Záhradná architektka Janka Bieliková: Stromy sú úžasné klimatizačné jednotky. Čím sa riadi pri ich výbere?

Záhradná architektka Janka Bieliková, známa aj z televíznych obrazoviek, prezradí, čo všetko zohľadniť pri výbere stromov do našich záhrad.

Čo sa v rozhovore dozviete:

• Prečo sú listnaté stromy pre mikroklímu lepšou voľbou než ihličnany a prečo je opadané lístie záhradným „zlatom“.
• Ako vybrať strom podľa regionálnych podmienok a prečo môžu niektoré druhy v meste trpieť.
• Prečo sa netreba báť koruny v malých záhradách a aké chyby robíme pri výbere malých kultivarov.
• Aké fatálne následky môže mať „utopenie“ stromu pri výsadbe alebo jeho prisypanie vrstvou pôdy.
• Prečo je pri zálievke po výsadbe lepšie dať naraz veľa vody v dlhších intervaloch než polievať denne.

Stromy do záhrad jednoznačne patria

Pani Bieliková, začnem možno trochu zvláštnou otázkou. Pred pár rokmi ma nemilo prekvapilo, keď sa mi jedna záhradná architektka posťažovala, že veľa jej klientov v záhrade nechce mať strom a ak, tak len jeden a ideálne ihličnan. Ako je to v súčasnosti? Stretávate sa s tým tiež?

Určite vnímam to, že sa ľudia stromov menej „boja“. Kedysi som sa oveľa častejšie stretávala s tým, že nechcú veľký strom ani tieň, ktorý poskytuje. Nechceli riešiť „odpad“, ktorý z neho je. Teraz mám pocit, že ľudia si už uvedomujú zmeny klímy a že zistili, že je im v lete oveľa príjemnejšie pod stromom ako pod pergolou či v klimatizovanej obývačke. Všímam si, že si ľudia stromy viac vážia a berú ich ako úplne normálnu súčasť každého návrhu.

Ak predsa niekto zo zákazníkov nechce strom, ako ho presviedčate, že do záhrady patrí? 

Možno mám výhodu, že po rokoch, čo som aktívna na sociálnych sieťach a aj z televízie, ma ľudia trochu poznajú a vedia, aké záhrady robím. Neozývajú sa mi klienti, ktorí by boli v nesúlade s mojimi predstavami o záhrade. No ak by sa tak stalo, snažila by som sa ich presvedčiť o všetkých benefitoch, ktoré stromy prinášajú. Myslím si, že by som ho presvedčila, že aspoň nejaký malý strom, alebo vyšší 3 – 4 metrový ker (viackmeň) do záhrady jednoznačne patrí. Ak by sa mi to nepodarilo, je možné, že by sme sa rozlúčili a oni by si museli nájsť niekoho iného.

Čo zaberá na tých, ktorí sú z nejakých dôvodov nastavení proti stromom? Aké používate argumenty?

Dôvody pre stromy sú estetické, ekologické, ale najhlavnejší argument je zlepšenie mikroklímy v záhrade a vytvorenie prirodzeného tieňa. Nakoniec každý súhlasí, že klíma v záhrade je oveľa lepšia pod listnatým stromom ako pod bioklimatickou pergolou, podstrešením alebo pod ihličnanom.

Tento aspekt vnímam ako najpodstatnejší. Ide tiež ruka v ruke s estetickou hodnotou záhrady a tým, ako na nás celá plocha pôsobí. Je potrebné do priestoru vložiť aj vertikálne prvky, ako je strom.

Členitosť záhrady, zlepšenie života v nej, zlepšenie vzduchu – pretože tie stromy nám znižujú teplotu a zvlhčujú vzduch – sú naozaj silné argumenty. Strom predstavuje podporu biodiverzity, v jeho korunách si nájdu útočisko rôzne vtáky. Ak zvolíme ovocný druh, môžeme oberať plody, prípadne z niektorých aj kvety alebo listy. Pod stromami môžu vzniknúť veľmi pekné záhony. Použitím drevín určite vytvoríme oveľa zaujímavejšiu kompozíciu záhrady, ako keby sme použili len trvalky alebo živý plot a trávnik.

V neposlednom rade nám stromy s pribúdajúcim vekom zdvíhajú hodnotu celej záhrady, čo sa napríklad o takom aute povedať nedá.

