Mladá slovenská šľachtiteľka: Bohatá úroda paradajok bez chémie? Dá sa to, ale treba dodržať niekoľko zásad

O výsadbe

Paradajky sa vždy odporúčalo vysádzať von až v druhej polovici mája. Platí to aj dnes?

Paradajky sú teplomilná zelenina a sú citlivé na nízke teploty, ktoré môžu poškodiť mladé rastliny. Tento termín platí aj dnes. Ak však máte možnosť chrániť ich pred chladom, napríklad pomocou fóliových tunelov alebo skleníkov, a teplota pôdy je aspoň 15 °C, môžete ich vysadiť aj skôr. Vždy však dbajte na to, aby sa už nevyskytovali nočné mrazy.

O koľko skôr sa priesady sadia do skleníka alebo fóliovníka?

Zvyčajne o 2 až 3 týždne skôr, ako by sme urobili na otvorenom poli. Minimálna teplota v skleníku alebo vo fóliovníku by mala byť aspoň 10 °C cez noc, pričom cez deň by mala dosahovať 18 – 22 °C. V tomto prostredí môžu priesady rásť bezpečne aj pri chladnejších vonkajších podmienkach.

Vzhľadom na vysoké teploty v posledných rokoch je ešte vôbec pestovanie v skleníku alebo vo fóliovníku vhodné? Ak áno, na čo dať pozor?

Áno, no je dôležité zabezpečiť dostatočné vetranie, aby sa predišlo prehriatiu, a v prípade extrémneho slnečného žiarenia použiť tieniace siete alebo fólie. Zvýšené teploty zvyšujú potrebu vody, čomu treba prispôsobiť zavlažovací režim, ktorý bude zavlažovať ráno alebo večer. Je tiež dôležité pravidelne monitorovať teplotu, aby sa neprekročila hranica 30 °C, a zabezpečiť dobré „vetranie“ pôdy okopávaním, aby sa zabránilo jej zhutneniu. Tieto opatrenia pomôžu udržať optimálne podmienky pre rast rastlín.

Ako sadiť priesady?

Priesady vysádzajte vzpriamene, aby sa zabezpečil ich správny rast a vyvinul silný koreňový systém. Pri výsadbe sa dbá aj na správny spon, ktorý závisí od typu rastliny. Dobrý spon umožňuje priesadám mať dostatok priestoru na rast, lepšiu cirkuláciu vzduchu a prístup k slnečnému svetlu, čo podporuje ich zdravý vývoj.

S čím vysádzať paradajky – majú nejaké „spriatelené“ druhy, ktoré im buď pomáhajú v raste, alebo odpudzujú škodce?

Medzi najlepších „partnerov“ paradajok patrí bazalka, ktorá zlepšuje ich chuť a odpudzuje vošky, ďalej cibuľa, ktorá ich chráni pred voškami a hrdzou, nechtík, ktorý odpudzuje škodce, ako sú háďatká, a koriander alebo petržlen, ktoré pomáhajú odradiť molice a ďalší drobný hmyz. Okrem toho sa rajčiaky dobre kombinujú aj s mrkvou, ktorá nezasahuje do ich koreňového systému, a so špenátom, ktorý rýchlo rastie a môže zaberať menej miesta medzi rastlinami rajčín (i keď v horúcich oblastiach sa v lete špenátu nedarí). Kukurica môže poskytnúť rajčinám čiastočný tieň, ktorý môže pomôcť ochladiť pôdu a chráni ich pred horúcim slnkom, pričom nie je dostatočne silný na to, aby úplne blokoval svetlo.

Naopak, rajčiaky by ste nemali vysádzať vedľa zemiakov, pretože majú podobné choroby, ako je pleseň, ani vedľa kapusty a jej príbuzných (karfiol, kel), ktoré sú konkurentmi v boji o živiny, alebo fazule, ktorá môže vytvárať silný tieň a obmedzovať ich v prístupe k svetlu.

Akú pôdu a aké stanovište vyžadujú?

