme len tie miesta, kde v budúcom roku neplánujeme pestovať koreňovú zeleninu.

Rýchlime čakanku
Čakanka je málo pestovaná, no chutná a zdravá zelenina. Jej chrumkavé listy si môžeme dopriať aj počas zimy. Hodia sa ako príloha k jedlám a aj do šalátov. Hoci si túto listovú zeleninu môžeme dnes už aj kúpiť, pokúsiť sa môžeme ju aj vypestovať zo semien. Potom už len stačí vybrať na jeseň korene z pôdy a pripraviť ich na rýchlenie.
Skvele nám poslúžia najhrubšie korene, dlhé zhruba 20 cm s priemerom asi 5 cm. Je to jednoduché, vložíme ich hlbšie do kvetináčov alebo vedier naplnených vlhkým substrátom, ideálne zvislo vedľa seba. Horná časť koreňov má trochu vytŕčať z pôdy, tú napokon zasypeme pieskom. Rýchlenie by malo prebehnúť v miestnosti s teplotou 10 – 13 °C. Asi po týždni pridáme ďalšiu vrstvu piesku alebo zeminu – cez ňu budú prerastať čakankové puky. Na konzumáciu budeme mať k dispozícii čakankové puky približne o mesiac.
Zakladáme záhon s cesnakom
Vlastnoručne vypestovaný cesnak je na nezaplatenie. Jeho vypestovanie pritom vôbec nie je zložité. Dôležité je si včas zabezpečiť kvalitnú sadbu. Čím skôr sa na nákup vyberieme, tým lepšie možnosti výberu rôznych odrôd budeme mať.
So samotnou výsadbou sa určite neponáhľajme, stačí počkať na neskorú jeseň. Pôda by totiž mala pred výsadbou trochu premrznúť. V čase výsadby by vonkajšia teplota mala byť nižšia ako 10 °C. Vtedy už nebudú v pôde aktívne mikroorganizmy, ktoré by boli v tomto prípade ohrozením. Morené strúčiky sadíme do riadkov asi 8 až 10 cm hlboko; medzi riadkami dodržme vzdialenosť 25 až 30 cm. Cesnak pestujeme na slnečných stanovištiach – ideálne tam, kde sme v sezóne pestovali cviklu, hlúboviny alebo uhorky.

Čistíme bylinkové záhony
Ideálne sú na to slnečné dni. Vopred si pripravíme aj suché lístie a ihličnaté chvojky. Najskôr zo záhonov odstránime všetky uhynuté jednoročné druhy, najmä bazalku, majorán, perilu, trebuľku a ďalšie. Niektorým trvácim druhom – ako je ligurček a pažítka – odstránime suché nadzemné časti. Nezabudnime vytrhať aj burinu, ktorá sa v ich okolí rozrástla.
Bylinkové druhy, ktoré si na zimu zachovávajú listy, dôkladne prezrieme. Dáme preč len suché a poškodené výhonky, inak rastliny nestriháme. Do porastu týchto byliniek potom už len nahrnieme suché lístie. Mladšie jedince môžeme pred prvou zimou zakryť ihličnatými chvojkami alebo netkanou textíliou.
Chúlostivejšie druhy, ktoré pestujeme v kvetináčoch, napríklad vavrín či rozmarín, nezabudnime preniesť včas na vhodné zimovisko. Bylinky už v tomto čase neprihnojujeme a ani nevysádzame. Rozsadiť si však začiatkom mesiaca môžeme ešte ligurček.

Práce počas neskorej jesene
Pokračujeme vo výsadbe posledných cibuľovín a hľuznatých rastlín. Sadiť môžeme až do prvých silnejších mrazov. Nezabudnime si tieto rastliny vysadiť aj do kvetináčov. Naďalej tiež môžeme využiť priaznivý čas a výsadbu okrasných stromov, do pôdy môžu ísť ešte posledné trvalky, papraďorasty, okrasné opadavé a popínavé kry.
Myslime aj na posledné výdatnejšie zavlaženie novovysadených ihličnanov, vždyzelených listnáčov a vresov. Dôležité je tiež stihnúť včas zazimovať chúlostivé druhy okrasnej zelene rastúcej vo voľnej pôde. Potrebné bude skontrolovať aj pevnosť ukotvenia novovysadených stromov a opôr s popínavou zeleňou. Ak máme rastliny, ktoré treba presadiť, napríklad listnaté kry, robíme to teraz, počas neskorej jesene. Pivonkám a floxom odstraňujeme pred zimou aj nadzemnú časť, ruže mierne zakrátime.

