Nie je to osa ani mucha, každý ju však rád vidí v záhrade. Biológ vysvetľuje, prečo si vážiť pestrice

Hmyzí predátori nám účinne, zdarma a ekologicky pomáhajú v boji proti hmyzím škodcom, ako sú napríklad vošky. Bola by škoda týchto užitočných pomocníkov ničiť len pre vlastnú neznalosť, preto je dobré ich poznať a podporiť.

Pestrice (Syrphidae) patria medzi dvojkrídlovce a sú príbuzné muchám. Veľká časť z nich má pestré žltočierne sfarbenie a dosahuje veľkosť približne jedného centimetra.

Pestrica, príbuzná muche a podobná ose

Britskí vedci zistili, že vďaka účinnému mimikry (evolučná stratégia, pri ktorej sa živočích alebo rastlina podobá na iný, zvyčajne nebezpečnejší alebo pre predátora nezaujímavý druh) ich až 80 % ľudí nedokáže spoľahlivo odlíšiť od osy.

V prípade pestríc ide o účinnú ochranu proti vtákom, ktoré sa zvyčajne vyhýbajú hmyzu so žihadlom. Oproti osám však žiadne žihadlo nemajú. Kým osy majú krídla štyri, pestrice len dve.

Oveľa jednoduchšie ich spoznáme podľa letu. Neraz sa vznášajú na jednom mieste ako také vznášadlá, vďaka čomu si vyslúžili v angličtine názov „hoverflies“ (v preklade vznášajúce sa muchy).

Stáva sa, že lietajú záhradkárom pri práci priamo pred ich tvárou, akoby sledovali, čo a prečo robia. Nie je to však dôvod na obavy, dospelé jedince sa živia najmä nektárom a peľom.

Dravosť majú v opise práce

Kto sa skutočne musí obávať pestríc, sú vošky, strapky a iný drobný hmyz žijúci na rastlinách. Ich larvy sú totiž dravé.

Samica pestrice najprv nakladie vajíčka na vhodné rastliny a larvy sa z nich zakrátko vyliahnu. Následne vyhľadajú korisť, ktorú uchopia ústnym ústrojenstvom a tekutý obsah z telíčka vycucajú. Jedna larva takto hoduje na voškách takou intenzitou, že ich počas vývinu zožerie aj viac ako 800.

Vývin larvy trvá približne tri týždne a s jej veľkosťou sa spotreba vošiek zvyšuje. V poslednej fáze rastu ich uloví až 80 denne. Ak sa skupina lariev pestríc pustí do kolónie vošiek na ružiach, s istotou ich väčšinu vychytá.

Samozrejme, voškám často prídu na pomoc mravce, no aj pre takéto prípady sa pestrice vynašli. Larvy vylučujú špecifické chemikálie, ktoré ich pred mravcami zamaskujú, prípadne priamo znížia mravčiu agresivitu. Nasýtené larvy zliezajú z rastliny do pôdy, kde sa zakuklia a dokončia vývin v lietajúceho dospelca.

Niekoľko generácií za rok

Tie najbežnejšie druhy pestríc v slovenských záhradách majú štyri až šesť generácií za rok. Dokážu vďaka tomu pružnejšie reagovať na náhle populačné rasty svojej koristi, a tak chránia rastliny v záhradách takmer celoročne. Larvy pestríc môžu tvoriť až 70 % všetkých predátorov vošiek na rastlinách.

V celom svete rozoznávame viac ako 6-tisíc druhov pestríc, z ktorých sa na Slovensku vyskytuje približne 400. Z tohto množstva môže záhradu osídľovať aj vyše 50 rôznych druhov, pričom každý sa špecializuje na iný druh koristi.

Jedna štúdia dokonca poukazuje na to, že pestrice vedia reagovať na chemické látky vylučované rastlinami napadnutými voškami. Rastliny si tak v núdzi doslova zavolajú pomocníkov.

Prenos peľu na veľké vzdialenosti

Hoci väčšinou si pod pojmom opeľovače predstavíme najmä včely, pestrice majú v záhradách nenahraditeľné miesto. Trik spočíva v ich ohromujúcej schopnosti migrovať krajinou.

Niektoré druhy sa v chladných mesiacoch presúvajú z územia Slovenska viac na juh, v teplejších obdobiach sa, naopak, vracajú na sever. Počas letu navštevujú rôzne rastliny, ktoré v tom období kvitnú a sú tak schopné preniesť peľové zrnká na veľké vzdialenosti.

Hoci je v tomto smere zatiaľ veda neistá, zdá sa, že mnohé pestrice vedia za život preletieť stovky, ba až viac ako tisíc kilometrov. Dopomáhajú si vzdušnými prúdmi vo výškach 150 až 1 000 metrov nad povrchom. Sú skrátka vynikajúcimi letcami. Merania ukázali, že vedia obratne lietať až tri metre za sekundu.

Galéria k článku

Zdroj: časopis Záhrada