Ľudia si stromy viac vážia a berú ich ako normálnu súčasť každej záhrady.

Spomenuli ste tieň pod listnatým a pod ihličnatým stromom. Možno niektorí povedia, že strom áno, ale len ak bude ihličnatý, pretože je z neho menej odpadu. Prinášajú ihličnany pre nás rovnaké benefity ako listnáče?

Vďaka listom je v porovnaní s drobnými ihličkami pocit z listnatého stromu iný – príjemnejší a za mňa nenahraditeľný. Samozrejme, netvrdím, že ihličnany sa nemajú používať. Podľa mňa je však veľký omyl si myslieť, že z nich nič nepadá. Treba si uvedomiť, že z ihličnanov opadávajú ihlice priebežne počas celého roka a z listnatého stromu listy opadnú zväčša v jednej vlne na jeseň.

Stretávam sa s tým, že si ľudia blízko jazierka či iného vodného prvku vysadili napríklad borovice, ktoré ja inak zbožňujem, ale nikdy by som si ich nedala do tesnej blízkosti vody práve preto, že tie ihlice padajú priebežne počas ho roka. Opadané listy mnohí nazývajú „bordel“. Je to síce bioodpad, no ja ho nevnímam ako negatívum.

Možno ľudia nevedia, ako opadané lístie využiť.

V tomto kontexte nemám rada slovo „bordel“, ako listy ľudia bežne nazývajú. Pre mňa je lístie vlastne záhradné „zlato“ a materiál, ktorý veľmi rada používam. Napríklad na jeseň slúži jeho rozumná vrstva, čo je asi 15 cm, v trvalkových záhonoch ako mulč, počas zimy ich chráni. Do jari sa lístie rozloží až tak, že už ho niekedy ani nie je vidieť.

Čo sa nezmestí na záhony, dávam do kompostu. Lístie je pre mňa neodmysliteľnou súčasťou vrstvenia. Vnímam ho len a len pozitívne.

Vieme podobne použiť ihličie a šišky?

Časť ihličia vieme použiť aj do kompostu, záleží v akom pomere. Tenké vrstvy tam môžeme pridať, ale určite nie polmetrovú vrstvu a potom očakávať, že z toho bude rovnako kvalitný kompost ako z lístia a iných typov biomateriálu. Ihličie vo všeobecnosti a čiastočne aj šišky vieme využiť v záhrade ako mulč pri kyslomilných druhoch, napríklad pri rododendronoch, azalkách, papradiach.

Ako správne vybrať strom?

Čo sa týka Slovenska, ktoré je výškovo veľmi rozmanité a podmienky na juhu sa líšia od severu, ako vyberať stromy?

Výber vhodných druhov do záhrad sa naozaj môže líšiť. Stretávam sa napríklad s tým, že niektoré svíby alebo japonské javory veľmi trpia, keď majú veľa slnka a zároveň suché prostredie, a týka sa to nielen pôdnej, ale aj vzdušnej vlhkosti.

Keďže robím záhrady hlavne v okolí Bratislavy, stretávam sa s tým, že ľudia si v dobrej viere vysadia pred okná na južnú stranu domu červenolistý javor alebo svíb japonský (Cornus cousa) kultivar ‘Milky Way’, aby tam mali nádhernú drevinu s okrasnými listami či kvetmi. Hoci oba spomínané druhy znášajú priame slnko, tu často veľmi trpia. Je to preto, že k priamemu slnku vyžadujú dostatočnú pôdnu, ale aj vzdušnú vlhkosť.

Napríklad červenolistý japonský javor kultivar ‘Bloodgood’ u mojich rodičov pri Púchove – severnejšie a v polohe cca 450 metrov nad morom – je nádherný. Je vzpriamený, má asi 4 metre a celý deň naň svieti slnko. Navyše, kúsok od nich je les, čo zvyšuje vzdušnú vlhkosť. Tam sa mu darí. Keď ho vysadíme na priame slnko niekde k betónovému plotu v Bratislave, rastlina sa tu bude trápiť, bude mať slabé prírastky a škaredé listy.

