Pestujeme karfiol a brokolicu: Držte sa týchto rád a budete mať krásnu úrodu!
Karfiol a brokolica patria do skupiny hlúbovín. Na rozdiel od listových druhov sa však pestujú pre jemné zdužnatené súkvetie, ktoré sa na rastline objavuje už v prvom roku.
Ostatné hlúboviny sú pritom dvojročné, čiže zakvitnú až druhý rok pestovania. Ťažšie predstaviteľné je dnes to, že rôzne druhy vrátane karfiolu či brokolice boli vypestované z pôvodného typu kapusty obyčajnej, ktorá sa vyskytuje na európskom pobreží Stredozemného mora a Atlantického oceánu. Botanicky patria do čeľade kapustovité (Brassicaceae).
Lahodné a diétne
Dávno sú preč časy, keď sa karfiol pestoval ako jemná lahôdková zelenina iba v južnej Európe a brokolica, kel špargľový, bola v našich končinách úplne neznáma. Oddávna patrili a dodnes patria k hodnotným základným zeleninám, bez ktorých sa nezaobíde už ani slovenská kuchyňa. V našom klimatickom pásme sa pestujú najmä v lete a na jeseň.
Karfiol i brokolica sú ľahko stráviteľné, ich kuchynská úprava je jednoduchá a rýchla, a aj preto sú také obľúbené. Obsahujú menej vlákniny ako ostatné hlúboviny. Ružice sú chutné čerstvé – surové, ale i upravené varením, smažením, pečením, grilovaním, zaváraním. Veľmi dobre sa hodia aj na mrazenie.
Karfiol je nielen biely
Karfiol (Brassica oleracea convar. var. botrytis) pochádza pôvodne z oblasti Stredomoria, kde sa pestuje celoročne pre mohutné biele zdužnatené súkvetie. Ružičky sa tvoria na krátkej zdužnatenej byli. Tvar ružice je väčšinou typicky plocho-guľovitý a jej hmotnosť býva okolo 0,7 – 1,5 kg. Vyšľachtené sú aj odrody netradičnej farby – fialové, oranžové ažlté.
Vegetačné obdobie skorých odrôd je 60 – 100, poloskorých okolo 120, neskorých až 160 – 200 dní. V druhej polovici vegetácie, ak sme ružice nepozbierali, z nich vyrastú byle so žltými kvetmi. Plodom je valcovitá šešuľa, v ktorej sú ukryté guľaté červenohnedé semená s priemerom cca 3 mm.
Nároky na prostredie
Karfiol patrí medzi náročnejšie hlúboviny. Najvyššie úrody dosahuje v mierne teplom a vlhkom prostredí, dôležitá je vysoká vzdušná vlhkosť. Ideálne je pestovať nielen karfiol, ale vôbec všetky hlúboviny v blízkosti vodných plôch, z ktorých sa vyparuje voda, ovzdušie je teda vlhké.
Najlepšie je pestovať ho v prvej trati po vyhnojení pôdy maštaľným hnojom, kompostom, pretože má vysoké nároky na obsah humusu. Vhodné sú hlinité pôdy s dobrou zásobou pohotových živín a stopových prvkov, na ktorých nedostatok je citlivý. Nedostatok molybdénu vplýva na tvorbu ružíc, ktoré sa netvoria, hovoríme o „vyslepnutí“ karfiolu. Ak sa aj ružice vytvoria, sú hnedé a horké. Deformujú sa i listy, zmenšujú sa listové čepele. Tento problém sa prejavuje najmä v kyslých pôdach. Rastlinám ho dodáme formou molybdénanu sodného alebo amónneho. Nedostatok bóru sa prejaví hnilobou rastového vrcholu – srdiečka.
Ako pripraviť pôdu?
Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar, hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Dávku fosforečno- draselného hnojiva si rozdelíme na tri. Jednu tretinu zapracujeme na jeseň, druhú na jar a tretiu si necháme na prihnojovanie počas vegetácie. Na jar záhon plošne urovnáme, rozdrvíme hrudy, zlikvidujeme burinu a okrem spomínaného fosforečno-draselného hnojiva pridáme i štartovaciu dávku dusíkatého hnojiva.
Mohlo by vás zaujímať: Kaleráb, karfiol, kapusta, kel: Ako si vypestovať chutné hlúboviny?
Predpestovanie priesad
Osivo skorých odrôd vysievame už od konca januára až do konca marca do debničiek najlepšie v skleníku či teplom parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme do téglikov, rašelinových zakoreňovačov či črepníkov. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Pravidelne zavlažujeme. Približne 10 – 14 dní pred výsadbou von do záhona ich postupne otužujeme – vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Tesne pred výsadbou (1 až 2 dni) ich dôkladne zavlažíme, aby ľahšie prežili výsadbový šok a mali dostatočnú zásobu vody. Ak sme v tomto roku výsev v januári nezvládli, nič nie je stratené, karfiol možno pestovať aj z priamej sejby v júli.
