Tajomstvá úspechu pestovania čučoriedok: Ochutnajte drobné plody z vlastnej záhrady

Skúsená pestovateľka a záhradná architektka Lucie Peukertová nám prezradí všetko dôležité o pestovaní veľmi chutných kanadských čučoriedok. Prejdeme si celý proces od výsadby, starostlivosti, strihania až po škodce a choroby.

Čučoriedky patria jednoznačne medzi najobľúbenejšie drobné ovocie. Každý, kto zažil zber lesných čučoriedok, veľmi dobre vie, aká je to náročná činnosť. Zber divých plodov má svoje úskalia, a to aj kvôli ich úbytku vo voľnej prírode.

Už dávno sa však nemusíme spoliehať len na čučoriedky zbierané v lese. Bohatej úrody modrých plodov s akoby povoskovanou šupkou sa pri troche starostlivosti dočkáme aj vo vlastnej záhrade.

Ako pestovať a zbierať čučoriedky v záhrade

V záhrade sa bude dariť čučoriedke kanadskej (Vaccinium corymbosum), ktorej druhové meno je odvodené podľa jej pôvodu – Severná Amerika. Pestovanie tejto severoamerickej čučoriedky sa neraz považuje za náročné. Pravda je, že pri dodržaní niekoľkých základných pravidiel si na mnoho rokov zaistíme bohatý zber zdravých plodov, ktoré má zmysel kvôli množstvu minerálov, vitamínov a antioxidantov zaradiť do jedálneho lístka.

Ide o krík väčší ako náš pôvodný druh. Častou otázkou je, koľko ich treba do záhrady vysadiť, aby úroda naozaj stála za to. Keďže ker časom svojou výškou prerastie aj dospelého človeka, pre trojčlennú rodinu zvyčajne postačí päť sadeníc. Z každej rastliny je totiž možné zozbierať tri až päť kilogramov ovocia. To vystačí nielen na priamu spotrebu, ale aj na zamrazenie alebo výrobu zdravých sirupov, džemov a zmrzlín.

A ako vlastne zber čučoriedok prebieha? Plody na koncoch vetvičiek dorastajú a dozrievajú postupne, preto i zber prebieha v niekoľkých fázach. Postupný zber je však výhodný hneď z niekoľkých dôvodov. Okrem toho, že si na plodoch budeme pochutnávať až niekoľko týždňov, ich priebežným oberaním podporujeme rast a dozrievanie ďalších. Akurát si musíme dať pozor, aby nás nepredbehli vtáky, ktoré patria medzi najčastejších nepozvaných hostí na záhonoch s čučoriedkami.

Kvalitná výsadba je základ

Kanadské čučoriedky si síce poradia aj s polotieňom, oveľa lepšie plodia na slnečnom stanovišti. Patria do širokej skupiny kyslomilných drevín, ktoré vo svojej domovine rastú v pôde bohatej na rašelinu. Kyslá pôda s hodnotou pH okolo 4,5 je úplný základ, bez nej sa bujne rastúcich rastlín ani plodov nedočkáme.

Keďže čučoriedky sú v záhradníctvach dostupné len v kontajneroch, nie ako voľnokorenné, vysádzať do záhrady ich môžeme od marca približne do konca októbra. Jamka na výsadbu má byť predovšetkým široká, s hĺbkou to nie je nutné preháňať.

Pôvodnú zeminu zmiešame približne s polovičným objemom rašeliny alebo so substrátom určeným priamo pre čučoriedky a kyslomilné brusnice. I ten rašelinu obsahuje. Živiny dodáme vo forme rozloženého kompostu, ktorý primiešame.

Pri výsadbe, po vybratí rastliny z plastového kvetináča, rukou, rýľom alebo záhradníckou lopatkou trochu narušíme koreňový systém. Tým podporíme zakoreňovanie sadenice. Pôdu okolo čučoriedok po výsadbe zamulčujeme napríklad vlastnou listovkou, ktorú môžeme pri výsadbe tiež pridať k rašeline. Ako mulč je vhodná aj jemná mulčovacia kôra, ktorá pôdu navyše okyslí.

Starostlivosť po výsadbe

Čučoriedkam sa bude dariť v nevysychajúcej pôde. Zálievka je preto dôležitá nielen tesne po výsadbe, než rastliny zakorenia, ale aj v horúcom suchom lete. Pre zálievku je najlepšia dažďová voda teploty vzduchu.

Ak vodu čerpáme z podzemných nádrží, je potrebné ju nechať ohriať v nadzemnej nádrži, rozdiel medzi teplotou vzduchu a teplotou vody spod zeme je pre rastliny nebezpečný teplotný šok. Snažíme sa vyvarovať tvrdej vody s obsahom vápnika, ktorá z dlhodobého hľadiska zvyšuje pH pôdy.