Čo sa týka ihličnanov, tie sa hodia do záhrad, kde sa v ich okolí aj prirodzene vyskytujú. Na južnom Slovensku sa dajú použiť borovice alebo tisy. Naopak, v oblasti Popradu, v Tatrách, by som sa vyhýbala citlivým listnatým druhom, ktoré by mohli namŕzať. Ani niektoré exotické druhy, ako je albízia, by som nezvolila k drevenici v Tatrách, lebo by to nepôsobilo prirodzene. Treba si určite dobre premyslieť, aký druh si vybrať a kde ho použiť.

Hovorí sa, že keď vyberáme hlavné rastliny pre našu záhradu, mali by sme sa pozrieť, čo prirodzene rastie v prírode v okolí. 

Toto často využívam aj ja, keď ideme na obhliadku ku klientom. Všímam si nielen prírodu, ale aj okolité záhrady, aby som zistila, čomu sa tam naozaj dobre darí. To je vlastne dobrá rada pre ľudí, ktorí si chcú sami vybrať dreviny do záhrady, nech sa poprechádzajú okolo susedov a pozrú sa, čo tam pekne rastie. Môžu si potom vybrať rovnaký druh, ale povedzme iný kultivar, trochu v inej výške, inej farbe. Keď sa mu darí u susedov, je predpoklad, že sa bude aj u nich.

Niekedy sa však stáva, že mikroklíma susedných záhrad je veľmi rozdielna a podmienky v nich sú výrazne odlišné. Môže tam byť odlišná pôda, alebo na jednom z nich je vysoká spodná voda, alebo je pozemok oddrenážovaný a podobne. Čiže predtým, ako sa pre nejaký strom rozhodneme, musíme zvážiť všetky podmienky, ktoré sú na danom mieste.

Výsadby stromov do záhrady sa určite netreba báť. Keď zohľadníme všetky podmienky, od ktorých závisí výber, som presvedčená, že do každej záhrady sa dá vysadiť vhodný strom alebo drevina napríklad v podobe viackmeňa. Mali by sme si uvedomiť, o akú úžasnú klimatizačnú jednotku ide a že čo všetko nám stromy prinášajú. Za mňa nie je záhrada, do ktorej by som nevedela alebo nechcela umiestniť nejakú drevinu.

Niekedy si možno ľudia myslia, že vybrať a vysadiť strom nie je nič zložité. Stačí si kúpiť niečo, čo sa im páči, zasadiť a bude rásť. Záhradný architekt nielenže vie navrhnúť celú záhradu, ale dokáže zvážiť všetky podmienky, ktoré by laikovi ani nenapadli a podľa toho vybrať druh, ktorý môže mať na danom mieste tie najlepšie šance. Má nielen vzdelanie, ale aj skúsenosti a prehľad o sortimente.

Určite áno, tiež to takto vnímam. Musím povedať, že mám veľa „osvietených“ klientov, ktorí sa zaujímajú o rastliny, ktoré by chceli mať. Keď prídem, majú už spísaný zoznam druhov, ktoré sa im páčia, prípadne majú predstavu, ako by to u nich mohlo vyzerať.

Niekedy sa aj trafia do skupiny rastlín, z ktorej by som navrhla niečo aj ja, ale stáva sa aj to, že majú vysnívané druhy, ktoré do tej záhrady vôbec nepatria. Inokedy im ani nenapadne nejaký druh, ktorý by sa k nim hodil. Mávajú obavy z veľkosti koruny. Keď poviem, že strom bude mať priemer iba 6 metrov a výšku iba 8 metrov, predstavia si obra, ktorý všetko zatieni a vlezie im do domu. Ono to tak však nie je. Koruny listnatých stromov sú často pomerne vzdušné a s jemnou štruktúrou.

Do úvahy treba brať aj finančné možnosti. Nie vždy vysádzame veľké vzrastlé stromy, ale vysadíme strom s priemerom koruny 1 – 1,5 metra a ten až časom dorastie do svojich rozmerov. Netreba sa drevín báť, vždy sa dajú vybrať druhy a kultivary, ktoré do záhrady zapasujú zároveň so splnením stanovištných podmienok.

Aký je rozdiel v kvalite tieňa ihličnanu a listnáča?

Ihličnany mávajú husté koruny. Navyše, vzniká pod nimi zrážkový tieň, preto tam rastie veľmi málo iných rastlín, takmer žiadne. Každý z nás sa občas dostane do lesa a keď je v hustejšom smrekovom poraste, tak vidí, že iných rastlín a podrastu, veľa nie je.