Výsadba priesad
Na sadenie vyberieme silné, zdravé, dobre vyvinuté sadenice s tromi až štyrmi pravými listami. Skoré odrody vysádzame začiatkom apríla, letné a jesenné až do začiatku júla, a to na vzdialenosť 50 × 50 alebo 60 ×40 cm. Rastlina je totiž v dospelosti mohutná s veľkými obalovými listami. Priesady vysádzame hlbšie, ako boli pestované v nádobách, a takzvane „na vodu“, to znamená, že do pripravenej jamky najprv nalejeme vodu, necháme vsiaknuť, vložíme sadenicu, pôdu a zahrnieme suchou pôdou. Rastliny majú takto zabezpečenú zásobu vody a netvorí sa pôdny prísušok ako pri zálievke až po vysadení.
Priamy výsev
Poloskoré a neskoršie odrody vysievame od konca marca až do júla priamo do záhona. Vysievame redšie, buď do riadku, alebo naširoko. Pri výseve do riadku možno semeno vysievať husto a po vytvorení pravých listov priesady vysadiť na vzdialenosť 50 – 60 × 40 – 50 cm. Podobne ako pri výseve naširoko je nevýhodou, že veľa rastlín vyhodíme, lebo sú slabé, tenké, vytiahnuté či krivé.
Pri kvalitných hybridných F1 odrodách, ktoré sú i drahšie (za 50 ks semien v malospotrebiteľskom balení zaplatíme cca 2,50 €), môžeme vysievať i presne, čiže do riadkov od seba vzdialených 50 – 60 cm a v riadku na vzdialenosť 40 – 50 cm. Ušetríme si tak osivo aj namáhavú ručnú prácu pri jednotení.
Ošetrovanie počas vegetácie
Kypríme pôdu okolo rastlín a prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby si rastliny udržali stabilitu, nenakláňali sa a udržala sa primeraná vlhkosť. Zavlažujeme, prihnojujeme zvyšnou tretinou hnojiva a ošetrujeme proti chorobám, ako sú nádorovitosť koreňov hlúbovín, „vyslepnutie karfiolu“, baktériová škvrnitosť, pleseň kapustová, a škodcom – mlynárik kapustový, mora kapustová, molička kapustová, skočky, voška kapustová, molica lastovičníková.
Postupný zber
Ružice zbierame postupne, ako dozrievajú, lebo sa vyvíjajú nerovnomerne. Priemer by mal byť pri zbere okolo 16 – 25 cm. Odrežeme ju s niekoľkými vnútornými obalovými listami, ktoré ju chránia pred poškodením. Skoré odrody zberáme začiatkom júna, letné v priebehu júna až septembra, jesenné od polovice septembra do polovice novembra.
Zelené zdravie – brokolica
Botanicky sa brokolici hovorí aj kel špargľový (Brassica oleracea var. asparagoides, syn. convar. italica). Pochádza pravdepodobne z Apeninského polostrova. Vzhľadom sa podobá karfiolu, akurát má mohutnejší vzrast a výšku až 40 – 60 cm. Ružica je menej kompaktná a chuťou pripomína špargľu. Obsahuje viac vitamínov ako karfiol. Ružica dosahuje hmotnosť 0,40 – 0,60 kg. Podľa odrody môže byť nielen zelená, ale i žltá až fialkastá. Jedlé sú aj mladé listy brokolice, v porovnaní s karfiolom sú oveľa jemnejšie.
Nároky na prostredie
Požiadavky na pestovanie a ošetrovanie sú podobné ako pri karfiole. Najlepšie sa jej darí v stredne ťažkých, kyprých pôdach, ktoré dobre hospodária s vodou. Záhon treba dobre zásobiť živinami a humusom. Má krátke vegetačné obdobie od výsevu po zber, okolo 70 – 90 dní. Brokolica pestovaná v jarnom období je pri vyšších teplotách náchylná vybiehať do kvetu, preto sa odporúča jesenné pestovanie.
Optimálna teplota pri pestovaní je 10 až 25 °C. Znáša však i vysoké letné teploty či krátkodobý pokles teplôt do –5°C. Vyžaduje slnečné stanovište s dostatkom vlahy. Darí sa jej aj vo vyšších nadmorských výškach, v horských dolinách s vyššou vlhkosťou vzduchu. Je tiež náročná na mikroelementy molybdén a bór.
Pestovanie, ošetrovanie
Pestujeme ju z priamej sejby alebo z predpestovaných priesad. Na zber v júni ju vysievame na jar – v marci až apríli. Na jesenný zber v októbri až novembri ju vysievame koncom mája až do začiatku augusta. Výsev robíme do riadkov vzdialených od seba 60 cm, v riadku tiež na 60 cm alebo nahusto, pričom neskôr rastliny jednotíme alebo rozsadíme.
Ošetrovanie spočíva v kyprení až do zapojenia porastu a v zálievke. Po objavení sa ružíc zálievku obmedzíme.
Kedy zberať brokolicu
Za slnečného a horúceho počasia súkvetie veľmi rýchlo narastie do konzumnej zrelosti, preto treba zber často opakovať.
Zdužnatené zelené súkvetie odrezávame, keď dosiahne priemer 8 až 25 cm, a to so stonkou dlhou 10 až 20 cm. Stonka je jemnejšia ako v prípade karfiolu, preto ju pri kuchynskej úprave neodstraňujeme.
Text: Ing. Hana Szabóová
Foto: isifa/Shutterstock, Pixabay.com
Zdroj: časopis Záhrada
Dobry den, prave som sa uspesne pridala a dakujem. Svagrina si do zahradky zasad…