Prečo oberať šípky už pred mrazmi
Šípky sú v októbri zrelé, tvrdé, väčšina zdravých, plné vitamínov, nie je veľmi dôvod otáľať so zberom a spracovaním. Hovorí sa o istých výhodách zberu po mrazoch, no s obsahom vitamínov to nemá nič spoločné.
Môže ísť o subjektívne výraznejšiu chuť, no neskorší zber prináša naopak objektívne riziká. Po mrazoch sa plody začínajú znehodnocovať. Už je nižšia šanca nájsť pekné zdravé tvrdé suché kusy najmä na sušenie na čaj či na dekorácie.
Poďme na zber
Šípky sú plodom ruže šípovej. Voľne v prírode nájdete rôzne odrody, menšie i väčšie, guľatejšie, štíhlejšie, všetky sú v poriadku. Šípky majú tŕne, treba s tým počítať. Napríklad určite dobre padnú záhradné rukavice. Na hlavu šiltovku. Najmä keď fúka a najmä dlhovlasí. Oblečenie, ktoré je tvrdšie, kĺzavejšie. Montérky, rifle. Napríklad určite nie vlna. Ja som si to pri poslednom zbere naozaj slušne odtrpela. Fúkalo, zabudla som si šiltovku, rukavice, na sebe som mala tričko z merinovlny a ešte aj dieťa sa vypýtalo do nosiča. Veľmi zlá kombinácia, určite sa riaďte odporúčaniami vyššie, nazbierate viac a s väčšou chuťou.
Šípky ako vianočná reťaz
Toto je taký môj malý milý rituál. Každý rok zhotovím v októbri aspoň jednu šípkovú reťaz. Do Vianoc krásne preschne. Do ďalších Vianoc zmení farbu z červenej na tmavobordovú a každým rokom ich máme viac a viac, pretože nie je dôvod ich vyhodiť.
Na jednu reťaz používam okolo 200 kusov šípok. Je to aj celkom dobrý spôsob, aby vám zber rýchlo odsýpal. Skrátka ich počítate. 200 preto, lebo jedna šípka má cca 1 cm (niektorá viac niektorá menej) a výsledná reťaz by mala mať približne 2 metre, aby bola dosť dlhá, ale zároveň nie moc, aby sa nezamotala a dobre skladovala a celkovo sa s ňou dobre manipulovalo. Na fotke vidíte v 3 a pollitrovom vedierku množstvo na jednu reťaz.
Postup je jednoduchý, nič sa neodkrajuje. Nazbierané šípky za suchého počasia navliekame ešte čerstvé, nevysušené, postupne pozdĺžne na pevnú niť prípadne bavlnku pomocou hrubšej dlhšej ihly, na konci a na začiatku poriadne zauzlíme.
Necháme voľne prevesené schnúť. Už tento proces sa dá považovať za dekoráciu, ja si ich vždy prevesím okolo zárubne a je to akože jesenná girlanda. Niekedy mi aj na Vianoce ľúto zvesiť. Aj keď už ich mám za tie roky toľko, že vždy vydá aj na stromček aj niekde len tak ju nechať.
Keď sa vám podarí ulomiť šípky na konáriku, nechajte ich uschnúť tiež, určite sa budú hodiť na adventný veniec a už budú v tom čase krásne pevné a suché.
Šípky ako čaj
Aby sa šípky dali používať do čaju, treba ich usušiť. Spôsobov je niekoľko, ak preferujete taký, ktorý nevyžaduje čistenie stredov a odstraňovanie chĺpkov, čítajte ďalej. Šípky, ktoré si vyčleníme na sušenie by mali byť naozaj krásne, bez poškodení.
Každej jednej odrežeme stonku ak trčí a každej jednej tmavú hlavičku, zvyšok čo ostal po kvete. Vcelku ich usušíme. Nie na vysokej teplote, pretože zabijeme vitamín C. Ak sušenie presiahne 40 stupňov, môžete mu dať zbohom. Kým som nemala sušičku, sušila som v pootvorenej rúre. Nie na jeden šup. Každý deň pár hodín na plechu sa sušili šípky a potom odpočívali zase na vzduchu, ale rúrou to bolo treba urýchľovať, aby sa nezhodnotili, keď začnú mäknúť. V sušičke volím podobný postup, len to trvá o kúsok kratšie. Dobre vysušená šípka je červená, tvrdá ako šľak, pekne klopkajú keď o seba narazia, ale mali by byť krehké. To zistíte, keď pôjdete spraviť čaj. Aj keď to nie je celkom čaj.
Rozmliaždime za hrsť šípok. Robím to vždy čerstvo, skladujem ich vcelku. Drvím ich v klasickom mažiari, no kým som ho nemala, dala som šípky medzi dve dosky na krájanie a zhora zatlačila. Ľahko sa rozpadli na cimpr-campr.
