Hlávkový šalát by nemal chýbať v žiadnej záhrade, navyše môžeme pestovať veľa zaujímavých odrôd. Približne od konca apríla a počas mája je priaznivý čas na vonkajšie vysádzanie neskorších odrôd.
Aj napriek tomu, že je zima stále v plnom prúde, môžeme si dopriať vlastnoručne dopestovanú zeleninu, ktorá chutí oveľa lepšie ako tá z dovozu. Nepotrebujeme ani skleník. Pažítku, reďkovku či chrumkavý šalát si môžeme vysiať do hrantov za okno.
Loboda záhradná. Musím sa priznať. Boj s krtkom má u nás doma na starosti muž a keď vysadil minulý rok rastlinu od známych s ľudovým názvom „antikrt“, ktorá ich mala odháňať, neveľmi som sa o ňu zaujímala.
Obohaťme si jedálny lístok či už v surovom stave, alebo po tepelnej úprave rôznymi, menej známymi listovými zeleninami.
Vypestovať si vlastnú zeleninu je túžbou nielen skúsených, ale aj začínajúcich záhradkárov. Ak ale chceme dosiahnuť úspechy, dokonca sa nimi aj pochváliť, je dôležité dodržať niekoľko základných pravidiel.
Krehké listy valeriánky s vyššou nutričnou hodnotou ako hlávkový šalát sa dajú v teplejších dňoch zbierať aj počas zimy. Pestuje sa skoro na jar ako predplodina alebo na jeseň ako následná plodina a používa sa ako šalátová zelenina.
Ak na vás doľahla jesenná melanchólia z toho, že už v záhrade nič nemáte, neotáľajte a poďte si vysiať zeleninu nanovo. Áno, teraz na jeseň.
Jedli ste už surovú cuketu? Je ideálnou zeleninou pri diéte a na horúce letné dni. Hoci ju z veľkej časti tvorí najmä voda, ak ju neošúpete získate aj množstvo vitamínu B6, C, K, draslíka a antioxidantov.
Viete, že v záhrade možno okrem klasiky – hlávkového šalátu – úspešne dopestovať i ľadový šalát, rímsky šalát, vybielené listy endívie či drobnú rukolu? Poradíme, ako na to.
Brokolica je jedna z najzdravších zelenín. Je vhodná pri anémii, redukčnej diéte, znižuje hladinu cholesterolu a posilňuje imunitný systém. V surovom stave je doslova vitamínovou bombou. Pripravte si z nej túto chutnú večeru.