Rajčiaky vyžadujú úrodnú, dobre priepustnú pôdu s pH medzi 6,0 a 6,8, bohatú na organické látky, aby podporila zdravý rast koreňov a celkový vývoj rastlín. Nemá byť príliš ťažká alebo zamokrená, pretože to môže spôsobiť hnilobu koreňov.

Čo sa týka stanovišťa, rajčiaky potrebujú slnečné miesto s minimálne 6 hodinami priameho slnečného žiarenia denne, pričom čím viac, tým lepšie. Viac ako 6 hodín slnečného svitu, ideálne 8 – 10, podporuje ich rast a tvorbu plodov. Stanovište má byť chránené pred silným vetrom, ktorý by mohol poškodiť rastliny alebo spôsobiť ich vysušenie. Dobrý prístup k čerstvému vzduchu je tiež dôležitý na prevenciu plesňových ochorení.

Čo sú najčastejšie chyby pri výseve a výsadbe?

Príliš skorý výsev môže spôsobiť, že priesady budú slabé a dlhé. Dôležitá je aj správna teplota na klíčenie (20 – 25 °C), pretože pri nízkej teplote môžu semená vyklíčiť pomaly alebo vôbec. Nedostatok svetla je ďalšou chybou, pretože priesady potrebujú minimálne 12 – 16 hodín svetla denne, inak sa môžu vyťahovať. Nadbytok alebo nedostatok živín môže negatívne ovplyvniť rast a tvorbu plodov.

Rovnako dôležité je sadiť priesady až do zahriatej pôdy aspoň na 15 °C, aby sa predišlo problémom s hnilobou koreňov. Nesprávny spon môže zhoršiť cirkuláciu vzduchu, čo zvyšuje riziko chorôb. Neotužovanie priesad pred výsadbou ich robí citlivými na teplotné zmeny a stres. Napokon, pravidelné, ale vyvážené polievanie je kľúčové, pretože nadmerné alebo nedostatočné množstvo vody môže viesť k problémom s koreňmi a rastom.

Starostlivosť po výsadbe

Ako sa starať o rastliny po výsadbe?

Rastliny treba pravidelne polievať, pričom je potrebné udržiavať rovnomernú vlhkosť pôdy a vyhnúť sa jej premokreniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov. Najlepšie je polievať ráno alebo večer, aby sa minimalizovalo vyparovanie. Hneď po výsadbe by ste mali okamžite zatĺcť kolíky, ktoré poskytnú rastlinám potrebnú oporu, ale tak, aby ste nepoškodili korene. Zatlčte ich dostatočne hlboko, aby pevne držali. Rastliny v čase rastu priväzujte k opore, aby zostali vzpriamené a plody neprišli do kontaktu s pôdou (riziko hniloby).

Aké sú najčastejšie chyby pri zálievke?

Buď je to príliš časté, alebo, naopak, príliš zriedkavé polievanie. Príliš časté polievanie vedie k premokreniu pôdy, čo spôsobuje hnilobu koreňov a podporuje výskyt plesní. Príliš málo vody vedie k stresu, vysychaniu a zníženej úrode. Chybou je aj polievanie cez listy, to zvyšuje riziko plesňových ochorení. Polievanie počas horúcich poobedňajších hodín je tiež nevhodné, pretože rýchle vyparovanie vody môže spôsobiť popáleniny na rastlinách. Najlepšia je zálievka ráno alebo večer priamo ku koreňom, aby sa voda dostala tam, kde je najviac potrebná.

Prečo žltnú spodné listy, prípadne, prečo sa skrúcajú?

Žltnutie spodných listov rajčiakov môže mať niekoľko príčin. Najčastejšie je to nedostatok živín, najmä dusíka, ktorý je kľúčový pre zdravý rast rastlín. Pri jeho nedostatku rastliny začnú žltnúť, najmä staršie listy. Ďalšou možnou príčinou je nadmerné polievanie, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov a tým aj k zhoršeniu schopnosti rastlín prijímať živiny z pôdy.