Šípkovú drť zalejeme studenou vodou(!). Môžeme aj vlažnou – vychladnutou prevarenou v rýchlovarnej kanvici. Ale opäť, ak nechceme vyhnať termolabilné Céčko, horúcu vodu si necháme na iné byliny.
Lúhovanie bude trvať dlhšie, hodiny. Ideálne je preto zaliať šípky večer a ráno človeka čaká hotový nápoj. Látky sa zo šípok do vody bez problémov uvoľnia, aj keď vidno je len karotén, ktorému vďačia sa krásnu farbu, ktorý sfarbí aj nápoj.
Vylúhované šípky treba scediť cez naozaj veľmi husté sitko. Ak nemáte veľmi husté sitko, vložte do menej hustého kúsok poskladanej gázy, aby mala viac vrstiev. Je to cesta ako zachytiť všetko, čo do číreho vitamínového nápoja nepatrí, obzvlášť miniatúrne nepríjemné chĺpky. Myslela som si, že mám skvelé sitko, ale ako vidíte zopár chĺpkov pustilo. Niekomu to možno neprekáža, mne veľmi, takže repete už aj s gázou.
Kto nerád pije studené, stačí prihriať nápoj krátko na sporáku. Ja používam smaltový džbán, ten sa dá rovno použiť aj na prihrievanie. Ale pozor, opäť nie do horúca. Takto to znie desivo, komplikovane, ba priam otravne, ale keď človek chytí šípkovú rutinu a má dobré sitko, je to veľmi jednoduché a vždy si treba pri tom spomenúť – nemusel(a) som čistiť šípky zvnútra pred sušením!
Usušené šípky využívajte rok, maximálne dva, dlhšie nemá zmysel. Stratia prospešné látky, treba sušiť najlepšie každú jeseň čerstvé. No nevyužité sušené plody nevyhadzujte, môžete ich tiež použiť na dekoráciu, napríklad nasypať do priehľadného svietnika k veľkej sviečke.
Šípky ako džem
Ani v tomto postupne nebudeme odstraňovať jadierka a chĺpky ručne jeden po druhom. Pripravíme si šípky podobne ako na sušenie – odrežeme tmavé hlavičky.
Následne dáme variť celé aké sú. Podlejeme vodou, ale nie veľmi. Na 1 kg šípok približne liter vody. Alebo ak chcete – nech je cca 1 cm vody nad šípkami, keď ich zalejeme v hrnci. Varíme a varíme, prestaneme, keď sú šípky očividne mäkké. Bude to trvať približne hodinu, pokojne aj dve nechajte na miernej teplote. Asi ste si všimli, že v džeme nebudeme dbať na zachovanie vitamínu C. Je to v poriadku, vieme čo robíme. Šípky sú pre nás cenné aj pre ostatné látky, karotén, vitamíny zo skupiny B, E, K a P.
Uvarené šípky poriadne rozmixujeme ponorným mixérom. Netreba na plný výkon, ani by som neodporúčala prelievať do veľmi výkonného mixéra – nie je cieľom pomixovať jadierka. Túto zmes ideme prepasírovať, potrebujeme získať hustejšiu šťavu bez jadierok a najmä bez chĺpkov. Ak máte šípkovú kašu veľmi hustú, bude treba pridať pred pasírovaním ešte trochu horúcej vody.
Pasírujeme cez husté sito alebo sito, do ktorého vložíme aj vrstvu gázy. Cez látkovú plienku či plátno hustá zmes na džem neprejde. Len redšia, kebyže chcete získať šípkový sirup. Pasírovala som dvojmo, aj cez sito, aj cez gázu. Získaný džemový základ dáme variť, dlhšie ak je redší, kratšie ak je hustý. Pozor, ľúbi sa ľahko pripáliť, podchvíľou miešať a nenechávať veľmi bez dozoru.
Mne vyšiel parádne hustý, s vodou som šetrila, pasírovanie bolo preto peklo. Po povarení pridáme cukor, pomer šípky a cukor maximálne 1:3. Pokojne aj menej, určite nie viac! Po pridaní cukru už neredukujeme dlhšie ako polhodinu, nafľaškujeme, otočíme hore dnom, necháme vychladnúť.
Moja tohtoročná dávka má užasnú konzistenciu, nádhernú farbu a delikátnu chuť. No musím sa priznať, že zopár chĺpkov prešlo. Napriek tomu je džem rozhodne prudko jedlý. Dobre využiteľný aj ako sladidlo a dochucovadlo čaju.
Pustíme sa do neho najmä počas sychravých dní alebo v čase choroby. Nie je to typický ovocný džem, treba si na to zvyknúť, ale hodí sa špeciálne dobre na lievance, môže do jogurtu či ovsenej kaše.
Text a foto: Martina Töröková
Ahojte, kedy zbierate šípky? Niekto hovorí že pred prvým mrazom, niekto že tesne…