Naopak je to v listnatom lese. Pod listnatými stromami sa nám často otvárajú krásne možnosti výsadby, čiže aj z tohto pohľadu mám veľmi rada práve listnáče. Dostane sa cez ne svetlo aj časť zrážok. Keď vyberiem listnatý strom, pod ním môžem naplánovať trvalkové výsadby. Aj na lavičke sa oveľa lepšie sedí pod baldachýnom z lístia ako pod mohutným smrekom, kde sa ani svetlo príliš nehýbe. Preto listnaté stromy u mňa vo výbere vyhrávajú.

Nedávno som bola v záhrade, kde bývalí majitelia, určite v dobrej viere, vysadili skupinu smrekov, avšak na vzdialenosť tak 1 – 1,5 metra od seba. V súčasnosti už mali výšku okolo 15 metrov a tvorili hustý porast. Na celej ploche pod nimi, čo bolo možno nejakých 20 štvorcových metrov, nenarástlo nič. Pod nimi bolo len ihličie. Noví majitelia vyhrabali ihličie a ostala tam len holá pôda.

Premýšľali sme, čo s tým spraviť. Keďže bol priestor na výsadbu listnatých stromov v inej časti záhrady, rozhodli sme sa ich ponechať s tým, že uvidíme, čo bude o päť či desať rokov, či sa nahradia čiastočne, alebo úplne. Zo zdravotného hľadiska sme nakoniec odstránili jeden smrek. Pod zvyšnými sme po ďalšom vyčistení vytvorili detské hracie prvky a ukotvili siete na preliezanie pre dve malé deti. Budeme sledovať ich zdravotný stav. Ďalšie využitie záhrady v budúcnosti nám napovie, či ich dáme preč, alebo ich necháme.

Bežní ľudia, ktorí si vyberajú strom, nevedia uvažovať o drevinách v horizonte rokov a aj to je dôvod, prečo si vyberú nesprávne.

Áno, je to tak. Strom sa pritom výrazne mení v čase. Trvalka nám neurobí takú zmenu, ako to v priebehu času urobí strom. Dôležité je vedieť, akú veľkosť dosiahne, keď vyrastie. Nie nadarmo sa hovorí, že stromy vysádzame pre ďalšie generácie. Určite treba brať do úvahy, ako bude drevina vyzerať o 5, 10, 15 či 50 rokov. Aby sa nestávalo, že 5 rokov po výsadbe zistíme, že strom už prerastá miesto, ktoré sme mu vybrali.

Jedna skupina ľudí potom urobí to, že ho hneď vyreže a nahradí niečím novým, čo je za mňa škoda, pretože náskok v raste 5 – 10 rokov po výsadbe je niečo neskutočné. Keď ho nahradia niečím iným, tieto roky rastu stratia. Druhá skupina začne strom zrezávať na pravidelnej báze, bohužiaľ, často nesprávne a možno ho tým poškodia. Ďalšia skupina nad výberom premýšľa ešte pred výsadbou a povedia si, že si nekúpia základný druh napríklad lipy, ale nejaký kultivar, ktorý je násobne menší.

Niekedy nanešťastie rozhodne o výbere cena v okrasnej škôlke. Zákazník vidí pred sebou dva na prvý pohľad rovnako veľké stromy, pričom jeden je kultivar, ktorý je možno dvakrát drahší, ale rastie pomalšie a dorastá do menšej výšky. Výrazne lacnejší je základný druh, ktorý vyrastie veľmi veľký. Pri všetkých rastlinách, nielen drevinách, treba zohľadňovať nielen rod, druh ale aj kultivar, lebo to výrazne ovplyvní, ako rastlina bude vyzerať.

Dôležité je aj to, čo od stromu či stromov očakávame. Stretávam sa s tým, že si ľudia vysadia menšie stromčeky s guľovitou korunu, napríklad javor (Acer) ‘Globosum’ alebo katalpu ‘Nana’ (Catalpa), a po pár rokoch zistia, že sú dosť malé, vyzerajú ako „lízanky na paličke“ a vôbec neposkytujú tieň, aký si predstavovali. Vtedy si možno uvedomia, že si predsa len mohli vysadiť strom, ktorý mal mať v dospelosti 5 – 6 metrov výšku aj šírku a o niečo vzdušnejšiu korunu. Ja sa obyčajne takýmto trpasličím stromom v záhradách vyhýbam, ale priemer koruny 5 – 6 metrov považujem pre mnoho záhrad za optimálny.