Skrúcajúce sa listy môžu byť výsledkom environmentálneho stresu, napríklad príliš vysoká teplota alebo nízka vlhkosť vzduchu. Tieto podmienky spôsobia, že rastliny šetria vodou, čo vedie k skrúteniu listov. Skrútenie môže tiež signalizovať napadnutie škodcami, ako sú vošky alebo roztoče, ktoré poškodzujú listy a vysávajú šťavy.

Ďalšími faktormi môžu byť aj choroby (napríklad vírusové alebo plesňové infekcie), alebo chemické poškodenie, ak boli rastliny vystavené príliš silným pesticídom alebo hnojivám. Je dôležité pravidelne kontrolovať rastliny, aby sa zistila presná príčina problému.

Choroby a škodce paradajok

S akými chorobami a škodcami zápasia paradajky a ako si s nimi poradiť?

Rajčiaky môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami. Vošky oslabujú rastliny vysávaním štiav a môžu prenášať vírusy. Proti nim pomôžu insekticídne mydlá alebo prírodné prostriedky, ako je roztok vody a mydla. Škodce ako drôtovce a slimáky môžu poškodiť korene a listy, ochrana spočíva v použití mechanických bariér alebo ekologických metód, ako je diatomitová zemina.

Asi najzávažnejšou chorobou je pleseň zemiaková (fytoftóra), z toho dôvodu by sa nemali sadiť vedľa zemiakov. Hrdza rajčiaka spôsobuje žlté škvrny na listoch, lieči sa fungicídmi a zabezpečením dobrej cirkulácie vzduchu. Pleseň rajčiaka (alternária) sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch a plodoch, tiež pomôže fungicíd a odstránenie poškodených častí. Fuzáriové vädnutie spôsobuje vädnutie rastlín, prevenciou je rotácia plodín. Hubovým chorobám vyhovuje daždivé počasie, no rajčinám práve naopak. Preto by sa v žiadnom prípade nemalo zalievať na list, aby sme nevytvorili ideálne podmienky pre šírenie týchto chorôb.

Pre úspešné pestovanie je dôležité pravidelne kontrolovať rastliny, odstrániť poškodené časti a zabezpečiť správnu starostlivosť.

Dajú sa pestovať paradajky aj bez chémie?

Áno, dá sa to. Treba však dodržiavať niekoľko hlavných zásad:

• Výber odolných odrôd: Zvoľte odrody, ktoré sú prirodzene odolné proti chorobám a škodcom.
• Striedanie plodín: Striedajte plodiny, aby sa zabránilo hromadeniu škodcov a chorôb.
• Organické hnojivá: Používajte kompost, kravský alebo kurací hnoj, na výživu rastlín.
• Prírodné ochranné prostriedky: Na ochranu pred škodcami a plesňami použite neemový olej, cesnakový alebo žihľavový výluh.
• Podpora biodiverzity: Vytvorte prostredie, ktoré podporuje prirodzených predátorov škodcov, ako sú lienky a pavúky.
• Starostlivosť o pôdu: Udržiavajte pôdu prevzdušnenú a pravidelne ju mulčujte.
• Dostatok svetla a vetranie: Zabezpečte rajčinám dostatok slnka a čerstvého vzduchu.

Ďakujeme za rozhovor.

 Galéria k článku

Text: za redakciu sa pýtala Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock, iStock, archív Ing. Simony Luptákovej
Zdroj: časopis Záhrada

Ďalšie zaujímavé články

4 kroky k zdravým rajčinám z vlastnej úrody Pomaly nastáva vhodný čas na nákup semien paradajok. Ako si vybrať tie správne odrody? Veľký prehľad 50 odrôd zeleniny, ktoré odporúčajú skúsení pestovatelia. Z týchto si určite vyberiete svoju obľúbenú Veľký rozhovor s odborníkom: Všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní rajčín Ktoré paradajky sú vhodné na dlhodobé uskladnenie? Skúsení pestovatelia vás prevedú čarovným svetom rajčín Čo znamená druhý výsev a ktorú zeleninu môžeme v lete vysievať? Viac prezradil v rozhovore odborník na osivá