Najčastejšie problémy pri pestovaní paradajok: Toto trápi väčšinu záhradkárov, ale poznáme riešenie!

Pozreli sme sa na to, čo vás najviac zaujíma okolo starostlivosti o paradajky počas sezóny.

Je dobré paradajky mulčovať?

Áno, paradajky mulčovanie organickým materiálom znášajú veľmi dobre. Vlhkosť z pôdy sa menej odparuje, vrchná vrstva pôdy a koreňov sa natoľko neprehrieva, obmedzuje sa rast burín. Mulč sa pomaly rozkladá, drobné živočíchy ho zapravujú do pôdy a tým ju obohacujú o živiny.

Mulč môže zvyšovať počet slizniakov, na čo dávame pozor. V chladnejších oblastiach sa dá namiesto organického mulču použiť aj hnedá alebo čierna netkaná textília, pretože pôdu aj ohrieva. Mulčovacia kôra sa na zeleninu nepoužíva.

S čím sadiť paradajky?

Výborná je bazalka, ale pozor, vo voľnej pôde môže narásť do viac ako pol metra výšky aj šírky. Na slnečný okraj sa hodí aksamietnica alebo nechtík, ktoré však nebudú prosperovať v tieni medzi paradajkami, kde sú náchylné na múčnatku.

Medzi rastliny paradajok môžeme ako dočasnú kultúru vysadiť skoré kaleráby, prípadne zeler alebo vysejeme petržlen. Ak máme radi špenát, hneď po výsadbe paradajok v máji pod ne vysejeme novozélandský špenát. Vytvorí pod nimi súvislú nízku vrstvu a jeho listy slúžia ako čerstvá letná náhrada jarného špenátu.

Treba paradajky počas rastu hnojiť?

Paradajky patria medzi plodiny prvej trate, vyžadujú vysoký pomer rýchlo prístupných živín. Najlepšie je jesenné hnojenie hnojom alebo jarné zlepšenie pôdy kompostom. Keď je pôda dobre vyhnojená, mali by si vystačiť aj bez hnojenia.

Inak sa počas kvitnutia a tvorby plodov odporúča prihnojovať rastlinnými výluhmi (zo žihľavy, kostihoja, prasličky) alebo tekutými hnojivami pre plodovú zeleninu. Ako prevenciu proti černeniu špičiek zvolíme hnojivo s podielom vápnika.

Odstraňovanie zálistkov paradajok: áno či nie?

Pri kríčkových, balkónových a divých drobných paradajkách zálistky neodstraňujeme. Pri tyčkových odrodách ich vylamujeme, najlepšie kým sú ešte malé. Rastliny sa tak neprehusťujú a celá sila sa sústredí do úrody na hlavnej stonke.

Stáva sa, že stonka sa v jednom mieste rozdvojí, nejde o zálistok. Je na nás, či tú menšiu odstránime, alebo rastlinu ďalej pestujeme takzvane na dva výhony, pričom ďalej pokračujeme vo vylamovaní zálistkov. Nenechávame ich pod rastlinami, ale dávame na kompost.

Odstraňovanie listov paradajok: áno či nie?

Každý zdravý list má pre rastlinu, plody a aj ich sladkosť význam. Prebieha v nich fotosyntéza a tvoria sa látky podstatné pre dobrý vývin rastliny, zdravé listy preto neodstraňujeme. No listy, ktoré žltnú, schnú, objavili sa na nich škvrny, tie odstrihneme hneď pri stonke. Paradajka vplyvom chladu na jeseň ukončuje svoju vegetáciu, ale ak by sme ju mali vo vykurovanom skleníku, žila by oveľa dlhšie.

Pre paradajku je v podstate typické, že nahadzuje listy, kvety a plody vždy odspodu rastliny smerom hore. Preto je normálne, že listy odspodu postupne „odchádzajú“ a kvitnutie a plodenie sa presúva do „vyšších poschodí“. Aby sa umierajúce listy nestali vstupnou bránou pre infekcie, dávame ich preč. Nenecháme ich pod porastom, ale, ak nie sú choré, hádžeme ich na kompost.

Množenie paradajok zo zálistkov?

Keď sa nám pri výsadbe zlomí sadenica paradajky, alebo keď začiatkom sezóny vylomíme kvitnúci zálistok a máme ešte miesto v záhonoch, dáme ich do pohára s vodou (odlomíme na výhonkoch spodné listy). Za niekoľko dní pustia korienky. Vysadíme ich do malého kvetináča a keď ho prekorenia, môžu ísť von na záhon.