Keď sme čučoriedky zasadili na správne stanovište a do výsadbovej jamky okrem rašeliny doplnili aj kompost, nie je nutné rastliny približne dva roky hnojiť. Neskôr ich prihnojujeme granulovaným alebo tekutým hnojivom určeným priamo pre čučoriedky. Tieto hnojivá neobsahujú vápnik a ani príliš vysoký podiel dusíka.

Z univerzálnych hnojív môžeme použiť len tie, ktoré neobsahujú vápnik a skontrolujeme i množstvo dusíka. Granulované hnojivo rozhodíme po povrchu pôdy a zľahka ho do nej rukou v rukavici zapravíme, aby sme nepoškodili korene rastúce blízko povrchu.

Dôležitý je aj rez

Hoci by sa mohlo zdať, že sa čučoriedky zaobídu bez rezu, opak je pravdou. Pri rastlinách starších viac ako päť rokov sa v korune okrem bujných výhonov nachádzajú aj vyplodené konáre. Majú hnedú kôru, sú husto rozvetvené najmä na koncových vetvičkách a chýbajú im puky. Tieto vetvy sa odstraňujú celé pri povrchu pôdy. V kre potom ostávajú len živé, často ružovkasté výhony, ktoré už na prvý pohľad pôsobia zdravým a vitálnym dojmom.

Koľko vetiev odstrániť? To záleží na veku i kondícii rastlín. Napríklad pri päťročných rastlinách je možné odstrániť až štyri alebo päť vyplodených výhonov. Rez robíme v jarných mesiacoch, ideálne v priebehu apríla, keď už nehrozia silné mrazy.

Odrody s plodmi mnohých podôb

Pre plod čučoriedky kanadskej je typická tmavomodrá farba s akoby povoskovanou šupkou, ale už veľa rokov sú v ponuke aj odrody s ružovými plodmi. Medzi najobľúbenejšie patria ‘Pink Lemonade’, ‘Color Bells Pink’ alebo napríklad ‘Pink Blueberry’. Pestujú sa úplne rovnako ako čučoriedky s modrými plodmi.

Oveľa širšia ponuka odrôd sa však stále týka čučoriedok s modrými plodmi. V ich prípade si môžeme vyberať nielen podľa veľkosti plodov, ale aj podľa obdobia dozrievania. Medzi skoré odrody, ktoré dozrievajú už na začiatku júla, patrí napríklad ‘Duke’, ‘Spartan’ alebo ‘Berkeley’.

Od polovice júla potom začnú dozrievať odrody ‘Bluecrop’, ‘Denice Blue’ či ‘Toro’ a od konca júla neskoré odrody v podaní ‘Darrow’, ‘Chandler’ či ‘Ozark Blue’. Naozaj výnosnými odrodami s veľkými plodmi sú napríklad ‘Denice Blue’ či ‘Chandler’.

Pestovania  čučoriedok sa nemusíme vzdávať ani vtedy, keď nemáme vlastnú záhradu. Ich zakrpatené odrody totiž porastú rovnako dobre aj vo väčšom kvetináči,  len ich nesmieme vystavovať extrémnemu úpalu na južne orientovanej terase alebo balkóne. K odrodám s výškou maximálne do jedného metra patria ‘Hortblue Petite’ či ‘Little Blue Wonder’.

Alternatívy kanadských čučoriedok

I keď sa dajú kanadské čučoriedky pestovať v nížinách aj vo vyššej nadmorskej výške, môžeme si dopriať aj iné rastliny s drobnými modrými plodmi, ľudovo prezývanými čučoriedky. Ich prednosťou je, že nevyžadujú kyslú pôdu. Ktoré to sú?

Kamčatská čučoriedka

Botanický názov tejto nepravej čučoriedky je zemolez kamčatský (Lonicera caerulea var. kamchatica). Za ľudovým názvom je zrejme rovnaká farba plodov, ktoré však nie sú guľovité, ale skôr pretiahnuté. Rozdiel je tiež v termíne zrelosti.

Kamčatská čučoriedka pochádza z vyšších nadmorských výšok a je neskutočne odolná proti jarným mrazom. Prvé kvety sa na nej objavia už v marci a nespália ich ani silnejšie mrazy. Pri skorých odrodách začnú prvé plody kyslastej chuti dozrievať už v máji, neskoré napríklad až v júli.

Možno sa pri tejto „čučoriedke“ stretnete s názorom, že jej pestovanie nie je úplne jednoduché, pravda je, že zemolez rastie v úplne bežnej pôde na slnku alebo v polotieni. Patrí medzi mrazu najodolnejšie ovocie, ktoré dozrieva úplne medzi prvými v roku.

Indiánska čučoriedka

Rovnako ako čučoriedka kanadská, aj muchovník (Amelanchier) má pôvod v Severnej Ameriky, kde boli plody súčasťou jedálneho lístka miestnych Indiánov.

