Aké plodiny sa dajú ešte teraz vysievať a prečo sa oplatí zelené hnojenie?

  • 07.09.2021

Hoci je august a september pre väčšinu z nás záhradkárov cieľovou rovinkou v záhradníckej sezóne, stále možno na uvoľnené hriadky všeličo vysievať.

Záhrada koncom leta, ranný opar

V týchto pokročilých mesiacoch však vysievame iba zeleninu s krátkym vegetačným obdobím, ktorej vyhovuje skracujúci sa deň. Ide najmä o listové zeleniny, ale aj reďkovky či menej bežné druhy zelenín. Ak sme nikdy nevyskúšali napríklad okrúhlicu (vodnicu), ktorá sa často prirovnáva k reďkovke, alebo napríklad mangold a záhradný šťaveľ, máme skvelú možnosť vysiať ich do zozbieraných záhonov.

Ľahkú piesčitú pôdu po letnej zelenine len ľahko skypríme vidlami a tú ťažkú ideálne zrýľujeme rýľom. Neskorá zelenina sa už zaobíde bez hnojenia, dôležité je odburinenie pred výsevom aj počas rastu a zálievka v čase sucha. Keď vzídu rastliny, môžeme povrch záhonov ešte zamulčovať, napríklad slamou alebo jemne pokosenou trávou v tenkej vrstve. Táto organická hmota postupným rozkladom obohatí pôdu o humus, takže je to vlastne aj praktické prírodné hnojivo.

vysevy zelenina

Prezimujúca listová zelenina

Výhodou sortimentu na neskoré výsevy je nielen úroda v období, keď záhony už väčšinou zívajú prázdnotou, ale aj fakt, že do sortimentu patria aj prezimujúce rastliny, respektíve odrody. Špenátom, červenou repou alebo valeriánkou si tak spestríme jedálny lístok aj v čase, keď je záhrada ukrytá pod snehovou perinou. Hoci sa rastliny nachádzajú v štádiu pokoja a rozhodne rýchlo nerastú, zber v zime možný je.

Zaujímavou, no často zabúdanou zeleninou vhodnou na výsevy od augusta do začiatku októbra je šťaveľ záhradný. Táto krehká listová zelenina patrí medzi jedlé trvalky a jej listy sú bohatým zdrojom vitamínu C. Ďalšou menej známou jesennou zeleninou je potom portulaka kapustová, ktorá síce neprezimuje, ale ľahko sa sama presieva, takže sa aj bez nášho pričinenia v záhrade pravdepodobne objaví i budúci rok (niekedy sa v záhonoch objavuje aj sama).

Štiav
Štiav

Čo z letných zelenín ponechať v záhone?

Niektoré jesenné druhy zeleniny by bola škoda pred zimou zo záhonov úplne odstrániť, hoc by mali po hlavnej úrode. Špenát, mangold aj valeriánka poslúžia na zber aj v zime. Veľkú úrodu, samozrejme, nemožno očakávať, aj mimo záhradnej sezóny si však ich listy môžeme pridávať do zeleninového šalátu alebo si pripraviť krémovú polievku plnú vitamínov. Či a koľko budú rásť aj počas zimy, bude závisieť aj od priebehu počasia v konkrétnom roku.

Šanca na zelené hnojenie

Jeho výsev má práve v tomto období najväčší zmysel. A aký dôvod by nás mal presvedčiť o jeho význame? Rastliny všeobecne označované ako zelené hnojenie fungujú ako prírodná výživa pôdy, stačí ich zarýľovať či zaorať do pôdy. Živiny sa z organickej hmoty uvoľňujú pomaly, preto nehrozí ich rýchle vyplavovanie, ako sa to deje pri granulovaných hnojivách.

Ďalším dôvodom, prečo by sme sa mali pre toto ekologické hnojenie rozhodnúť, je tiež ozelenenie záhonov po zbere zeleniny. Rýchlo klíčiace rastlinky totiž fungujú ako mulč a pri hustom výseve do istej miery zabraňujú klíčeniu burín. Ďalšími dôvodmi sú vylepšenie štruktúry pôdy a zvýšenie množstva pôdnych baktérií, ktoré týmto spôsobom vlastne získajú potravu a rýchlo sa rozmnožia.

Zelené hnojenie

Vysievať môžeme zmesi osiva alebo osivo jednodruhové. Je dobré zvážiť, aké zelené hnojenie bude najlepšie pre naše záhony. Konkrétne druhy závisia od toho, čo sme na ploche pestovali a čo plánujeme pestovať v nasledujúcom období. Napríklad na plochy určené na pestovanie zemiakov sa skvele hodí výsev repky. Pôdu na pestovanie kapustovitých rastlín (okrem kapusty a kalerábov ide aj o brokolicu, karfiol ci rukolu) určite neosievame repkou ani horčicou, sú si totiž príbuzné. Hrozí tak šírenie chorôb a škodcov. Dobrou voľbou bude napríklad hrach alebo facélia.

Medzi ďalšie obľúbené druhy patrí tiež vlčí bôb či pohánka. Osivo vysievame ideálne od augusta do októbra, aby stihlo vyklíčiť. Semienka rozhodíme po ploche. Vyklíčili by aj na povrchu pôdy bez zapracovania do zeminy, ale hrozí, že by poslúžili skôr ako potrava pre vtáctvo. Zapracujeme ich preto hrabľami podobne ako pri výseve trávnika. Ak je veľké sucho, pomôže zálievka, alebo počkáme na prirodzené zrážky. Mladé rastliny s výškou cca 10 – 15 cm jednoducho zarýľujeme, vyššie najskôr pokosíme, potom necháme zavädnúť a až tak zarýľujeme. Ak to nestihneme do zimy, urobíme tak čím skôr na jar.

 

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Diskusie na tému článku