Ako často zalievať paradajky?

Paradajky vyžadujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, trvalé premokrenie však nemajú rady. Medzi dvomi zálievkami môže pôda trochu preschnúť. Zalievame večer výdatnejšie odstátou vodou. V horúčavách na juhu Slovenska sa asi dennodennej zálievke nevyhneme.

Udržať vlhkosť v pôde pomáha mulč. Nezalievame ani na listy, rastliny sa snažíme nezmáčať. Voda priamo zo studne nie je ideálna, pretože býva pomerne studená. Lepšie je ju prečerpať napríklad do suda, nechať odstáť a odtiaľ zalievať.

Majú sa kvety vo fóliovníku alebo v skleníku opeľovať ručne?

Paradajky sú samoopelivé rastliny, na ich opelenie stačí vánok, ručné opelenie nie je potrebné. Pomáha aj hmyz a prievan, preto skleníky často vetráme.

Skrúcanie listov paradajok: sucho a teplo alebo stolbur?

Za skrúcaním najmä veľkých spodných listov v posledných rokoch sú vysoké horúčavy a sucho. Rastlina sa tak bráni nadmernému výparu a dá sa povedať, že ako prvé obetuje práve staršie listy. Nie vždy sa listy po výdatnej zálievke opäť celkom vystrú.

Obávaná a neliečiteľná choroba stolbur spôsobená patogénom fytoplazmou Phytoplasma solani sa prejavuje zvlnením predovšetkým mladých listov. Listy na vrchole rastliny sú menšie a na dotyk hrubšie. Medzery medzi nimi sú kratšie, takže vrchol rastliny pôsobí husto. Môžu žltnúť. Na stonke sa niekedy vytvárajú zvláštne korienky. Ak sa rastlina nakazí skoro, býva nízka, rozvetvená a hustá – akoby zakrpatená. Kvety bývajú zdeformované.

Fytoplazmy sú niečo medzi bunkou a vírusom. Keď napadnú rastlinu, podobne ako vírus sa dostanú priamo dovnútra buniek, preto zatiaľ nie je, podobne ako pri vírusoch na rastlinách, možný spôsob ochrany či liečby. Napadnuté rastliny treba čo najskôr odstrániť a spáliť. Choroba sa môže rozšíriť aj na zemiaky, papriku, baklažán ale aj na vinič.

Paradajky málo plodia, prečo?

Ak ide o skleník, môžu byť slabo opelené, prípadne sú v skleníku príliš vysoké teploty. Skleník či fóliovník denne vetráme a zvonka pritieňujeme. Problém môže nastať aj vonku, najčastejšie kvôli počasiu: buď je pre ne veľmi chladno (menej ako 13 °C), alebo veľmi horúco (viac ako 30 °C).

Peľ sa ťažšie uvoľňuje, keď je extrémne suchý vzduch, alebo, naopak, dlhodobejšie prší, prípadne keď je bezvetrie. Pri poslednom spomínanom stačí rastlinami zľahka potriasť.

Praskanie plodov a ako tomu zabrániť?

Plody praskajú zvyčajne po daždi alebo po nadmernej zálievke, najmä ak bolo predtým dlhšie teplo a sucho. Pri suchu a teple je šupka hrubšia, čo slúži ako ochrana, ktorá pri nadbytku vody nevydrží a praskne.

Môžu praskať zrelé aj nezrelé paradajky. Pozbierame ich čo najskôr, aby sa do pletív nedostali hubové choroby. Červené skonzumujeme alebo spracujeme, zelené vyhodíme. Čiastočne je to aj odrodová záležitosť, niektoré odrody sú na praskanie náchylnejšie, iné odolnejšie.

Zelený či oranžový golier

Ide o poruchu pri tvorbe plodov spôsobenú vysokými teplotami a suchom. Táto časť plodov okolo stopky už plnohodnotne nedozreje, pri konzumácii alebo spracovaní ju vykrajujeme. Niektoré odrody tomu podliehajú, iné nie.

Ak paradajky pestujeme v teplej oblasti a tento problém sa u nás opakuje, ďalšie roky si cielene vyberieme odrody, ktoré sú proti tvorbe goliera odolné.

Veľké hnedé škvrny na plodoch

Môže ísť o úpal plodov spôsobený vysokými teplotami a silným UV žiarením. Ak sa tento problém objaví častejšie alebo opakovane, nabudúce paradajky vysadíme do polotieňa tak, aby na ne počas poludnia a popoludnia nesvietilo priame slnko, alebo záhon pritieňujeme.