Rôzne druhy muchovníkov rastú spoľahlivo aj u nás, navyše sú cenené aj ako okrasné rastliny. Skoro na jar totiž ich vetvy „obalia“ biele kvety, ktoré sa v priebehu júla premenia na drobné plody do veľkej miery podobné pravým čučoriedkam. Sú tmavofialové s karmínovým líčkom a chuťou ich naozaj pripomínajú. Na jeseň sa listy muchovníka vyfarbia do najdivokejších ružových a karmínových odtieňov, takže na seba upozornia už z veľkej diaľky.

Týmto kríkom alebo vrúbľovaným stromom vyhovuje slnko alebo polotieň a bežná záhradná zemina. Patria k nenáročným rastlinám.

Záhradná alebo lesná čučoriedka

Ešte pred niekoľkými rokmi, keď sme v našich končinách chceli konzumovať toto ovocie, existovala jediná možnosť, a to návšteva lesa a zber plodov klasických lesných čučoriedok.

Ich slovenský botanický názov je brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus). Sú jedinečné nielen chuťou, ktorej sa nevyrovnajú ani kanadské čučoriedky, ale aj obsahom liečivých látok. Z lesa si ich priniesť nesmieme, zato sa už dajú zakúpiť u špecializovaných pestovateľov.

Porastú na slnku aj v polotieni v podraste listnatých stromov v kvalitnej kyslej pôde bohatej na humus a rašelinu. Pôda má byť priepustná no nie celkom vysychavá. Náš pôvodný druh čučoriedok je v porovnaní s ostatnými spomínanými náročnejší na čistotu ovzdušia, preto zvyčajne lepšie prospieva skôr na vidieku, než v hustej mestskej zástavbe.

Keď už čučoriedky, tak aj brusnice či kľukva

Keďže kanadské čučoriedky rastú krovito a väčšinou pod nimi zostáva ešte dostatok miesta, je možné ich podsadiť nízko rastúcimi rastlinami s podobnými nárokmi na pestovanie. Takým podrastom môžu byť napríklad naše domáce lesné čučoriedky.

V kyslej pôde bohatej na rašelinu porastú aj ďalšie rastliny s rovnako zdravými plodmi, napríklad brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea) alebo brusnica (kľukva) veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon). Brusnica obyčajná rastie viac vzpriamene a rozrastá sa podzemnými výbežkami.

Pre kľukvu je typický poliehavý rast, pričom výhony postupne zakoreňujú a tvoria ďalšie dcérske rastliny. Kombinovaná výsadba čučoriedok, brusníc a kľukvy sa dá mulčovať jemnou kôrou alebo vlastnou listovkou. Starostlivosť o podrast spočíva výhradne v hnojení starších rastlín pomocou špeciálneho hnojiva pre čučoriedky a brusnice.

Choroby a škodce čučoriedok

Pri dodržaní pravidiel pestovania sa chorôb a škodcov na čučoriedkach veľmi obávať nemusíme, ale i tak sa niekedy vyskytnú. Hnednutie a opadanie kvetov môže spôsobiť pleseň sivá. Niektoré hubové choroby napádajú aj celé výhony, ktoré následne hynú. Najlepšou prevenciou proti hubovým chorobám je pestovanie v dostatočnom odstupe rastlín.

Pomerne častým živočíšnym škodcom je piadivka jesenná. Jej húsenice likvidujú kvety.

Modré plody čučoriedok sú nesmierne lákavé pre vtáky, preto včas nad rastlinami zavesíme ochranné siete, ideálne tak, že ich rozvesíme na zatlčené koly, aby medzi rastlinami a sieťou vznikol dostatočný odstup.

Text: Ing. Lucie Peukertová
Foto: isifa/Shutterstock, iStock
Zdroj: časopis Záhrada

Ďalšie zaujímavé články

Nový ovocný druh do svojej záhrady? Vyberte si z menej známych ovocnín Odrody čučoriedok, ktoré nesklamú v žiadnej záhrade Zoznámte sa s nenáročnou kamčatskou čučoriedkou: Za minimálnu starostlivosť sa odvďačí množstvom plodov Profesor Hričovský radí: Aké ovocné druhy vysadiť v oravskom regióne? Brusnice nerodia. Čo s tým? Letné oslavy bez klasickej torty? Áno, po takomto zákusku neostane ani omrvinka!

Urob si sámAko pestovať čučoriedky v nádobách a zabezpečiť im optimálne podmienkyUrob si sámNamiesto kúpy hotového domčeka na náradie si ho postavili svojpomocneASB.skV Zelenej domácnostiam pribudli pre veľký záujem ďalšie milióny, rozhodnú opäť „rýchle prsty“Môj domRelax uprostred lesov. 200-ročná farma sa úplne zmenila. Jedáleň volajú skleník