Stromy pre malé záhrady

Aké možnosti výberu stromu majú ľudia s malými záhradami?

Ide o to, aká malá tá záhrada je. Môže to byt átrium povedzme 5 x 5 m. V takom prípade často volím nejaký viackmeň, ktorý vieme „vyholiť“ odspodu. Vo výsledku bude mať 4 – 5 metrov na výšku, korunka bude vzdušná a bude sa dať pod ňou sedieť. Vybrať sa dá z rôznych kríkov, mnohé sú aj kvitnúce a dajú sa takto zapestovať. Dobre vyzerajú aj obyčajné druhy, ako sú orgován alebo pajazmín.

Keď sa drevina dobre umiestni vzhľadom na pohyb slnka, tak nám vytvorí tieň. Pri viackmeňoch treba tiež dať pozor na finálnu veľkosť dreviny. Napríklad o viackmeni javora poľného si ľudia myslia, že nevyrastie veľký. Avšak bez rezu bude nakoniec pomerne vysoký.

Stretávam sa tiež s chybou, že ľudia si kultivary s označením ‘Fastigiata’ alebo ‘Globosa’, čo znamená stĺpovitý a guľovitý, vysádzajú veľmi blízko plota, domu, pod presah strechy a rátajú so štíhlou a malou korunou. Tie stĺpovité môžu však za desať rokov vyrásť aj do výšky 8 metrov, s čím nepočítali, a to môže byť problém.

Stromy pre stredne veľké záhrady

Aké možnosti máme pri výbere stromov pre stredne veľké záhrady?

Do záhrad s veľkosťou niekoľko stoviek štvorcových metrov veľmi rada používam jeden dominantnejší väčší kus a skupinky stromov, ktoré dopĺňajú vyššie kríky, prípadne dreviny s iným typom koruny, napríklad viackmene.

Keď vytváram skupinku, rada používam jeden druh, napríklad v počte tri kusy, ktoré majú rôznu veľkosť a rôzny vek. Pôsobí to na mňa oveľa krajšie, ako keď vysadím vedľa seba tri rovnaké stromy. Zároveň to môže byť aj riešenie finančnej otázky, pretože tri veľké stromy stoja viac, ako keď kúpime jeden s obvodom kmeňa 18 – 20 až 20 – 25, čo už je slušne vyzerajúci strom, a doplníme ho nižšími a vlastne lacnejšími kusmi. Ak je rozpočet našponovaný, radšej zvolíme pri výsadbe trvalky z malých kvetináčov a čo ušetríme, investujme do toho jedného väčšieho stromu.

Do stredne veľkých záhrad vyberám stromy, ktoré dosiahnu priemer koruny 4 až 7 metrov. Reálnu veľkosť ľudia pocítia až po niekoľkých rokoch, niekedy aj po desiatkach rokov, záleží, či to bude kultivar duba, ktorý pomalšie rastie, alebo javor či platan, ktorý rastú rýchlejšie, to závisí od mnohých faktorov. Kľúčové je zvoliť správny druh a správny kultivar.

Stromy pre veľké záhrady

A čo veľké záhrady? Všimla som si, že niektorí ľudia majú tendenciu kúpiť si z niekoľkých druhov jeden kus a majú nakoniec akúsi „botanickú“ záhradu, ktorá vôbec neladí. Ako pri tvorení narábame s druhmi?

Skupiny drevín v podobe, ako som ich opisovala, môžeme vytvárať aj vo veľkých záhradách. Keď máme veľkú záhradu, ktorá nadväzuje priamo na krajinu, môžeme sa v nej inšpirovať. Keď vidím, že v okolí rastú javory, lipy, tak po nich môžem siahnuť, ale už nemusím hľadať menšie kultivary, no môžem si dovoliť vysadiť tam základný druh lipy malolistej, javora poľného, javora mliečneho a podobne. Základné druhy majú v dospelosti uvádzanú výšku aj 20 metrov. Tieto stromy naozaj vysádzame pre ďalšie generácie. Možno ich naši potomkovia neskôr ocenia.