Možné je tiež premiestniť záhon na miesto, kde popoludní dopadá tieň existujúcich stromov. Paradajky však musia mať vždy dostatok slnka. Zrelé poškodené plody vykrojíme a skonzumujeme, ostatné vyhodíme.

Hniloba, hnednutie špičiek plodov

Problém nedostatočného príjmu vápnika sa pri paradajkách prejavuje tmavohnedou ohraničenou väčšou a vysychajúcou škvrnou na spodnej časti plodu, na špičke. Na túto oslabenú časť môže nasadnúť huba a vzniká pleseň.

Všetky takéto plody odtrháme a kým nehnijú, hlbšie vykrojíme a skonzumujeme alebo spracujeme. Pred pridaním do šalátu alebo jedla odkrojenú paradajku pre istotu ochutnáme. Riešením je použiť listové hnojivo s vyšším podielom vápnika.

Diery v paradajkách

Okrem dier v zelených paradajkách niekedy rovno objavíme aj škodcu, a to húsenicu psoty rajčiakovej (Tuta absoluta), ktorá z nich vykúka. Pochádza z Južnej Ameriky, prvé prípady v Európe boli zaznamenané v Španielsku v roku 2006. Na Slovensku sa objavila približne v roku 2010, najskôr v teplých oblastiach juhu. Odvtedy sa rozšírila do mnohých častí Slovenska, najmä tam, kde je teplejšie. Najväčšie škody spôsobuje v chránených priestoroch, ako sú skleníky a fóliovníky.

Ide o drobného motýľa, ktorého larvy napádajú listy, stonky aj samotné plody paradajok. Poškodené časti rastliny sú pokryté typickými chodbičkami a mínami – larvy sa totiž zavrtávajú dovnútra a vyžierajú rastlinné tkanivo.

Pri priaznivých podmienkach (teplo a sucho) môže tento škodca vytvoriť až 10 – 12 generácií za sezónu, čo značne zvyšuje riziko rýchleho premnoženia. Porast pravidelne kontrolujeme a napadnuté časti odstraňujeme. Pri premnožení môžeme aplikovať prírodný insekticíd Spinosad, neemový olej či špeciálne baktérie.

Pleseň na paradajkách

Obávaná pleseň zemiaková, ktorá okrem zemiakov napáda aj paradajky, sa na Slovensku vyskytuje už od 19. storočia. Riziko predstavujú daždivé dni, ktoré nasledujú za sebou. Vtedy spozornieme a rastliny aj denne kontrolujeme. Podozrivé sú hnedé časti stoniek i listov, neskôr aj plodov. Choroba sa veľmi rýchlo šíri, preto keď objavíme choré pletivá, napadnuté jedince zlikvidujeme. Aj takto môžeme zabrániť jej masívnemu prepuknutiu.

Možnosťou sú aj fungicídne postreky, ktoré aplikujeme. Sú schopné chorobu, ktorá je v začiatkoch, zastaviť. Keď už je sezóna zberu, paradajky pozberáme pred postrekom a následne dodržíme ochrannú lehotu, čo býva 7 – 10 dní.

Namiesto fungicídov sa môžeme poohliadnuť aj po ekologických prípravkoch, napríklad Alginure či Novaferm Sirius (s obsahom priaznivých baktérií). Účinné sú aj prostriedky na báze bylinných výluhov (z prasličky, zo žihľavy, z cesnaku), ktoré používame najmä preventívne.

Hnedé škvrny najmä na spodných listoch

Na starších listoch, neskôr aj na stonkách alebo aj na plodoch najmä v stopkovej časti sú tmavé, sústredne kruhovité škvrny. Listy postupne žltnú a opadávajú smerom odspodu nahor. Takto sa prejavuje hubové ochorenie alternáriová škvrnitosť. Vyskytuje sa, keď je vlhko a teplo, nebezpečná je i zálievka na list. Pri výskyte pomôžu aj ekologické postreky – napríklad s obsahom medi alebo výťažkov z rastlín.

Ako sa zbaviť bzdôch na rajčinách?

Bzdocha zeleninová (Nezara viridula) je nový nepríjemný škodca, ktorý poškodzuje aj plody. Je veľmi podobná našej bzdoche zelenej, ktorá však žije v prírode a v záhrade sa vyskytne len výnimočne. Okrem tejto bzdochy sa šíria ešte ďalšie dve nepôvodné bzdochy.

