Kivano ponúka plody zaujímavej podoby a chuti. Vyplatí sa ho pestovať?

Prirodzene by sme túto popínavú rastlinu našli rásť až v ďalekej Afrike, no pri splnení určitých podmienok porastie aj u nás. Patrí medzi zeleninu a vyniká exotickým vzhľadom. Listami aj vôňou sa ponáša na uhorku a s touto rastlinou má aj približne rovnaké pestovateľské nároky.

Kivano (Cucurbita metuliferus) je jednoročná rastlina s plazivými výhonkami, drsnejšími stonkami, svetlozelenými listami a žltými kvetmi. Je príbuzná so známejšou tekvicou alebo melónmi, oproti nim je však náročnejšia na teplotu.

Africká uhorka (melón) sa dá pestovať aj u nás

V našich končinách sa táto rastlina bežne nepestuje, no jej plody kúpime v supermarketoch. Rastlina má niekoľko ľudových názvov, zvykne byť označovaná ako africká uhorka, rohatá uhorka, africký melón alebo divá uhorka.

Hoci pochádza z afrického kontinentu, v súčasnosti je vďaka riadenému pestovaniu rozšírená v mnohých ďalších krajinách sveta. Pestuje sa v Severnej Amerike, Austrálii, v Čile, v Izraeli, na Novom Zélande, v Portugalsku aj Taliansku.

Keďže ide o teplomilný úžitkový druh, pestovanie u nás je možné len v najteplejších oblastiach a regiónoch.

Ako si kivano vypestovať

Rastliny kivana si rýchlo a jednoducho vypestujeme zo semien. Zoženieme ich u špecializovaných predajcov s osivami alebo si ich vyberieme z kúpených plodov.

Pred výsevom ich na niekoľko hodín namočíme do vlažnej vody a následne ich vysejeme jednotlivo do zakoreňovačov naplnených výsevným substrátom. Mladé rastliny si od mája aj s koreňovým balom potom môžeme presadiť na miesto pestovania.

Nepodceňte vhodné stanovište

Ideálnym stanovišťom sú u nás kryté priestory – skleníky alebo fóliovníky. Možné je však aj vysadenie rastliny na slnečné, teplejšie a čo najviac chránené miesta vonku v nižších oblastiach.

Kivano ocení zohriatu a veľmi výživnú, kyprú a mierne vlhkú pôdu. Uprednostní skôr voľnú pôdu, hoci porastie aj v hlbšom a väčšom kvetináči, napríklad v rámci zaskleného balkóna či zimnej záhrady.

Pri pestovaní počítame aj s pevnou oporou, stonky by nemali ležať na vlhkej pôde.

Starostlivosť podobná uhorkám

Rastlinu zavlažujeme odstátou vodou a podmokom, teda priamo na povrch pôdy ku koreňom. Nevyhnutné je aj prihnojovanie hnojivom pre plodovú zeleninu.

Počas sezóny priebežne kontrolujeme zdravotný stav rastliny, pri nevhodných pestovateľských podmienkach sa totiž zvyknú na listoch rozširovať hubové choroby. V prípade zistenia zasahujeme čo najskôr a ideálne prípravkami, ktoré využívame pri takýchto problémoch u uhoriek.

Počas leta kivano veľmi intenzívne rastie, tvorí husté a bujné porasty. Aby sme predišli tvorbe nerodivých stoniek, nové výhonky skracujeme.

Zber a využitie plodov kivana

Kivano kvitne od polovice leta, plody poskytuje od septembra až do prvých mrazov, kedy rastlina hynie.

Plody sú už na pohľad veľmi atraktívne. Sú žlté až žltooranžové, dlhé asi 15 cm s typickými výčnelkami. Vo vnútri majú priehľadnú hustú zelenkastú dužinu s množstvom bielych semien. Konzumujú sa semená spolu s dužinou.

Typická pre kivano je kyslastá, svieža a exotická chuť, tak trochu pripomína kombináciu uhorky a limetky.

Vnútro plodov môžeme po vybratí lyžičkou využiť do zdravých šalátov, nevšedných nealko nápojov, plátky aj na ozdobenie exotickejších pokrmov alebo ako prílohu k mäsovým jedlám.

Galéria k článku