Stromy v záhrade z môjho pohľadu zvyšujú hodnotu nehnuteľnosti. Keď sme hľadali pozemok na dom my, chceli sme, aby na ňom už boli nejaké vzrastlé stromy, pretože ide o časový náskok v porovnaní s novou výsadbou. Niekedy, keď tie stromy nie sú vhodne zvolené, alebo nemajú dobré umiestnenie, to môže byť aj nevýhoda. Je veľmi veľa faktorov, ktoré to ovplyvňujú.

Teraz riešime napríklad záhradu klientov, ktorý si postavili dom a na pozemku už bol obrovský, niekoľko desiatok rokov starý gaštan. Spravili všetko preto, aby ho ochránili, aby tam zostal. Výsledok je o úplne inom pocite, keď sa pozeráte na dom so starým stromom, ako keby tam teraz vysadili strom s výškou 3 – 4 metre a čakali niekoľko desaťročí, kým dorastie.

Stretla som sa s tým, že niekedy majitelia alebo realitná kancelária, keď sa snažia predať dom, všetko vyrúbu.

Stretávam sa s tým aj ja. Majú totiž pocit, že pozemok chcú ponúkať „uprataný“, a tak všetko odstránia. Samozrejme, ak by predávali prerastenú džungľu, cez ktorú nie je vidieť na koniec pozemku, nie je to dobré. V takom prípade by som ho vyčistila od menších náletov, ale zdravé vzrastlé stromy a kry by som tam určite ponechala.

Keď niekto napríklad zdedí dom po starých rodičoch so zarasteným pozemkom, pretože sa oň dlho nik nestaral, prosím, tie stromy neodstraňujte. Ideálne je nechať si dreviny zhodnotiť arboristom, aby povedal, čo má skutočnú hodnotu a čo nie. A čo má hodnotu a dobrý zdravotný stav, treba ponechať.

Aj na lavičke sa lepšie sedí pod baldachýnom z lístia ako pod mohutným smrekom, kde sa ani svetlo príliš nehýbe.

Predpokladám, že sa stretávate aj s požiadavkou, že keď už strom, tak taký, ktorý vyžaduje čo najmenej starostlivosti.

Ľudia nechcú byt otrokmi záhrady, to je pravda, ale otázka je, že čo je tá veľká starostlivosť. Pre niekoho je to možno aj hrabanie lístia raz za rok, ale to sa dá riešiť tým, že si raz za rok, v prípade rezov raz za niekoľko rokov, na to objednajú firmu. Nie je to o tom, že každý rok či každý mesiac musím behať okolo stromu a nejako ho ošetrovať. To je taká mylná domnienka aj pri trvalkových záhonoch, tie tiež nie sú také náročné, ako si ľudia často myslia. Sú určite oveľa menej náročné ako trávnikové plochy.

Pri stromoch je to tak, že ak je dobre spravený výber, výsadba, povýsadbový rez, tak nie je jediný dôvod, prečo by sme sa mali obávať zvýšenej starostlivosti. Samozrejme, ak máme ovocné stromy, ktoré chceme nejakým spôsobom prísnejšie tvarovať, tak si rez musíme naštudovať, alebo si každoročne zavoláme ovocinára, ktorý nám ich každoročne ošetrí.

Priznám sa, a nemám problém to povedať, že rez ovocných stromov poznám najmä v teoretickej rovine a aj ja si k nám na záhradu volám ovocinára. Vždy sa radšej poradím čo a ako. Dostávam sa aj k tomu, že existujú rôzne vlny prístupov rezu najmä tých ovocných stromov a môžu byť aj dosť rozdielne. Keď si zavoláme piatich odborníkov ovocinárov, možno vám každý z ich povie iný spôsob údržby.

Nejako sa v tom musíme nájsť sami, podľa toho, k čomu viac inklinujeme. Niektorí nechávajú rásť stromy voľnejšie, iní režú intenzívnejšie. Aj názory, kedy a ako často je potrebné rez vykonať, sa rôznia. Podľa mňa je dobré ísť zlatou strednou cestou.

Chyby pri výbere, výsadbe a starostlivosti

Aké sú najčastejšie chyby pri výbere stromov?