Rastliny denne sledujeme a jedince ručne zbierame a likvidujeme. Pri masívnom výskyte možno použiť prírodný postrek NeemAzal T/S, z chemických je vhodný napríklad Karate Zeon 5CS. Vždy je nutné dodržať ochrannú lehotu, čiže počet dní od postreku po zber. Treba vyskúšať aj, podobne ako sa to robí pri viniči, na strapce navliecť vrecúško z netkanej textílie či organzy.

Odstraňovať na konci sezóny vrcholčeky rastlín?

Táto rada sa traduje už veľmi dlho. Cieľom odstránenia vrcholčeka rastliny približne v septembri je, aby sa sila rastliny sústredila na dozretie už nasadených plodov a nevysiľovala sa tvorbou ďalších kvetov a plodov, ktoré už nedozrejú.

Stále to platí, ale trochu s obmenou. Namiesto odstraňovania vrcholčekov rastlín stačí odstrániť iba vrchné kvety. V ponechaných listoch sa stále tvoria dôležité látky a cukry potrebné na dozretie plodov.

Ako zistím zrelosť zelených odrôd paradajok?

Ako zelené paradajky dozrievajú, málinko menia svoj odtieň z tmavšej zelenej do svetlejšej zelenej. Alebo plod chytíme medzi prsty. Nezrelý je tvrdý, zrelý jemne mäkký.

Čo s nezrelými zelenými paradajkami?

Paradajky patria spolu s paprikami, so zemiakmi a s baklažánmi do čeľade ľuľkovité, ktorá je známa obsahom jedovatých látok, predovšetkým solanínu. Známe sú dokonca otravy po konzumácii nazelenalých zemiakov, naproti tomu zelené papriky konzumujeme bežne. Obsah nebezpečných látok sa líši druh do druhu. V každom prípade, čím menej zrelý je plod paradajky, tým viac solanínu obsahuje.

Zelené paradajky pozberáme tesne pred príchodom mrazov, tie najmenej zrelé vyhodíme. Poukladáme ich na tácku alebo ich vložíme do veľkého zaváraninového pohára a dáme na svetlo znútra okna. Postupne dozrejú, sem-tam ich preberieme a vyhodíme nahnívajúce kusy. Posledné dozrejú v decembri až januári, i keď chuť nie je taká dobrá ako v lete.

Keď máme po zbere nezrelých plodov naozaj veľa, v niektorých rodinách sa tradujú recepty naložiť ich na sladkokyslo ako uhorky alebo sa použijú na výrobu džemu. Naložené paradajky sa konzumujú občasne a v malom množstve, ich chuť je špecifická a taká až príkra, ale tradícia je tradícia.

Ani džemu človek naraz nezje veľa. V takto malých množstvách paradajky nie sú škodlivé, s malou dávkou solanínu sa zdravý organizmus dokáže popasovať, ale pre istotu ich nedávame deťom, tehotným ženám či starým ľuďom.

Ako získať semená z paradajok?

Semienka získavame len z odrôd a nie hybridov, ktoré bývajú na vrecku označené písmenkom „F1“. Dobre vyzretý plod necháme po zbere niekoľko dní postáť na teplom mieste. Potom ho rozrežeme a vyberieme semená so šťavou, ale bez dužiny.

Semienka dáme na tanierik alebo do pohára a na druhý deň šťavu cez sitko vylejeme, semienka prepláchneme vodou. Dáme ich znova do pohára a zalejeme vodou – nekvalitné semienka ostanú plávať na hladine. Zlejeme ich, dobré semienka precedíme a rozprestrieme na pijavý papier. Necháme vysušiť, dáme do papierových vrecúšok a skladujeme na tmavom a suchom mieste.

Galéria k článku

Text: Ing. Monika Felixová
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Záhrada

Ďalšie zaujímavé články

Škodce na jabloniach? Takto sa ich zbavíte ekologicky! Zakročte včas – tieto najčastejšie ochorenia ruží by ste mali poznať Krásne ruže ohrozí zlá starostlivosť. Vyvarujte sa tomu Maliny a černice poskytujú veľký úžitok, ale potrebujú našu starostlivosť. Tieto choroby a škodce by ste mali poznať Zakročte proti voškám, roztočom, bzdochám a ostatným škodcom bez použitia chémie Reďkovka: Nenáročný a rýchly zdroj vitamínov