Zazimujeme rastliny v kvetináčoch
Mnohé druhy okrasnej zelene, ktoré máme vysadené v kvetináčoch, nechávame vonku aj počas zimy. Ak však majú prežiť mrazivé dni bez ujmy, musíme ich pred príchodom zimy kvalitne pripraviť. Najlepší čas je na to počas novembra.
Najskôr si však budeme musieť zabezpečiť ochranné textílie a ďalšie pomôcky. Čím skôr sa na nákup vyberieme, tým pestrejšie budeme mať možnosti výberu. Zazimovanie ocenia hlavne mladšie jedince a tiež chúlostivejšie druhy. Pripravené kvetináče premiestnime na chránené miesto, prípadne ich sústredíme k stene domu.
- Stromčeky, napríklad ihličnany alebo vždyzelené listnáče, ocenia, ak im na zimu korunky obalíme svetlou netkanou textíliou. Rastlinu ochránime pred mrazom a zimným slnkom.
- Povrch pôdy v kvetináčoch môžeme zasypať suchým lístím, no využiť sa dajú aj nazbierané šišky. Kvetináče potom už len stačí obaliť, napríklad bublinkovou fóliou.
- Jutovina je ďalší materiál, ktorý sa výborne hodí na obalenie kvetináčov, ktoré spolu s rastlinami zostávajú vonku. V exteriéri takto pripravené kvetináče nepôsobia neprirodzene.

Sadíme živé ploty
Až do prvých silnejších mrazov zakladáme nové živé ploty. Pokiaľ ide o rastliny, uprednostňujeme kontajnerované výpestky, no v predaji sú teraz aj voľnokorenné. Ak sa rozhodneme pre tieto, s výsadbou sa poponáhľajme a nezabudnime na predvýsadbovú prípravu. Zahŕňa zastrihnutie nadzemnej aj podzemnej časti a aj odstránenie suchých či poškodených koreňov.
Konkrétny druh dreviny pre živý plot volíme podľa toho, či ide o slnečné, alebo polotienisté miesto. Zvážime aj priestorové možnosti, to, či zakladáme voľne rastúci alebo tvarovaný živý plot. Dáme si záležať aj na príprave pôdy, vykopeme dostatočne priestranné jamy a na dno nasypeme kvalitne vyzretý kompost. Jednotlivé dreviny vysádzame v optimálnych rozstupoch pre daný druh. Korene zasypeme zeminou a čerstvo vysadený živý plot výdatne zavlažíme.

Na čo ešte nezabudnúť?
- Ak je slnečná a suchšia jeseň, zavlažujeme všetky novovysadené ovocné stromy a kry. Vodu doprajme aj mladému viniču a mladým jahodám umiestneným vo vyvýšených záhonoch.
- Odstránime z korún ovocných stromov mumifikované plody. Môžu byť úkrytom pre škodce a zdrojom chorôb. Po odtrhnutí ich však nikdy nedávame na kompostovisko.
- Uskutočníme náter kmeňov ovocných stromov – zabráni nežiaducemu prehrievaniu a praskaniu kôry. V lokalitách, ktoré sa nachádzajú v blízkosti lesa, inštalujeme na kmene aj ochranu proti ohryzu zveri.
- Odstránime z korún ovocných stromov všetky suché, poškodené alebo viditeľné choré konáre. Väčšie rezné rany zatierame stromovým balzamom.
- Rýľujeme pôdu na uvoľnených hriadkach, realizujeme hnojenie, podľa potreby aj vápnenie pôdy a tiež likvidáciu trvácich burín, pretože sa môžu počas teplejšej zimy ďalej rozrastať.
- Dôkladne zlikvidujeme pozberové zvyšky zeleniny a odstránime nežiaduce porasty trvácich zeleninových druhov.
- Vyčistíme, upraceme a vydezinfikujeme skleník, uvoľníme a odburiníme parenisko a uskladníme všetko náradie a pomôcky, ktoré využívame pri pestovaní zeleniny. Nezabudnime ani na uskladnenie zavlažovacích pomôcok.
- Realizujeme posledné výsevy zmesi na zelené hnojenie. Teraz však môžeme využiť už len ozimné druhy. Čím skôr výsev zrealizujeme, tým lepšie.
- Vhodne uskladníme pozberanú zeleninovú úrodu. Ak nemáme pivnicu, môžeme si na prezimovanie koreňovej zeleniny vykopať aj jamu. Tá by však mala byť hlboká aspoň 50 cm. Na jej dno nasypeme piesok a doň pozapichujeme korene.
Galéria k článku
Text: Daniel Košťál
Foto: isifa/Shutterstock, Miro Pochyba
Zdroj: časopis Záhrada

























Rok, ktorý v ničom nebol typický, pomaly končí. Záhrady sú zazimované, čaká nás…