Ľudia nevedia správne zhodnotiť svoje očakávania, respektíve nevedia, či zvolený strom je schopný ich spĺňať. Nevedia, či strom podľa ich predstavy vôbec existuje. Napríklad niektorí si myslia, že si kúpia strom povedzme za 100 €, ten narastie do 3 metrov, vytvorí dáždnik a prestane rásť. No takto to nefunguje. Treba tiež správne zhodnotiť podmienky záhrady, čo sa týka pôdy, vody, slnka a podobne a podľa toho vyberať. Veľmi dôležité je správne vybrať kultivar, keďže kultivary sa môžu od seba v rámci jedného druhu veľmi odlišovať.

Ako nepokaziť výsadbu?

Veľmi často sa stretávam s tým, že ľudia stromy pri výsadbe „utopia“ a ony potom chradnú. Treba si uvedomiť, že dreviny dýchajú aj pomocou koreňov a ak ten strom prisypeme pôdou s vrstvou hoci len o 5 – 10 cm vyššou, aká bola v nádobe, môže to preň znamenať pomalú smrť. Týka sa to aj starých stromov, ktoré sú z dôvodu nejakých terénnych úprav prisypané. Stretla som sa s tým, že majitelia si ma zavolali na konzultáciu, pretože im chradol starý orech. Ten strom mal akosi nižšie nasadenú korunu. Vraveli, že tam robili oporné múriky a dosypávali terén. Vyšlo najavo, že ten kmeň zasypali vrstvou vysokou asi 1 meter. To je v podstate jeho istá smrť, no nie okamžitá. Majitelia ma presviedčali, že stromu to neprekáža, lebo ho zasypali minulý rok a on stále žije. Strom však väčšinou zomiera pomaly. Nechali ho zasypaný a za nejaký čas definitívne odumrel.

Podobne je to aj so zhutňovaním okolo koreňov, keď okolo vzrastlého stromu vylejeme betón alebo urobíme dlažbu, ktorá je nepriepustná, to tiež predstavuje veľký problém.

Podstatné je tiež kotvenie stromov. Keď absentuje, koruna sa môže odkloniť aj o niekoľko desiatok centimetrov, a to sa už ťažko vracia späť. Kotvenie v prvých rokoch po výsadbe je veľmi potrebné. Dá sa robiť nadzemné, ale aj podzemné kotvenie.

Vhodne zvolené a vysadené stromy s pribúdajúcim vekom zdvíhajú hodnotu celej záhrady.

Poďme si viac povedať o zálievke po výsadbe.

Zálievka býva veľmi podceňovaná. Klienti si myslia, že keď stromu dajú 20 litrov vody, že je to veľa. Ja im poviem, že mu mohli dať pokojne 60 až 100 litrov vody, vtedy by to bolo v poriadku. Inak je to s trvalkami, ktoré ja po výsadbe vychovávam dosť „tvrdo“ a veľa ich nezalievam. Veľkosť stromu a aj koreňov je však v porovnaní s nimi úplne inde a minimálne rok po výsadbe je zálievka nutnosť. Nestačí, ak každý deň či každých niekoľko dní stromu šplechneme trochu vody. Je lepšie predĺžiť interval zálievky na 7, 14 či 20 dní, podľa ročného obdobia, a pripraviť pomerne veľký objem vody. Čiže radšej menej často, ale intenzívnejšie, čo sa týka množstva.

Po akom čase sa odstraňujú oporné koly?

To záleží od druhu a veľkosti stromu, ale v zásade odporúčam koly ponechať minimálne dva roky a vlastne odsledovať, či je drevina stabilizovaná, alebo nie. Neodstránené koly sa po čase začnú rozpadať, odhnívať, čo závisí od pôdnych podmienok a vlhkosti.

Čo sa týka trendov, aké sú v poslednom období moderné druhy či kultivary drevín?

Stretávam sa s tým, že z dôvodu zmeny klímy niektorí siahajú aj po exotických drevinách, napríklad palmách, olivovníkoch a podobne. Palmy u nás nepoužívam vôbec, pocitovo sa mi k nám nehodia.

Otvorenejšia som k olivovníkom, ale neberiem ich ako tieniaci prvok v záhrade. Viem si predstaviť ich použitie vo veľkej nádobe alebo v trvalkovom záhone i keď som možno pred pár rokmi tvrdila, že by som ho nikdy nepoužila. Dokonca možno aj na našej záhrade, lebo sme na suchom kopci s piesčitou pôdou, tak v nejakom peknom betónovom kvetináči si ho viem predstaviť. Prekáža mi však ich použitie ako solitérov a ako nosných prvkov. Vysadené v bielych kamienkoch nemajú pre mňa význam ani estetickú hodnotu.

Je to môj subjektívny pohľad. Skôr by som dala na piedestál krásny listnatý strom a olivovník môže byť ako doplnková zeleň. Na druhej strane, už u nás bežne používame povedzme albízie, figovníky, pričom pred pár desiatkami rokov sme si to nevedeli predstaviť.

V každom období sú nejaké rastliny modernejšie, napríklad naposledy boli veľkým hitom muchovníky, hortenzie. Niektorí kolegovia hovoria, že už sú v našich záhradách nadužívané.

Podobne ako je to v hudbe či obliekaní, aj v rastlinách sú nejaké trendy, ale netreba po nich vždy bezhlavo siahať, obzvlášť ak nevieme, či to bude prosperovať, a či sa to hodí. Môžeme sa nimi inšpirovať, ale nie je dobré vystavať na nich celú záhradu. Nie som proti nim, ak to má zmysel. Stále pribúdajú nové druhy a kultivary, ktoré som nepoužívala a postupne sa to učím.

Ktoré stromy sú pre vás tie najobľúbenejšie a prečo? Mení sa to v čase?

Určite sa to v čase mení. Zbožňujem javory, lipy, jarabiny a aj menej tradičné ovocné druhy ako dulu, mišpuľu. Nie vždy sa do záhrady hodia, prípadne klienti sú nastavení inak. Veľmi rada mám aj orgovány, pajazmín.

Možno skôr obyčajné druhy sú pre mňa často najhodnotnejšie. Napríklad taká baza. Keď niekomu poviem, že by som ju rada vysadila, tak na mňa prekvapene pozrie, že prečo, keď je to obyčajná burina, čo rastie na každom rohu. Pritom je nenáročná, pekná, kvety aj plody možno zbierať. Keď sa zapestuje ako malý stromček, môže tvoriť tieň, nemá problém s prežitím. Prečo ju teda nepoužívať?

Najobľúbenejší strom je pre mňa dub, mám k nemu pocitovo najbližšie.

Používate palmetové stromy?

Mám ich v princípe rada, sú dobrým riešením pri odclonení pohľadov tam, kde je málo miesta. Niektorí záhradní architekti a dizajnéri sú úplne proti tomu, aby sa takto strihali stromy, že je to až mrzačenie.

Ja sama mám na konštrukcii zapestovaný platan do tvaru dáždnika. Ak by sme ho nerezali, vyrastie niekoľko desiatok metrov. Striháme ho dvakrát za rok. Keď má zmysel takéto použitie aj spôsob ošetrenia, prečo nie. Pravda je, že zapestovanie, či už vertikálne, alebo horizontálne, vyžaduje pravidelnú údržbu.

Trendy sú aj v rastlinách, ale netreba po nich vždy bezhlavo siahať.

Pri výsadbe sme nespomenuli častú chybu, a to je umiestnenie blízko susedovho plota.

S klientmi sa rozprávam aj o tom, akých majú susedov, či s nimi komunikujú a ak áno, že by možno ocenili tieň zo stromu. Stretla som sa niekoľkokrát s tým, že sú stromy vysadené na pomedzí, hlavne v starých záhradách. Sú dve skupiny ľudí, prví sú tí, ktorí prísne odstrihnú každú vetvičku, ktorá zasahuje do ich pozemku. Druhá skupina sa teší z toho, že majú tieň. V malých záhradách aj v radových zástavbách sa dokonca snažím kontaktovať so susedmi a zistiť, či by neocenili, ak by mali časť koruny nad svojím pozemkom. Určite nie je dobré najskôr vysadiť strom a potom riešiť dôsledky a sťažnosti.

Keď susedia nemajú dobré vzťahy, nenavrhujem nič, čo by k nim zasahovalo. Ak vyberiem strom, ktorý má priemer šesť metrov, nevysádzam ho bližšie ako tri metre od plota. Niekedy susedia orezávajú veľmi netaktne všetky presahujúce konáre, čo môže následne spôsobiť problémy so stabilitou stromu. Keď koruna rastie viac na jednu stranu, napríklad pri vetre hrozí jeho zlomenie. V takom prípade by som uvažovala, či ho radšej nevymeniť.

Ďakujeme za rozhovor.

Galéria k článku

Za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová 
Zdroj: časopis Záhrada